Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Moo Bu Nihi Nɛ A Bwɔ Nɛ A Ngɛ Wa Kpɛti ɔ

Moo Bu Nihi Nɛ A Bwɔ Nɛ A Ngɛ Wa Kpɛti ɔ

“Buu nɔkɔtɔma, nɛ o wo e hɛ mi nyami.”—3 MOSE 19:32.

1. Mɛni haomi adesahi kɛ ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ?

YEHOWA sume kaa adesahi nɛ a na nɔ́, nɛ a gbɔjɔ, nɛ a bwɔ. Mohu ɔ, e to e yi mi kaa nyumuhi kɛ yihi nɛ a ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa konɛ a hi si ngɛ Paradeiso mi. Se amlɔ nɛ ɔ, “adebɔ ní ɔmɛ tsuo ngɛ kɛmɛmi nɔ kaa yo nɛ ngɛ kɔ̃ɔ̃e nɛ e ma fɔ.” (Rom. 8:22) Ke Mawu na haomi nɛ yayami ngɔ kɛ ba adesahi a nɔ ɔ, kɛ o susu kaa e maa nu he ha kɛɛ? Dɔmi sane hu ji kaa a ngmɛɛ nimowi kɛ yimowi fuu a he fɔ si nɛ nɔ ko hyɛ we mɛ.—La 39:5; 2 Tim. 3:3.

2. Mɛni he je nɛ Kristofohi susuɔ nihi nɛ a bwɔ ɔ a he wawɛɛ ɔ?

2 Yehowa webi a bua jɔ kaa a ngɛ nihi nɛ a bwɔ ngɛ asafo ɔmɛ a mi. Wa náa nile nɛ a ngɛ ɔ he se, nɛ wa kaseɔ a hemi kɛ yemi ɔ. Wa ti nihi fuu wa wekuli ngɛ nimowi kɛ yimowi nɛ ɔmɛ a kpɛti. Wa wekuli ji mɛ jio, pi wa wekuli ji mɛ jio, wa suɔ nɛ waa hyɛ a nɔ saminya. (Gal. 6:10; 1 Pet. 1:22) Ke wa le bɔ nɛ Mawu buu nihi nɛ a bwɔ ɔ ha a, e maa ye bua wɔ tsuo. Wa ma susu níhi nɛ e sa kaa weku mi bimɛ kɛ asafo ɔ tsuo nɛ a pee kɛ ha wa suɔli nɛ a bwɔ ɔ hu he.

“KO SAKE MI KƐ FƆ HE”

3, 4. (a) Nɔ nɛ ngma La 71 ɔ kpa Yehowa pɛɛ konɛ e pee mɛni ha lɛ? (b) Nihi nɛ a bwɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu ma nyɛ ma bi Mawu konɛ e pee mɛni ha mɛ?

3 La polɔ ɔ kpa Mawu pɛɛ ngɛ La 71:9 ɔ ke: “Ko sake mi kɛ fɔ he ngɛ ye bwɔmi mi, be nɛ ye he wami ta nɛ ɔ.” La nɛ ɔ ngɛ kaa La 70 ɔ nɔ tsami. Eko ɔ, David lɛ ngma la nɛ ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, David lɛ ngma munyu nɛ ngɛ La 71:9 ɔ nɛ. E sɔmɔ Mawu kɛ je e nihe be mi kɛ ya si e bwɔmi si, nɛ Yehowa gu e nɔ kɛ tsu ní nguanguahi. (1 Sam. 17:33-37, 50; 1 Ma. 2:1-3, 10) Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, David na kaa e he hia nɛ e de Yehowa konɛ e ya nɔ nɛ e hyɛ e nɔ.—Kane La 71:17, 18.

4 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu ngɛ a ní pee kaa David. E ngɛ mi kaa a wa ngɛ jeha mi, nɛ a ngɛ “ligbi yayami ɔmɛ” a mi mohu lɛɛ, se a yaa nɔ nɛ a kɛ nyɛmi nɛ a ngɛ ɔ jeɔ Mawu yi. (Fiɛlɔ 12:1-7) Eko ɔ, nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu be nyɛe ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ aloo sɔmɔmi ní tsumi ɔ fã komɛ hu kaa bɔ nɛ a peeɔ sa a. Se mɛ hu a ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ya nɔ nɛ e jɔɔ mɛ nɛ e ye bua mɛ. Anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu ma ha a sɔlemi ɔmɛ a heto. Wa ma nyɛ ma de jã, ejakaa Yehowa wo David hu he wami konɛ e sɔle ngɛ níhi kaa jã nɔuu he.

5. Kɛ Yehowa naa anɔkualetsɛmɛ nɛ a bwɔ ɔ ha kɛɛ?

5 Yehowa susuɔ anɔkualetsɛmɛ nɛ a bwɔ ɔ a he wawɛɛ nɛ e hyɛɔ blɔ kaa e sɔmɔli hu nɛ a bu mɛ. (La 22:24-26; Abɛ 16:31; 20:29) A ngma ngɛ 3 Mose 19:32 ɔ ke: ‘Buu nɔkɔtɔma, nɛ o wo e hɛ mi nyami. Ye mi gbeye. Imi ji Yehowa, o Mawu ɔ nɛ.’ Niinɛ, ngɛ Mose be ɔ mi ɔ, a hyɛɔ Mawu sɔmɔli blɔ kaa a je bumi kpo kɛ ha nihi nɛ a bwɔ ɔ, nɛ jã nɔuu nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. Se mɛnɔmɛ nɛ e sa kaa a hyɛ nihi nɛ a bwɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ a nɔ?

WEKU MI BIMƐ A BLƆ NYA NÍ TSUMI

6. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Yesu pee kɛ kɔ fɔli a nɔ hyɛmi he?

6 Mawu Munyu ɔ de ke: “Moo bu o tsɛ kɛ o nyɛ.” (2 Mose 20:12; Efe. 6:2) Yesu tsɔɔ kaa kita nɛ ɔ he hia wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e bu Farisi bi kɛ womi ngmali nɛ a hyɛ we a fɔli a nɔ ɔ fɔ. (Mar. 7:5, 10-13) Yesu nitsɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ngɛ gbenɔ muɔ nya ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, e ngɔ e nyɛ ɔ nɛ eko ɔ, e ji yalɔyo ɔ kɛ wo Yohane nɛ ji e kaselɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ dɛ, konɛ e hyɛ e nɔ ha lɛ.—Yoh. 19:26, 27.

7. (a) Mɛni bɔfo Paulo tsɔɔ kaa e sa nɛ wekuli nɛ a pee? (b) Mɛni Paulo tsɔɔ ngɛ womi nɛ e ngma ya ha Timoteo ɔ mi?

7 Bɔfo Paulo ngma ke, e sa nɛ Kristofohi nɛ a hyɛ mɛ nitsɛmɛ a we mi bimɛ a nɔ. (Kane 1 Timoteo 5:4, 8, 16.) Mɛni Paulo tsɔɔ ngɛ womi nɛ e ngma ya ha Timoteo ɔ mi? Paulo tsɔɔ nihi nɛ asafo ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ ngɛ sika blɔ fa mi kɛ nihi nɛ asafo ɔ be nyɛe maa pee jã ha mɛ. E tsɔɔ heii kaa nihi nɛ e sa kaa a hyɛ yalɔyihi nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ji, a bimɛ, kɛ a bibimɛ, kɛ a wekuli kpahi nɛ a ji Kristofohi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ a ngɔ tlomi ko kɛ fɔ asafo ɔ nɔ. Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, blɔ kake nɛ Kristofo no ko maa gu nɔ kɛ kase ‘Mawu gbeye yemi’ ji kaa e ma ha e weku mi bimɛ a hiami níhi.

8. Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ we blɔ pɔtɛɛ nɛ e sa kaa nihi nɛ a gu nɔ kɛ hyɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ɔ?

8 Bimɛ nɛ a wa nɛ a ji Kristofohi ɔ, a ní tsumi ji a hyɛ a fɔli a nɔ. E ngɛ mi kaa wekuli nɛ a ji Kristofohi a he munyu nɛ Paulo tu mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ waa hyɛ wa fɔli nɛ a pi Odasefohi ɔ. Weku tsuaa weku kɛ e nyagba. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ maa hi ha nɔ ko we mi nɔmoyo aloo yomoyo ɔ, e be hie ha nɔ kpa ko. E slo fɔlɔ tsuaa fɔlɔ kɛ e hiami nɔ́, e nɔmlɔ tso mi he wami, kɛ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha. A ti ni komɛ ngɛ bimɛ fuu, a ti ni komɛ hu bi kake pɛ nɛ a fɔ. A ti ni komɛ náa yemi kɛ buami kɛ jeɔ amlaalo ɔ ngɔ, se a ti ni komɛ ná we nɔ́ ko kaa jã. Nɛ e slo nɔ́ nɛ nɔ tsuaa nɔ bua jɔ he hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nile be mi nɛ suɔmi hu be mi kaa wa maa tu munyu kɛ si nihi nɛ a ngɛ mɔde bɔe kɛ ngɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ hyɛe ɔ. Ke wa da Ngmami ɔ nɔ kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ ɔ, Yehowa ma nyɛ maa jɔɔ nɔ kaa bɔ nɛ e pee ngɛ Mose be ɔ mi ɔ.—4 Mose 11:23.

9-11. (a) Eko ɔ, mɛni haomi ni komɛ kɛ maa kpe? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ nɔ ko kɛ oya yemi nɛ e ngmɛɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ he kɛ ya hyɛ e fɔli ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

9 Ke bimɛ kɛ a fɔli a kpɛti kɛ ɔ, e ma nyɛ maa ye ha bimɛ ɔmɛ kaa a maa hyɛ a fɔli ɔmɛ a nɔ. E ma bi nɛ bimɛ nɛ a ya slaa a Papaa aloo a Yayo ke eko ɔ, tlukaa a, a Papaa aloo a Yayo ɔ ya nɔ si nɛ e he ko ku, aloo e plaa. Enɛ ɔ se ɔ, eko ɔ, e ma bi nɛ a ye bua mɛ be bɔɔ ko aloo be saii. *

10 Eko ɔ, e he maa wa ha nihi nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ kaa a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sanehi kaa kikɛ ɔ a he. Nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli, kɛ kpokpa nɔ hyɛli a bua jɔ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ he wawɛɛ, nɛ a buu lɛ kaa e ji jɔɔmi nɛ je Yehowa ngɔ. Se kɛ̃ ɔ, ke a fɔli nu hiɔ ɔ, eko ɔ, kekleekle nɔ́ nɛ a ma susu ji, ‘E he hia nɛ waa ngɔ wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ fɔ si konɛ waa ho we mi ya nɛ wa ya ye bua wa fɔli.’ Se nile ngɛ mi kaa o maa sɔle nɛ o susu nɔ́ tutuutu nɛ o fɔli ɔmɛ hia a he. E sɛ nɛ nɔ ko kɛ oya yemi nɛ ngmɛɛ sɔmɔmi he blɔ ko he, ejakaa pi be tsuaa be nɛ e he maa hia kaa e pee jã. Anɛ e ji hiɔ ko nɛ maa jɔ mla lo? Anɛ a we asafo mi bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ye bua mɛ lo?—Abɛ 21:5.

11 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nyɛminyumu ko kɛ e senɔ nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ a he nɛ o hyɛ. Nɔ kake ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ South Amerika, nɛ nɔ kake hu ngɛ sɔmɔe ngɛ asafo ɔ ní tsumi he yi ɔ ngɛ Brooklyn, New York. A fɔli ɔmɛ bwɔ nɛ a hia yemi kɛ buami. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo kɛ a yihi ya slaa a fɔli ɔmɛ ngɛ Japan konɛ a hyɛ yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma nyɛ ma ha mɛ. Pee se ɔ, nɔ nɛ ngɛ sɔmɔe ngɛ South Amerika a kɛ e yo ɔ pee a juɛmi kaa a kɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ maa fɔ si konɛ a kpale kɛ ho we mi ya. Kɛkɛ nɛ nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ nɛ ngɛ asafo nɛ a fɔli ɔmɛ ngɛ mi ɔ tsɛ mɛ ngɛ tɛlifoo nɔ. Nikɔtɔma nɛ ɔmɛ susu sane ɔ he, nɛ a suɔ nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ ɔmɛ nɛ a sɔmɔ be nɛ a ma nyɛ. Nikɔtɔma amɛ a bua jɔ sɔmɔmi nɛ nyɛminyumu ɔ kɛ e yo ɔ ngɛ sɔmɔe ɔ he, nɛ a suɔ nɛ a ye bua mɛ kɛ hyɛ a fɔli ɔmɛ a nɔ. Nihi nɛ a ngɛ weku ɔ mi ɔ tsuo a bua jɔ yemi kɛ buami nɛ a kɛ ha mɛ ɔ he.

12. E sa nɛ blɔ saisaa nɛ Kristofohi a weku ko maa gu nɔ kɛ hyɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ɔ nɛ pee mɛni?

12 E sa nɛ blɔ saisaa nɛ Kristofohi a weku ko maa gu nɔ kɛ hyɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ, nɛ wo Mawu hɛ mi nyami. E sɛ nɛ waa pee wa ní kaa jami nya dali nɛ a hi si ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ kɔkɔɔkɔ. (Mat. 15:3-6) Wa suɔ nɛ yi mi kpɔ saisaa nɛ wa maa mwɔ ɔ nɛ wo Mawu kɛ asafo ɔ hɛ mi nyami.—2 Kor. 6:3.

ASAFO Ɔ BLƆ NYA NÍ TSUMI

13, 14. Mɛni Baiblo ɔ de nɛ tsɔɔ kaa asafohi suɔ nɛ a ye bua nyɛmimɛ nɛ a bwɔ ɔ?

13 Tsa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ ma nyɛ maa ye bua be tsuo sɔmɔli kaa bɔ nɛ nyɛmimɛ nɛ a tu a he munyu kɛ sɛ hlami ɔ pee ɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ asafohi nɛ a bɔ mɔde nɛ a hyɛ nimowi kɛ yimowi nɛ́ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ. Baiblo ɔ de ngɛ Yerusalem asafo ɔ he ke “nɔ ko nɔ ko be a kpɛti nɛ nɔ́ ko he hia lɛ.” Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo ji niatsɛmɛ. E ngɛ heii kaa a kpɛti ni komɛ be nɔ́ ko tsɔ lɛɛ, se ‘a dlaa níhi kɛ haa nɔ tsuaa nɔ kaa bɔ nɛ e he hia lɛ ɔ.’ (Níts. 4:34, 35) Pee se ɔ, nyagba ko ba asafo ɔ mi. A tsɔɔ kaa ‘yalɔyi komɛ a nine sui niye ní nɛ a gbaa kɛ haa mɛ daa ligbi ɔ nɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, bɔfo ɔmɛ hla nyumuhi nɛ a he su konɛ a hyɛ nɛ a gba niye ní ɔ nɛ yalɔyi ɔmɛ tsuo nɛ a ná fiee. (Níts. 6:1-5) Nibwɔhi nɛ a ba plɛ Kristofohi ngɛ Pentekoste jeha 33 M.B. ɔ, hi Yerusalem be bɔɔ konɛ a kɛ ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a to blɔ nya nɛ ɔ konɛ a kɛ ye bua jamɛatsɛmɛ ɔmɛ be kpiti ko kɛkɛ. Bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ pee a ní ha a po tsɔɔ kaa asafo ɔ ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a bwɔ nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ.

14 Paulo tsɔɔ Timoteo be mi nɛ asafo ɔ ma nyɛ maa ye bua yalɔyo ko kɛ helo nya níhi. (1 Tim. 5:3-16) Yakobo hu tsɔɔ kaa e ji Kristofohi a blɔ nya ní tsumi kaa a maa hyɛ awusahi, kɛ yalɔyihi, kɛ nihi nɛ e fĩ mɛ ɔ a nɔ. (Yak. 1:27; 2:15-17) Bɔfo Yohane hu tsɔɔ nya ke: “Ke nɔ ko ngɛ je nɛ ɔ mi ní, nɛ e na e nyɛmi nɛ e fĩ lɛ, se e mi mi sãa we lɛ ngɛ e nyɛmi ɔ he nɛ e ye bua lɛ ɔ, anɛ e ma nyɛ de ke e suɔ Mawu lo?” (1 Yoh. 3:17) Enɛ ɔ he ɔ, ke e ji Kristofo no tsuaa Kristofo no e ní tsumi kaa e hyɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ɔ, lɛɛ anɛ e sɛ kaa asafo ɔ hu peeɔ jã lo?

Ke oslaa ko ba a, mɛni blɔ nɔ asafo ɔ ma nyɛ maa gu kɛ ye bua? (Hyɛ kuku 15, 16)

15. Mɛni ji ní komɛ nɛ a ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ a bwɔ ɔ?

15 Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, amlaalo ɔ haa nihi nɛ a bwɔ ɔ nɔ́ ko bɔɔ konɛ a kɛ hyɛ a he. (Rom. 13:6) Se e be jã ngɛ ma kpahi a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ asafo ɔ maa pee kɛ ha nyɛmi ko nɛ e bwɔ ngɛ ma ko nɔ ɔ, maa hi slɔɔto ngɛ nɔ́ nɛ a maa pee kɛ ha nyɛmi kpa ko ngɛ ma kpa ko nɔ. Ke a bimɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ ngɛ he ko nɛ kɛ ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a be nyɛe maa hyɛ a fɔli ɔmɛ a nɔ bɔ nɛ sa. Ke e ba jã a, e sa nɛ a bimɛ ɔmɛ kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ asafo nɛ a fɔli ɔmɛ ngɛ mi ɔ nɛ sɛɛ ní konɛ a le weku ɔ nyagba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa ye bua a fɔli ɔmɛ konɛ a nine nɛ su yemi kɛ buami nɛ amlaalo ɔ kɛ ma ha mɛ ɔ nɔ. Eko ɔ, e sa nɛ a ha a bimɛ ɔmɛ lemi ngɛ ní komɛ a he. Ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa pee sɛ womihi nɛ a bli we a nya, aloo tsopa komɛ nɛ e sa kaa fɔli ɔmɛ nɛ a nu. Ke bimɛ ɔmɛ kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ jeɔ a tsui mi nɛ a sɛɛɔ ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a ma tsu sanehi a he ní saminya. E ngɛ heii kaa ke nɔ ko hɛɛ lɛ kɛ suɔ weku ɔ he nɛ e woɔ bimɛ ɔmɛ ga a, lɔ ɔ ma nyɛ ma gbɔ weku ɔ haomihi a nɔ.

16. Mɛni Kristofohi komɛ peeɔ kɛ yeɔ bua nyɛmimɛ nɛ a bwɔ ɔ?

16 Akɛnɛ nyɛmimɛ komɛ ngɛ suɔmi kɛ ha nyɛmimɛ nɛ a bwɔ ɔ he je ɔ, a kɛ a be kɛ a he wami yeɔ bua mɛ ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ. A kɛ mɛ hiɔ si kaa mɛ nitsɛmɛ a weku mi bimɛ. Nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ blaa kɛ hyɛɛ a nɔ. Ke nɔ kake hyɛ a nɔ mwɔnɛ ɔ, kɛkɛ nɔ kpa hu hyɛ a nɔ hwɔ. Akɛnɛ a yɔse kaa a be nyɛe ma tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ he je ɔ, a suɔ kaa a maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a bwɔ ɔ a bimɛ konɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ kaa be tsuo sɔmɔli kɛ ya si be nɛ a ma nyɛ. Wa bua jɔ jã nɛ a peeɔ ɔ he wawɛɛ nitsɛ! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mi mi himi kpo nɛ nyɛmimɛ jeɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ bimɛ nɛ a hyɛ a fɔli a nɔ.

O KƐ O MUNYU TUMI NƐ WO NIHI NƐ A BWƆ Ɔ HE WAMI

17, 18. Ke nɔ ko bwɔ nɛ a ngɛ e nɔ hyɛe ɔ, mɛni nɛ ke jamɛatsɛ ɔ kɛ nɔ nɛ ngɛ e nɔ hyɛe ɔ tsuo pee ɔ, a ma ná bua jɔmi?

17 E sa nɛ nihi nɛ a bwɔ, kɛ nihi nɛ a hyɛɛ a nɔ ɔ tsuo nɛ a bɔ mɔde konɛ a kɛ bua jɔmi nɛ tsu níhi a he ní. E sa nɛ a bɔ mɔde konɛ a ná bua jɔmi daa. Be komɛ ɔ, bwɔmi haa nɛ nɔ gbɔjɔɔ nɛ e haoɔ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o je bumi kpo kɛ ha nihi nɛ a bwɔ ɔ, nɛ o kɛ o munyu tumi nɛ wo mɛ he wami. E sa nɛ wa je nihi nɛ a kɛ jehahi babauu ngɛ Yehowa sɔmɔe nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ a yi. Yehowa hɛ ji sɔmɔmi nɛ a ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ nɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ wɔ hu wa hɛ be nɔ jee.—Kane Malaki 3:16; Hebri Bi 6:10.

18 Jehanɛ se hu ɔ, ke o hyɛɛ nɔ ko nɛ bwɔ nɔ, aloo o bwɔ nɛ nɔ ko ngɛ o nɔ hyɛe ɔ, ke pee ɔ, e sa nɛ nyɛ tsuo nyɛ fiɛ nɛ nyɛɛ muɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ nyagbahi a he ní tsumi be yee. (Fiɛlɔ 3:1, 4) Nihi fuu nɛ a bwɔ ɔ sume kaa a maa hao nihi nɛ hyɛɛ a nɔ ɔ. A le kaa ke nɔ ko ba slaa mɛ ɔ, bɔ nɛ a maa pee a ní ha a ma nyɛ ma ná nɔ ɔ nɔ he wami. Behi fuu ɔ, nihi nɛ ya slaa mɛ ɔ, deɔ ke: “Jinɛ i ya kaa ma ya wo nyɛmi asimasi nɛ bwɔ ɔ he wami, se lɛ mohu e ya wo mi he wami.”—Abɛ 15:13; 17:22.

19. Mɛni ma nyɛ maa ye bua nikɔtɔmahi kɛ jokuɛwi tsuo konɛ a nyɛ nɛ a da si himi nɛ mi wa nya?

19 Wa ngɛ be nɛ nɔ́ nami, kɛ mluku nɛ wa yi kɛ e mi nyagbahi tsuo se maa po ɔ blɔ hyɛe. Se loko jamɛ a be ɔ maa ba a, e sa nɛ Mawu sɔmɔli nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma jɔɔmi nɛ a ma ná hwɔɔ se kɛ ya neneene ɔ nɔ. Hemi kɛ yemi nɛ wa ma ná ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ, ji nɔ́ nɛ maa pee sɛkɛ nɛ maa hɛɛ wɔ ngɛ haomi behi a mi. Akɛnɛ wa ngɛ hemi kɛ yemi he je ɔ, “wa kɔni mi jɔ̃ we gblegbleegble. E ngɛ mi kaa wa nɔmlɔ tso ɔ ngɛ puɛe bɔɔbɔɔbɔɔ mohu, se mumi mi ɔ, wa ngɛ wae daa ligbi.” (2 Kor. 4:16-18; Heb. 6:18, 19) Ngɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ma ná ngɛ Mawu si womi ɔ mi ɔ se ɔ, mɛni hu ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa hyɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a nɔ saminya? Wa ma susu ga womi kpakpa komɛ a he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ kk. 9 Wa ma susu blɔ komɛ a nɔ nɛ bimɛ maa gu kɛ hyɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.