Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ Mawu Mlaa Nɛ E Kɛ Ha Israel Bi Ɔmɛ Da Nɛ E Hi Lo?

Anɛ Mawu Mlaa Nɛ E Kɛ Ha Israel Bi Ɔmɛ Da Nɛ E Hi Lo?

BE KO Ɔ, kojomi he nɛ hyɛɛ ojo fiali a sanehi a mi ngɛ Europa ma ko nɔ ɔ bu nyumuhi enyɔ komɛ nɛ a po a nya kaa a gbe nɔ ko ɔ gbenɔ fɔ. Benɛ anɔkuale nɛ ngɛ sane ɔ mi ɔ je kpo ɔ, mlaa leli bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a ye bua nɔ kake nɛ a je lɛ ngɛ tsu mi. Se mlaa leli nɛ a bɔɔ mɔde pe kulaa a nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko kɛ ha nɔ kake ɔ, ejakaa a gbe lɛ momo.

Akɛnɛ a ma nyɛ ma plɛ dami sane hɛ mi kɛ bu si ngɛ sane yemi saisaa ko mi he je ɔ, Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami ke: “Nyɛɛ ye dami sane daa.” (5 Mose 16:20) Ke kojoli ye dami sane ɔ, ma bi náa he se. Mawu Mlaa nɛ e kɛ ha blema Israel bi ɔmɛ ɔ be hae nɛ a hyɛ nɔ hɛ mi ngɛ kojomi mi, nɛ a maa ye dami sane. Nyɛ ha nɛ wa susu Mlaa a he nɛ waa hyɛ kaa ‘Mawu da ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ’ lo.5 Mose 32:4.

KOJOLI NƐ A “LE NÍ, NƐ A NGƐ JUƐMI, NƐ A NGƐ BIƐ KPAKPA”

Ke kojoli tsuɔ a ní tsumi saminya, nɛ a hyɛ we nɔ hɛ mi, nɛ a he we nyɔ mi ní ɔ, ma bi náa he se. Mawu Mlaa nɛ e kɛ ha Israel bi ɔmɛ tsɔɔ kaa jã ji bɔ nɛ e sa kaa kojoli nɛ a pee. Benɛ Israel bi ɔmɛ nyɛɛ nga a nɔ ɔ, Mose ngatsɛ wo Mose ga kaa e “hla nihi nɛ a nine si wa kɛ ní tsumi, nihi nɛ yeɔ Mawu gbeye, nihi nɛ yeɔ anɔkuale, nɛ a sume nyɔ mi ní,” konɛ a sɔmɔ kaa kojoli. (2 Mose 18:21, 22) Jeha nyingmi eywiɛ se ɔ, Mose ma bɔ nɛ e he hia nɛ a ná kojoli nɛ a “le ní, nɛ a ngɛ juɛmi, nɛ a ngɛ biɛ kpakpa” konɛ a kojo ngɛ Israel ɔ nɔ mi.5 Mose 1:13-17.

Jeha lafahi abɔ se ɔ, Yuda Matsɛ Yehoshafat * fa kojoli ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ hyɛ saminya loko nyɛɛ bu nɔ ko fɔ, loo bemi. Tsa pi nɔmlɔ adesa nɛ nyɛ ngɛ ní ɔ tsue ha, se mohu Mawu. Ke nyɛ maa buá sane ko he ɔ, Yehowa maa piɛɛ nyɛ he. Nyɛɛ ye Yehowa gbeye, nɛ nyɛɛ pee nyɛ níhi ngɛ blɔ nɛ da nɔ; ejakaa Yehowa, wa Mawu ɔ sume kaa a plɛ dami sane hɛ mi ngɔ bu si, aloo a hyɛ nɔ hɛ mi, aloo a he nyɔ mi ní.’ (2 Kronika 19:6, 7) Matsɛ ɔ kai kojoli ɔmɛ kaa ke a ha nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi loo hɛkɔ ha nɛ a plɛ dami sane hɛ mi ngɔ bu si, nɛ nɔ́ yaya ko je mi kɛ ba a, Mawu kɛ mɛ maa ye.

Ke kojoli nɛ a ngɛ Israel ɔ kɛ mlaa nɛ nɔ kuɔ nɛ ɔ tsu ní ɔ, e poɔ ma bi ɔmɛ a he piɛ, nɛ a hiɔ si slɔkee. Jehanɛ hu Mawu Mlaa a ngɔ blɔ tsɔɔmihi kɛ ha kojoli. Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ maa ye bua kojoli konɛ a ye dami sane ngɛ sanehi nɛ a mi wa po mi. Mɛni ji blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ ekomɛ?

BLƆ TSƆƆMI NƐ HA NƐ A YE DAMI SANE

E ngɛ mi kaa kojoli nɛ a hla a le ní, nɛ a ngɛ biɛ kpakpa mohu lɛɛ, se e sɛ kaa a da ní nɛ a le ɔ nɔ kɛ kojo. Yehowa Mawu ha mɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ maa ye bua mɛ konɛ a ye dami sane. Blɔ tsɔɔmihi nɛ a kɛ ha Israel kojoli ɔmɛ ekomɛ ji nɛ ɔ nɛ.

A hla sane ɔ mi fitsofitso. Mawu de Israel kojoli ɔmɛ kɛ gu Mose nɔ ke: “Sanehi nɛ nyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ maa ba nyɛ hɛ mi ɔ, nyɛɛ hyɛ a mi. Nyɛɛ kojo ngɛ blɔ nɛ da nɔ.” (5 Mose 1:16) Kojoli ma nyɛ maa ye dami sane ke a le anɔkualehi tsuo ngɛ sane ko mi. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha nihi nɛ a maa ye sane ko ɔ ke: “Nyɛ bi nɛ nyɛɛ na nɔ nɛ nyɛ nu ɔ mi fitsofitso.” Ke a po nɔ ko nya kaa e pee nɔ́ yaya ko ɔ, e sa nɛ kojoli nɛ a maa ye sane ɔ nɛ a hyɛ kaa níhi nɛ a de ngɛ nɔ ɔ he ɔ “ngɛ mi niinɛ” loko a ye sane ɔ.5 Mose 13:14; 17:4.

Bu odase yeli a nya mi munyu tue. Odase yeli a nya mi munyu he hia wawɛɛ ke a ngɛ sane ko mi hlae. Mawu Mlaa de ke: “Nɔ kake pɛ ko ye odase kɛ si nɔ ko nɛ pee yayami ko. Loko a maa bu nɔ ko fɔ ɔ, a nu odase yeli enyɔ, loo nihi nɛ hiɛ pe ja a nya mi munyu.” (5 Mose 19:15) Mawu Mlaa a fa odase yeli ke: “Nɔ́ nɛ o nɛ, loo o nui ɔ, ko de. Koo piɛɛ dikalɔ he kɛ ye lakpa odase.”2 Mose 23:1.

E sa nɛ odase yeli nɛ a ye anɔkuale. Tue gblami nɛ a kɛ haa nihi nɛ a yeɔ lakpa ngɛ kojomi he ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha nihi tsuo nɛ sane ɔ kɔ a he. Baiblo ɔ de ke: “Kojoli ɔmɛ nɛ a hyɛ munyu ɔ mi fitsofitso. Ke a na kaa lakpa odase nɔ ɔ ba ye kɛ si e nyɛmi Israel fɔfɔɛ ɔ, a gbla e tue sisiisi kaa bɔ nɛ e susu kaa a ko pee e nyɛmi ɔ pɛpɛɛpɛ. Nyɛɛ pee jã kɛ je nɔ́ yayami nɛ ɔ kɛ je nyɛ kpɛti.” (5 Mose 19:18, 19) Lɔ ɔ he ɔ, ke nɔ ko ye lakpa odase ngɛ kojomi he bɔ nɛ pee nɛ e nine nɛ su nɔ ɔ weto ní nɔ, nɛ anɔkuale nɛ ngɛ sane ɔ mi ɔ je kpo ɔ, e maa wo nɔ́ nɛ e ngɛ hlae maa ngɔ ɔ he hiɔ pɛpɛɛpɛ. Ke e ye lakpa odase konɛ a gbe nɔ ko nɛ e le kaa e pee we nɔ́ ko ɔ, a maa gbe lɛ kɛ to nane mi. Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ wo nihi he wami konɛ a tu anɔkuale.

Koo hyɛ nɔ hɛ mi ngɛ kojomi mi. Ke kojoli ɔmɛ na anɔkualehi tsuo nɛ ngɛ sane ɔ mi ɔ, a susuɔ he, nɛ a maa sane ɔ nya si. Jehanɛ ɔ, e sa nɛ kojoli ɔmɛ nɛ a ngɔ Mawu Mlaa a mi munyu ko nɛ he hia wawɛɛ kɛ tsu ní. Mawu Mlaa a de ke: “Nyɛ ye dami sane ngɛ kojomi mi; nyɛ ko hyɛ nɔ ko hɛ mi, ohiatsɛ ji lɛ jio, niatsɛ ji lɛ jio.” (3 Mose 19:15) Ngɛ sane saisaa yemi mi ɔ, e sa nɛ kojoli ɔmɛ nɛ a ye dami sane, e sɛ nɛ a da bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha loo he blɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ɔ nɔ kɛ kojo.

A ma nyɛ maa ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ nɛ ngɛ Mawu Mlaa nɛ e kɛ ha Israel bi jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ mi ɔ kɛ tsu ní ngɛ kojomi hehi mwɔnɛ ɔ. Ke a kɛ tsu ní ɔ, a maa ye dami sane.

Ke a ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Mlaa a mi ɔ kɛ tsu ní ɔ, a maa ye dami sane

NIHI NƐ NÁ DAMI SANE YEMI HE SE

Mose bi Israel bi ɔmɛ ke: “Ma kpetekpleenyɛ te nɛ ngɛ nɛ e mlaahi da kaa ní nɛmɛ tsuo nɛ i ngɛ nyɛ tsɔɔe mwɔnɛ nɛ ɔ?” (5 Mose 4:8) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ma kpa ko be nɛ a ná mlaa nɛ ɔmɛ a he se. Benɛ Matsɛ Salomo kɛ Yehowa mlaa amɛ tsu ní ngɛ e nihe mi ɔ, ma mi bi ɔmɛ “hi si ngɛ he jɔmi mi,” nɛ a tue mi jɔ mɛ, nɛ níhi a mi hi ha mɛ, nɛ “a yeɔ ní, nɛ a nuɔ ní, nɛ a náá bua jɔmi.”1 Matsɛmɛ 4:20, 25.

Aywilɛho sane ji kaa Israel bi ɔmɛ kua Mawu mlaa amɛ. Mawu de kɛ gu gbalɔ Yeremia nɔ ke: “A kua ye munyu ɔ, lɛɛ mɛni ji ní ɔ nɛ a le ɔ mɔ?” (Yeremia 8:9) Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa Yerusalem ba pee “ma nɛ muɔ si pɛ a pueɔ ngɛ mi,” nɛ “ní hiemi níhi” sɔuu a peeɔ. Nyagbenyagbe ɔ, a kpata ma a hɛ mi, nɛ ma a pee ma doku jeha 70.Ezekiel 22:2; Yeremia 25:11.

Gbalɔ Yesaya hi si ngɛ be nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ si himi nɛ mi wa kpe ɔ mi. Benɛ e susu be nɛ be ɔ he ɔ, e tu anɔkuale nɛ kɔɔ Yehowa Mawu kɛ e Mlaa a he munyu. E de ke: “Ke o kojo je ɔ kɛ e mi bi ɔmɛ ɔ, loko a maa le nɔ́ nɛ ji dami sane yemi.”Yesaya 26:9.

Yesaya bua jɔ kaa Mawu ngɔ e mumi ɔ kɛ ye bua lɛ nɛ e gba Mesia Matsɛ Yesu Kristo nɔ yemi ɔ he sane kɛ fɔ si. E gba ke: “Pi nɔ́ nɛ e hɛngmɛ na, loo e tue nu ɔ nɛ e kɛ maa kojo. Se e kɛ dami sane yemi maa kojo ohiatsɛmɛ, nɛ e maa bu nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a he.” (Yesaya 11:3, 4) Nihi tsuo nɛ a maa pee Mesia Matsɛ ɔ sisi bimɛ be mi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nɔ yee ɔ ma nyɛ maa hyɛ ní kpakpahi blɔ!Mateo 6:10.

^ kk. 6 Biɛ Yehoshafat ɔ sisi ji, “Yehowa Ji Kojolɔ.”