Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi Nyɔŋma ni Kɔɔ Bɔlɛnamɔ He lɛ Ahetoo

Sanebimɔi Nyɔŋma ni Kɔɔ Bɔlɛnamɔ He lɛ Ahetoo

Sanebimɔi Nyɔŋma ni Kɔɔ Bɔlɛnamɔ He lɛ Ahetoo

1 Ani esha ni Adam kɛ Hawa fee yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ ji bɔlɛnamɔ?

▪ Hetoo: Mɛi pii susuɔ akɛ tso yibii ni agu eyeli yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ damɔ shi kɛha bɔlɛnamɔ. Shi jeee nakai Biblia lɛ tsɔɔ.

Susumɔ enɛ he okwɛ: Nyɔŋmɔ tsɔ hiɛ efã Adam akɛ ekaye “ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ” yibii lɛ, ni no sɛɛ kwraa dani ebɔ Hawa. (1 Mose 2:15-18) Akɛni no mli lɛ Adam kome yɔɔ hewɔ lɛ, tso yibii ni agu eyeli nɛɛ nyɛŋ adamɔ shi kɛha bɔlɛnamɔ. Agbɛnɛ hu, Nyɔŋmɔ kɛɛ Adam kɛ Hawa faŋŋ akɛ: “Nyɛfɔa ni nyɛyi afáa ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ.” (1 Mose 1:28) Ani Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ—ni le akɛ ja aná bɔlɛ dani abaanyɛ afɔ́ lɛ—baafã klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ akɛ ‘amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ’ ní no sɛɛ lɛ ebu amɛ gbele fɔ akɛni amɛbo efamɔ lɛ toi lɛ hewɔ?—1 Yohane 4:8.

Kɛfata he lɛ, beni Hawa ‘tse tso ni agu enɔ yibii lɛ yeli lɛ eko ni eye’ lɛ, no mli lɛ ewu lɛ bɛ jɛmɛ. No sɛɛ ‘beni ewu lɛ ba lɛ, eha lɛ hu eko, ni eye.’—1 Mose 3:6.

Nɔ ni ji naagbee nɔ lɛ, beni Adam kɛ Hawa bɔi bɔlɛnamɔ ni amɛbɔi bii fɔmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kãaa amɛhiɛ. (1 Mose 4:1, 2) Eyɛ faŋŋ akɛ, tso yibii ni Adam kɛ Hawa ye lɛ damɔɔɔ shi kɛhaaa bɔlɛnamɔ, shi moŋ eji tso diɛŋtsɛ nɔ aduawa.

2 Ani Biblia lɛ guɔ bɔlɛnamɔ?

▪ Hetoo: Biblia mli klɛŋklɛŋ wolo lɛ haa wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni bɔ adesai akɛ “nuu kɛ yoo.” Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ nibii ni ebɔ lɛ ‘hi naakpa.’ (1 Mose 1:27, 31) Sɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Biblia ŋmalɔ ko ni efã wumɛi akɛ: ‘Ná oblahiiaŋ ŋa lɛ he miishɛɛ. Ha ekpokuai lɛ asa ohiɛ be fɛɛ be.’ (Abɛi 5:18, 19) Kɛ́ okwɛ lɛ, ani saji nɛɛ tsɔɔ akɛ Biblia lɛ guɔ bɔlɛnamɔ?

Eyɛ faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔtso lɛ he nibii ni akɛnáa bɔlɛ lɛ kɛha bii afɔmɔ, kɛ agbɛnɛ hu, koni eha nuu kɛ eŋa ajie suɔmɔ kɛ hedɔɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe bɔ ni baaha amɛná miishɛɛ. Suɔmɔ kɛ hedɔɔ ni tamɔ nɛkɛ ni ajieɔ lɛ kpo yɛ bɔlɛnamɔ mli lɛ baanyɛ atsu nuu kɛ yoo ni sumɔɔ amɛhe lɛ agbɔmɔtsoŋ kɛ henumɔŋ hiamɔ nii ahe nii.

3 Ani Biblia lɛ kpɛlɛɔ ni nuu kɛ yoo ni boteko gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛhe ahi shi?

▪ Hetoo: Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ “ajwamaŋbɔlɔi . . . lɛ, Nyɔŋmɔ baakojo amɛ.” (Hebribii 13:4) Hela wiemɔ ni ji por·neiʹa, ni atsɔɔ shishi akɛ ajwamaŋbɔɔ lɛ kɔɔ mɛi enyɔ ni boteko gbalashihilɛ mli ni kɛ amɛgbɔmɔtso lɛ he nibii ni akɛnáa bɔlɛ lɛ tsuɔ nii lɛ he. * No hewɔ lɛ, ebaafee nɔ ni ejaaa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ nuu kɛ yoo ni boteko gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛhe aaahi shi—kɛ́ eji amɛyiŋkpɛɛ akɛ amɛbaabote gbalashihilɛ mli yɛ sɛɛ mli po.

Kɛ́ nuu kɛ yoo ko sumɔɔ amɛhe waa po lɛ, Nyɔŋmɔ biɔ ni amɛbote gbalashihilɛ mli dani amɛná bɔlɛ. Nyɔŋmɔ ji mɔ ni bɔ wɔ koni wɔsumɔ wɔhe. Nyɔŋmɔ sui lɛ ateŋ otu ji suɔmɔ. Belɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ emaa nɔ mi doo akɛ mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli pɛ kɛ amɛhe aná bɔlɛ lɛ, taakɛ saneyitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ lɛ.

4 Ani Biblia lɛ kpɛlɛɔ ni nuu kɛ yei enyɔ loo nɔ ni fa fe nakai abote gbalashihilɛ mli?

▪ Hetoo: Be ko ni eho lɛ, Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ní nuu kɛ yei enyɔ loo nɔ ni fa fe nakai abote gbalashihilɛ mli. (1 Mose 4:19; 16:1-4; 29:18–30:24) Shi jeee Nyɔŋmɔ to akɛ nuu kɛ yei enyɔ loo nɔ ni fa fe nakai abote gbalashihilɛ mli. Eha Adam ŋa kome pɛ.

Nyɔŋmɔ fã Yesu Kristo koni esaa eto nɔ ni Nyɔŋmɔ to kɛjɛ shishijee akɛ nuu kɛ yoo kome pɛ abote gbalashihilɛ mli lɛ shishi ekoŋŋ. (Yohane 8:28) Beni abi Yesu sane yɛ gbalashihilɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ ni bɔ gbɔmɔ yɛ shishijee lɛŋ lɛ, ‘nuu kɛ yoo ebɔ amɛ.’ Ni ekɛɛ: ‘Enɛ hewɔ ni nuu aaashĩ etsɛ kɛ enyɛ ni eeekpɛtɛ eŋa he, ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛaatsɔ heloo kome lɛ.’”—Mateo 19:4, 5.

Sɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Yesu kaselɔi lɛ ateŋ mɔ kome ni eŋma akɛ: “Ha nuu fɛɛ nuu awɛ lɛ diɛŋtsɛ eŋa, ni yoo fɛɛ yoo agbã lɛ diɛŋtsɛ ewu.” (1 Korintobii 7:2) Biblia lɛ tsɔɔ hu akɛ esa akɛ nuu fɛɛ nuu ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli ni akɛ sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛi woɔ edɛŋ lɛ afee “mɔ ni yɔɔ ŋa kome.”—1 Timoteo 3:2, 12.

5 Ani eji tɔmɔ akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi kɛ nibii ni akɛtsĩɔ fɔmɔ naa lɛ aaatsu nii?

▪ Hetoo: Yesu fãaa esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛfɔ. Asaŋ ekaselɔi lɛ ateŋ mɔ ko hu kɛ famɔ ni tamɔ nakai haaa. Biblia lɛ he ko he ko ewieee tɛ̃ɛ akɛ akatsĩ fɔmɔ naa.

No hewɔ lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi yɛ hegbɛ ni amɛkpɛɔ yiŋ akɛ amɛaafɔ loo amɛfɔŋ. Amɛbaanyɛ amɛkpɛ yiŋ hu yɛ bii abɔ ni amɛbaafɔ kɛ be ni amɛsumɔɔ ni amɛfɔ lɛ he. Kɛ́ nuu ko kɛ eŋa kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ nibii ni akɛtsĩɔ fɔmɔ naa ní fiteee musu baatsu nii koni amɛkafɔ lɛ, no lɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsane kɛ amɛsɔ̃ ni. * Esaaa akɛ mɔ ko kojoɔ amɛ.—Romabii 14:4, 10-13.

6 Ani eji tɔmɔ akɛ aaakpɔ hɔ?

▪ Hetoo: Nyɔŋmɔ buɔ wala akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ, ni ebuɔ lá kukuli ni yɔɔ musuŋ lɛ po akɛ wala bɔɔnɔ. (Lala 139:16) Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko ye abifao ni yɔɔ musuŋ awui lɛ, esa akɛ agbala etoi. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko gbe abifao ni yɔɔ musuŋ lɛ, yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ egbe gbɔmɔ.—2 Mose 20:13; 21:22, 23.

Shi kɛ́ yoo lɛ yaafɔ, ni shihilɛ ko ni esa akɛ atsu he nii oya nɔŋŋ ba, ni esa akɛ nuu lɛ kɛ yoo lɛ akpɛ yiŋ kɛji abaa nyɛ lɛ yi ni bi lɛ agbo, loo abaa bi lɛ yi ni nyɛ lɛ agbo hu? Kɛ́ ebalɛ nakai lɛ, no lɛ esa akɛ nuu lɛ kɛ eŋa lɛ diɛŋtsɛ akwɛ akɛ namɔ yi esa akɛ abaa lo. *

7 Ani Biblia lɛ ŋmɛɔ gbɛ ni atse gbãla?

▪ Hetoo: Biblia lɛ ŋmɛɔ gbalatsemɔ gbɛ. Shi kɛlɛ, Yesu tsɔɔ akɛ nɔ̃ kome pɛ nɔ abaanyɛ adamɔ atse gbãla. Ekɛɛ akɛ: ‘Mɔ fɛɛ mɔ ni jeee ajwamaŋbɔɔ [hefatalɔ sɛɛ ni ajeɔ akɛ mɔ kroko náa bɔlɛ] hewɔ jɛ ni eeeshwie eŋa ni eyawɛ yoo kroko lɛ, efite gbãla.’—Mateo 19:9.

Nyɔŋmɔ nyɛɔ gbãla ni atsɔɔ kutumpɔo kɛ shishiumɔ gbɛ nɔ atseɔ mli lɛ. Ebaagbala mɛi fɛɛ ni shiɔ amɛhefatalɔi yɛ saji ni he ehiaaa ni bɛ hiɛdɔɔ lɛ ahewɔ, titri lɛ mɛi ni feɔ nakai koni amɛkɛ mɔ kroko ahi shi lɛ atoi.—Maleaki 2:13-16; Marko 10:9.

8 Ani Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ koni nuu kɛ nuu loo yoo kɛ yoo aná bɔlɛ?

▪ Hetoo: Biblia lɛ wieɔ faŋŋ eshiɔ ajwamaŋbɔɔ, ni nɔ ni fata he ji nuu kɛ nuu loo yoo kɛ yoo ni náa bɔlɛ. (Romabii 1:26, 27; Galatabii 5:19-21) Eyɛ mli akɛ Biblia lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ nifeemɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ moŋ, shi wɔle hu akɛ “Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.”—Yohane 3:16.

Eyɛ mli akɛ anɔkwa Kristofoi ekpɛlɛɛɛ nuu kɛ nuu loo yoo kɛ yoo teŋ bɔlɛnamɔ nɔ moŋ, shi amɛmli hi ha mɛi fɛɛ. (Mateo 7:12) Nyɔŋmɔ miisumɔ ni ‘wɔwo mɛi fɛɛ.’ No hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi ahe tsɛ̃ɛɛ hii kɛ hii loo yei kɛ yei ni náa bɔlɛ lɛ.—1 Petro 2:17.

9 Ani tɔmɔ yɛ “foŋ nɔ bɔlɛnamɔ,” “ajwamaŋ tɛs-mɛseji,” loo “Intanɛt nɔ bɔlɛnamɔ” he?

▪ Hetoo: “Foŋ nɔ bɔlɛnamɔ” ji saji ni kɔɔ bɔlɛnamɔ he ni agbaa yɛ mobail foŋ nɔ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ, loo saji ni teɔ bɔlɛnamɔ henumɔi ashi ní aboɔ toi yɛ mobail foŋ nɔ. “Ajwamaŋ tɛs-mɛseji” kɔɔ mfonirii ni teɔ bɔlɛnamɔ henumɔi ashi, kɛ saji ni teɔ bɔlɛnamɔ akɔnɔi ashi ni akɛmajeɔ mɛi yɛ mobail foŋ nɔ lɛ he. “Intanɛt nɔ bɔlɛnamɔ” ji saji ni teɔ bɔlɛnamɔ henumɔi ashi ní mɛi kɛ amɛhe gbaa yɛ Intanɛt lɛ nɔ.

Biblia lɛ ewieee nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ ni yaa nɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ ahe tɛ̃ɛ. Shi ekɛɔ akɛ: “Ajwamaŋbɔɔ kɛ nyaŋemɔ nitsumɔ fɛɛ aloo hiɛjoomɔ lɛ akatsĩ tã tete yɛ nyɛteŋ, taakɛ bɔ ni sa mɛi krɔŋkrɔŋi, kɛ hiɛgbejianitsumɔ kɛ yakayaka wiemɔ kɛ fɛoyeli hu ní esaaa lɛ.” (Efesobii 5:3, 4) Nibii tamɔ “foŋ nɔ bɔlɛnamɔ,” “ajwamaŋ tɛs-mɛseji,” loo “Intanɛt nɔ bɔlɛnamɔ” haaa mɛi aná bɔlɛnamɔ he jwɛŋmɔ kpakpa, ni ewoɔ mɛi hewalɛ koni amɛkɛ mɛi ni jeee amɛhefatalɔi aná bɔlɛ. Nifeemɔi nɛɛ haaa mɛi anyɛ aye amɛbɔlɛnamɔ henumɔi anɔ, shi moŋ ehaa amɛkɛ ŋkomeŋfa su gbeɔ amɛbɔlɛnamɔ akɔnɔi.

10 Te Biblia lɛ buɔ mɔ diɛŋtsɛ nuutso loo eyoohe ni ekɛshwɛɔ kɛyashiɔ ehe baa lɛ tɛŋŋ?

▪ Hetoo: Biblia lɛ ewieee mɔ diɛŋtsɛ nuutso loo eyoohe ni ekɛshwɛɔ kɛyashiɔ ehe baa lɛ he tɛ̃ɛ. Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ fãa Kristofoi akɛ: ‘No hewɔ lɛ nyɛgbea nyɛhe nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ: ajwamaŋbɔɔ, nyaŋemɔ nitsumɔ, kɛ [bɔlɛnamɔ] akɔnɔ fɔŋ.’—Kolosebii 3:5.

Kɛ́ mɔ ko kɛ lɛ diɛŋtsɛ enuutso loo eyoohe shwɛɔ kɛyashiɔ ehe baa lɛ, ehaaa ená bɔlɛnamɔ he jwɛŋmɔ kpakpa, ni efeɔ ŋkomeŋfa yɛ bɔlɛnamɔ he. Biblia lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ, Nyɔŋmɔ baanyɛ eha mɛi ni miaa amɛhiɛ waa yɛ anɔkwayeli mli lɛ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” koni amɛnyɛ amɛkpa subaŋ nɛɛ.—2 Korintobii 4:7; Filipibii 4:13.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 11 Por·neiʹa hu kɔɔ nifeemɔi krokomɛi ni kɛ shishijee yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔtso lɛ he nibii ni akɛnáa bɔlɛ lɛ kpãaa gbee lɛ ahe, tamɔ gbalafitemɔ, nuu ni kɛ nuu loo yoo ni kɛ yoo náa bɔlɛ, kɛ gbɔmɔ ni kɛ kooloo náa bɔlɛ.

^ kk. 19 Kɛ́ ootao ole saji babaoo yɛ nɔ ni Ŋmalɛ lɛ kɛɔ yɛ fɔmɔ sɛɛ ni ajeɔ gbɛ afoɔ lɛ he lɛ, ofainɛ kwɛmɔ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni yɔɔ June 15, 1999, Buu-Mɔɔ baafa 27-28 lɛ.

^ kk. 22 Kɛ́ ootao ole kɛji eja gbɛ akɛ mɔ ko ni ato lɛ kabonaa lɛ aaakpɔ hɔ lɛ, kwɛmɔ May 22, 1993, Awake! lɛ baafa 10-11 ni Yehowa Odasefoi fee lɛ.