Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Namɔ Ji Antikristo Lɛ?

Namɔ Ji Antikristo Lɛ?

Sini ko ni yɔɔ gbeyei ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ yitso ji Antichrist.

Lalafolɔi akuu ko ni ale amɛ waa lɛ wo lalai ni amɛfo lɛ eko gbɛ́i akɛ Antichrist Superstar.

Jeŋ nilelɔ ko ni atsɛɔ lɛ Friedrich Nietzsche, ni hi shi yɛ afi 1800 afii lɛ amli lɛ, wo woji ni eŋmala lɛ ateŋ ekome gbɛ́i akɛ The Antichrist.

Maŋtsɛmɛi kɛ nɔyelɔi ni hi shi yɛ afi 500 kɛyashi afi 1500 afii lɛ amli lɛ fɔɔ amɛhenyɛlɔi lɛ tsɛmɔ akɛ antikristo.

Martin Luther, ni eji German Reformation lɛ hiɛnyiɛlɔ lɛ tsɛ Roma Katolik paapai lɛ akɛ antikristoi.

AKƐNI akɛ wiemɔ “antikristo” lɛ etsu nii kɛjɛ blema tɔ̃ɔ, ni akɛwo nɔ fɛɛ nɔ, kɛjɛ nɔyelɔi anɔ kɛyashi sinii anɔ hewɔ lɛ, eja gbɛ akɛ abaabi akɛ: Namɔ ji antikristo lɛ? Ani gbɛ́i nɛɛ hiɛ shishinumɔ ko kɛhã wɔ ŋmɛnɛ? Eyɛ faŋŋ akɛ kɛ́ wɔmiitao wɔna mɔ ni antikristo lɛ ji lɛ, esa akɛ wɔkwɛ Biblia lɛ mli, he ni gbɛ́i nɛɛ je kpo shii enumɔ sɔŋŋ lɛ.

AKPA ANTIKRISTO LƐ HE MAMA

Bɔfo Yohane pɛ ji Biblia ŋmalɔ ni kɛ wiemɔ “antikristo” lɛ tsu nii. Namɔ etsɔɔ akɛ antikristo lɛ ji? Kadimɔ wiemɔ nɛɛ ni yɔɔ klɛŋklɛŋ wolo ni egbɛ́i kã nɔ lɛ mli lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Gbekɛbii bibii, naagbee ŋmɛlɛtswaa lɛ nɛ, ni bɔ ni nyɛnu akɛ antikristo lɛ miiba lɛ, amrɔ nɛɛ po lɛ antikristoi pii eba, ni anɔkwa sane nɛɛ hewɔ lɛ, wɔle akɛ naagbee ŋmɛlɛtswaa lɛ nɛ. Wɔteŋ amɛjɛ amɛtee, shi kɛ̃lɛ amɛjeee wɔteŋ mɛi komɛi . . . Namɔ ji amalelɔ, kɛ́ jeee mɔ ni kpoɔ akɛ Yesu ji Kristo lɛ? Mɔ nɛ ji antikristo lɛ, mɔ ni kpoɔ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ.”1 Yohane 2:18, 19, 22.

Bɔfo Yohane hã efee faŋŋ akɛ, mɛi fɛɛ ni jeɔ gbɛ amɛgbɛɔ Yesu Kristo kɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ he amalei amɛshwãa lɛ ji antikristo lɛ

Mɛni nakai wiemɔi lɛ tsɔɔ wɔ? Yohane tsĩ “antikristoi pii” tã, ni tsɔɔ akɛ wiemɔ antikristo lɛ kɔɔ kuu he, shi jeee mɔ kome. Mɛi loo kui ni feɔ antikristo lɛ gbɛɔ amalei amɛshwãa, amɛkɛɔ akɛ jeee Yesu ji Kristo lɛ, loo Mesia lɛ, ni amɛhãa mɛi ayiŋ futuɔ amɛ yɛ srɔto ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo teŋ lɛ he. Mɛi ni ji antikristo lɛ wieɔ akɛ amɛji Kristo loo Kristo najiaŋdamɔlɔi, shi akɛni “wɔteŋ amɛjɛ amɛtee” hewɔ lɛ, amɛgba afã kɛje Biblia mli anɔkwalei lɛ ahe. Kɛfata he lɛ, mɛi nɛɛ yɛ shihilɛ mli be ni Yohane ŋma ewolo lɛ, yɛ “naagbee ŋmɛlɛtswaa lɛ” mli lɛ, ni eeenyɛ efee akɛ eŋma kɛmiiba bɔfoi lɛ abe lɛ naagbee gbɛ.

Mɛni hu Yohane ŋma yɛ antikristo lɛ he? Be ni ewieɔ amale gbalɔi lɛ ahe lɛ, ebɔ kɔkɔ akɛ: “Wiemɔ fɛɛ wiemɔ ni jɛ mumɔŋ ní jajeɔ akɛ Yesu Kristo ba yɛ heloo mli lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Shi wiemɔ fɛɛ wiemɔ ni jɛ mumɔŋ ní ejajeee akɛ Yesu ba yɛ heloo mli lɛ, jeee Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ejɛ. Kɛfata he lɛ, enɛ ji antikristo lɛ wiemɔ ní jɛ mumɔŋ ní nyɛnu akɛ eeba lɛ, ni amrɔ nɛɛ eyɛ je lɛ mli momo.” (1 Yohane 4:2, 3) Agbɛnɛ hu Yohane ma nɔ mi yɛ ewolo ni ji enyɔ lɛ mli akɛ: “Mɛi babaoo ni lakaa mɛi eba je lɛ mli, mɛi ni ejajeee amɛtsɔɔɔ akɛ Yesu Kristo ba yɛ heloo mli lɛ. Mɔ nɛ ji mɔlakalɔ lɛ kɛ antikristo lɛ.” (2 Yohane 7) Yohane hã efee faŋŋ akɛ, mɛi fɛɛ ni jeɔ gbɛ amɛgbɛɔ Yesu Kristo kɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ ahe amalei amɛshwãa lɛ ji antikristo lɛ.

“AMALE GBALƆI” KƐ “MLATƆMƆ GBƆMƆ LƐ”

Yesu bɔ kɔkɔ akɛ, amale gbalɔi baaba tamɔ ‘klaji fulɔi ni eŋɔ gwantɛŋ hewolo eha amɛhe’

Jeeŋmɔ dani Yohane baaŋma mɔlakalɔi nɛɛ ahe sane lɛ, Yesu Kristo bɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkwɛa nyɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ amale gbalɔi lɛ ahe, amɛŋɔɔ gwantɛŋ hewolo amɛhaa amɛhe kɛbaa nyɛŋɔɔ, shi amɛmligbɛ lɛ amɛji klaji fulɔi.” (Mateo 7:15) Bɔfo Paulo hu bɔ Kristofoi ni hi Tesalonika lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkahãa mɔ ko miihã nyɛmiidu gbɛ yɛ gbɛ ko gbɛ ko nɔ, ejaakɛ [Yehowa gbi lɛ] baŋ ja jamɔkwamɔ lɛ eba dã ní ajie mlatɔmɔ gbɔmɔ, ni ji hiɛkpatamɔ bi lɛ kpo.”2 Tesalonikabii 2:3.

No hewɔ lɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli tɔ̃ɔ lɛ, amale gbalɔi kɛ jamɔkwalɔi yɛ, ni amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaagbɛ Kristofoi asafo lɛ. “Antikristo” ni Yohane kɛtsu nii lɛ kɔɔ mɛi fɛɛ ni gbɛɔ amalei amɛshwãa ni wieɔ Yesu Kristo kɛ etsɔɔmɔi lɛ ahe amalei lɛ ahe. Paulo hã ana bɔ ni Yehowa naa amɛ be ni etsɛ amɛ “hiɛkpatamɔ bi lɛ.”

OHIƐ AHI OHE NƆ YƐ NIBII NI ANTIKRISTO LƐ FEƆ ŊMƐNƐ LƐ HE

Ni ŋmɛnɛ hu? Mɛi kɛ kui ni damɔ shi kɛhã antikristo lɛ teɔ shi amɛwoɔ Kristo kɛ etsɔɔmɔi lɛ lolo. Amɛjeɔ gbɛ amɛgbɛɔ amalei kɛ lakamɔi amɛshwaa koni amɛkɛfutu mɛi ayiŋ yɛ mɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji Tsɛ lɛ, kɛ e-Bi Yesu Kristo lɛ ji lɛ he. Esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ yɛ jamɔ mli amalei nɛɛ ahe. Nyɛhãa wɔsusua nɔkwɛmɔnii enyɔ komɛi ahe.

Afii ohai abɔ nɛ lɛ, jamɔi lɛ egbɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ eshwã, ni amɛtsɔɔ akɛ Tsɛ lɛ, kɛ Bi lɛ fɛɛ ji gbɔmɔ kome. Enɛ hewɔ lɛ, antikristo lɛ futuɔ mɛi ayiŋ yɛ mɛi tuuntu ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo ji lɛ he. Enɛ hãaa mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ akase Yesu Kristo, ni amɛtsi amɛbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ taakɛ Biblia lɛ woɔ amɛ hewalɛ ni amɛfee lɛ.1 Korintobii 11:1; Yakobo 4:8.

Kɛfata he lɛ, sɔlemɔi lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛkɛ Biblia shishitsɔɔmɔi ni amɛjie Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji Yehowa lɛ kɛje mli lɛ atsu nii, ni enɛ hu hãa mɛi ayiŋ futuɔ amɛ. Amɛfeɔ enɛ yɛ anɔkwa sane ni eji akɛ, gbɛ́i Yehowa lɛ jeɔ kpo aaafee shii 7,000 sɔŋŋ yɛ shishijee Bibliai lɛ amli lɛ fɛɛ sɛɛ. Mɛni ejɛ mli kɛba? Ehã mɛi ayiŋ efutu amɛ kwraa moŋ yɛ mɔ ni anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ji lɛ he.

Shi kɛ́ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ ná le Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji Yehowa lɛ, ehãa amɛtsiɔ amɛbɛŋkɛɔ lɛ. Enɛ ji niiashikpamɔ ni owula ko ni atsɛɔ lɛ Richard lɛ ná be ni ekɛ Yehowa Odasefoi enyɔ komɛi gba sane lɛ. Richard wie akɛ: “Amɛtsɔɔ mi kɛjɛ Biblia lɛ mli akɛ, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbɛ́i ji Yehowa. Miná miishɛɛ waa be ni miná mile akɛ Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ́i lɛ, ni enɛ ji nɔ ko ni minuko dã.” Kɛjɛ nakai be lɛ nɔ kɛyaa lɛ, efee tsakemɔi yɛ eshihilɛ mli bɔ ni afee ni ehi shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa, koni esa Yehowa hiɛ. Richard kɛfata he akɛ: “Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni miná mile lɛ ehã wekukpãa ni yɔɔ gbagbalii ebakã mi kɛ lɛ teŋ.”

Afii ohai abɔ nɛ lɛ, antikristo lɛ ehã mɛi akpekpei abɔ eyaje mumɔŋ duŋ mli. Shi kɛ́ wɔkase Biblia lɛ, ni ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔleɔ mɔ tuuntu ni antikristo lɛ ji, ni wɔyeɔ wɔhe kɛjɛɔ jamɔŋ lakamɔi kɛ amalei ni antikristo lɛ gbɛɔ eshwãa lɛ ahe.Yohane 17:17.