Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

‘Peiméke preparádo peñemboʼe hag̃ua’

‘Peiméke preparádo peñemboʼe hag̃ua’

‘Peneakãguapýkena ha peime preparádo peñemboʼe meme hag̃ua.’ (1 PED. 4:7, NM)

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ‘ñaime preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’? b) ¿Mbaʼe mbaʼépa iporã ñañeporandu?

PETEĨ karai ombaʼapo vaʼekue pyharekue, heʼi: “Koʼẽmbotávo ningo koʼýte ñanderopehyive”. Oime vaʼerã heta hénte ndokéiva pyharekue opensa ko karai opensaháicha. Ñande kristiáno ñaime avei peteĩ tiémpo tekotevẽhápe ñañatende porã. Satanás múndo oĩva pytũmbýpe oñehundi potaite, ha nahiʼãiete ningo japyta jake (Rom. 13:12). ¡Ajépa ivaietéta oikóramo ñanderehe upéva! Tekotevẽ ‘ñaneakãguapy’ ha jasegi pe konsého oĩva la Bíbliape: ‘Peime preparádo peñemboʼe meme hag̃ua’ (1 Ped. 4:7, NM).

2 Ñapensávo ko tiémpo ijetuʼuetéva jahasávare, iporã ñañeporandu: “¿Mbaʼépa apensa añemboʼe lájare? ¿Ajapópa opaichagua orasión? ¿Añemboʼe memépa? ¿Ajepokuaápa añemboʼe che rapichakuérare, térãpa ajerureve umi mbaʼe aikotevẽva ha aipotávante? ¿Ikatútapa pe orasión chepytyvõ ikatu hag̃uáicha ajesalva?”.

“PEJAPO OPAICHAGUA ÑEMBOʼE”

3. ¿Mbaʼeichagua orasiónpa ikatu jajapo?

3 Oskrivírõ guare umi kristiáno Efesoguápe, apóstol Pablo heʼi: “Pejapo opaichagua ñemboʼe” (Efes. 6:18, nóta, NM). Jepive ningo jajerurénte voi Ñandejárape tomeʼẽmi ñandéve ñane remikotevẽ ha tañanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼúva. Ha Haʼe ohendu “opavave ñemboʼe” (Sal. 65:2, NM). Péro, ¿mbaʼeichagua orasiónpa ikatu avei jajapo? Ñañemboʼe jave tekotevẽ avei ñambotuicha, jaagradese ha jajerure asy Jehovápe.

4. ¿Mbaʼérepa ñambotuicha meme vaʼerã Jehovápe ñañemboʼe jave?

4 Oĩ hetaiterei mbaʼe ikatúva ñanemomýi ñambotuicha hag̃ua Jehovápe ñañemboʼe jave. Por ehémplo, ñamombaʼeguasuse chupe ñapensa jave  mbaʼeichaitépa haʼe voi ‘tuicha’ ha jajesareko jave umi “hembiapo tuichakuére” (elee Salmo 150:1-6). Umi seis versíkulo oĩva Salmo 150-pe ñanemokyreʼỹ 13 vése voi ñambotuicha hag̃ua Jehovápe. Ha ótro salmísta opurahéi avei: “Siete [vése], ára pukukue aja, che romombaʼeguasu Nde [reporohusga] porã haguére” (Sal. 119:164, ÑÑB). Jahechaháicha, Jehová añoite omerese ñambotuicha chupe. Upéicharõ, iporãite vaʼerã ñamombaʼeguasúramo Jehovápe “siete vése” káda día. Upéva heʼise pyʼỹinte ñañemboʼe vaʼerãha ñambotuicha hag̃ua chupe.

5. ¿Mbaʼéichapa ñañangareko ñandejehe jaagradeséramo Ñandejárape?

5 Ñañemboʼe jave tekotevẽ avei jaagradese Ñandejárape. Pablo heʼi vaʼekue umi kristiáno oikóvape Filípospe: “Ani pejepyʼapyeterei mbaʼevére, síno opa árape pemombeʼu Ñandejárape peipotáva, pejapo upéva peñemboʼévo, pejerure asývo, ha peagradese avei chupe” (Filip. 4:6, NM). Jaagradeséramo Jehovápe ñande pyʼaite guive, ñañangarekóta avei ñandejehe. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Jaiko rupi “umi ára pahápe”, ha hetaiterei oĩ umi ‘imalagradesídova’ (2 Tim. 3:1, 2, NM). Ñande ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñanemalagradesído avei haʼekuéraicha. Ñañemboʼe jave jaagradese vaʼerã Ñandejárape, ha upéva ñanepytyvõta ani hag̃ua ‘jakopi opa mbaʼére ni jajeplagea nañañekontentáigui umi mbaʼe jahupytývare’ (Jud. 16, NM). Umi kuimbaʼe omoakãva ogapy tekotevẽ oagradese Jehovápe oñemboʼe jave hogayguakuéra ndive. Péicha ikatúta oipytyvõ hembireko ha ifamiliakuérape ijagradesído hag̃ua.

6, 7. ¿Mbaʼéicha javépa jajerure asy Jehovápe tañanepytyvõmi, ha mbaʼépa iporã avei jajerure chupe ñane korasõ mbytete guive?

6 Ñañemboʼévo ikatu avei jajerure asy Jehovápe ñanepytyvõ hag̃ua, ha upéicha jave ñañeʼẽ chupe ñande pyʼaite guive. Por ehémplo, jajapokuaa upéva oĩramo ñandepersegíva térã ñanderasyetérõ. Péro ndahaʼéi jajecha jave koʼã situasiónpente ikatuha jajerure asy Jehovápe.

7 Jahechamína pe orasión Jesús oheja vaʼekue ñandéve, pe padrenuéstro, ha ñañatendemi mbaʼépa heʼi Ñandejára rérare, Irréino ha hembipotáre (elee Mateo 6:9, 10). Ko múndope ningo oĩ hetaiterei iñañáva, ha umi goviérno ndaikatúi omeʼẽ ihentekuérape umi mbaʼe oñekotevẽvéva jepe. Upévare jajerure vaʼerã Jehovápe ñane korasõ mbytete guive toñemomarangatu héra, ha togueru Irréino omosãsótava ko Yvy Satanás poguýgui. Iporã avei jajerure meme chupe tojejapo hembipota ko yvy ape ári ojejapoháicha yvágape. Jahechaháicha, ñaime vaʼerã preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua ha jajapo opaichagua orasión.

“PEÑEMBOʼE MEME”

8, 9. ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñapensa vai Pedro ha umi ótro apóstol rehe opyta haguére oke pe hardín de Getsemanípe?

8 Añetehápe apóstol Pedro omokyreʼỹ vaʼekue kristianokuérape ikatu hag̃uáicha ‘oĩ preparádo oñemboʼe meme hag̃ua’. Péro haʼe voi una ves ofalla vaʼekue upévape. Ñanemanduʼa haʼe oho hague Jesús ha umi ótro disípulo ndive hardín de Getsemanípe ha haʼekuéra opyta oke Jesús oñemboʼe aja. Hiʼarive Imboʼehára heʼi kuri chupekuéra: “Peñatende porãke peikóvo ha peñemboʼe meme”. Péro haʼekuéra opyta oke (elee Mateo 26:40-45).

9 Sapyʼánte ñapensa vaise Pedro ha umi ótro apóstol rehe opyta haguére oke. Péro ani ñanderesarái haʼekuéra imperfektoha avei ha upe díape ohasa hague heta mbaʼe ojopýva chupekuéra ha oime  vaʼerã ikaneʼõiterei raʼe. Por ehémplo, upe díape oprepara ha ofesteha hikuái pe Páskua. Upéi katu Jesús omoñepyrũ pe Séna del Señór, ojejapótava ikatu hag̃uáicha ojegueromanduʼa haʼe omanoha ára (1 Cor. 11:23-25). Tardeve, “opurahéi rire hikuái ombotuicha hag̃ua Ñandejárape, osẽ oho sérro Olivotýpe”, ha oiméne oguata mombyry hikuái Jerusalén guive pe sérro peve (Mat. 26:30, 36, NM). Upérõ g̃uarã oiméne pyharepyte rasáma. Ñande ñaimérire upe pyhare hardín de Getsemanípe, mbyky ha japytáta avei jake. Péro Jesús, otaky rangue ijapostolkuéra ikaneʼõitévare, mborayhúpe osẽ heʼi: “Yvypóra ningo ojapose iporãva, péro hete ikangy”.

Pedro ofalláramo jepe, upe rire ohechakuaa iñimportanteha ‘ñaime preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’ (Ehecha párrafo 10 ha 11)

10, 11. a) ¿Mbaʼépa Pedro oaprende pe pyhare opyta hague oke hardín de Getsemanípe? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Pedro ohasa vaʼekue?

10 Pedro oaprende vaʼekue peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva pe pyhare opyta hague oke hardín de Getsemanípe. Upe mboyve ningo Jesús heʼi porã kuri chupekuéra: “Enterove peẽ chereja reíta ko pyharépe”. Péro Pedro osẽ heʼi: “¡Enterove umi ótro ndereja reíramo jepe, che arakaʼeve ndorohejaichéne!”. Upéi Jesús heʼi Pedro onegataha chupe tres vése, péro haʼe heʼi jey: “Tekotevẽramo jepe amano nendive, ni mbaʼevéicharõ noronegaichéne” (Mat. 26:31-35, NM). Jesús heʼi haguéicha, Pedro onega oikuaaha chupe. Ohechakuaávo pe ojapóva, Pedro “hasẽ soro” (Luc. 22:60-62, NM).

11 Pedro oaprende ndovaleiha ojerovia ijehe, ha oime vaʼerã pe orasión heta oipytyvõ chupe upearã. Upéicha rupi haʼe voi omeʼẽ ko konsého: ‘Peime preparádo peñemboʼe meme hag̃ua’. ¿Jasegípa upe konsého? ¿Jahechaukápa ñadependeha Jehováre ‘ñañemboʼe meme’ rupi? (Sal. 85:8.) Ñanemanduʼa vaʼerã avei Pablo heʼi vaʼekuére: “Pe opensáva ojepytaso mbareteha, toñatendéke ani hoʼa” (1 Cor. 10:12, NM).

JEHOVÁ OMBOHOVÁI NEHEMÍAS ÑEMBOʼE

12. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Nehemías omoĩha ñandéve peteĩ ehémplo neporãva?

12 Ñapensamína Nehemías rehe. Haʼe ningo peteĩ kopéro oservi vaʼekue pe rréi pérsa Artajérjespe síglo cíncope, Jesús ou mboyve. Nehemías oñemboʼe meme vaʼekue. Haʼe oikuaa umi hudío oĩva Jerusalénpe ohasa asyha, upévare heta árare ‘ohasa okaruʼỹre ha oñemboʼe ñande Ruete yvagayguápe’ (Neh. 1:4, ÑÑB). Rréi Artajerjes oporandúrõ guare chupe  mbaʼérepa hova ñembyasyete, upepete Nehemías ‘oñemboʼe yvága Járape’ (Neh. 2:2-4, ÑÑB). ¿Mbaʼépa ojehupyty upéicha rupi? Jehová ombohovái iñemboʼe ha oipytyvõ ipuévlope (Neh. 2:5, 6). Katuete upéva omombarete Nehemías jerovia.

13, 14. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñamombarete hag̃ua ñande jerovia Satanás ñandepyʼaraʼã jave?

13 Ñañemboʼe meméramo ojapo haguéicha Nehemías, ñamombaretevéta ñande jerovia. Satanás iñañaiterei ha ojaheive ñanderehe ñanekangy jave. Oiméramo ñanderasy térã ñañedeprimi, ikatu ñapensa saʼieterei japredikaha ha Jehová ndoguerohorymoʼãiha jajapóva. Ikatu avei jajekulpa umi mbaʼe jajapo vaʼekuére yma. Satanás oipota ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã ha oiporu upéva omokangy hag̃ua ñande jerovia. Péro ‘ñaiméramo preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’ ikatúta ñanembarete ha naikangymoʼãi ñande jerovia. Ha ñanemanduʼa vaʼerã ‘ñañakarama hatã vaʼerãha ñande jeroviáre’, ikatu hag̃uáicha ñambogue “opa umi flécha hendýva opoíva [ñanderehe] pe aña” (Efes. 6:16, NM).

‘Ñaiméramo preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’ ñambohováita oimeraẽ mbaʼe ijetuʼúva (Ehecha párrafo 13 ha 14)

14 ‘Ñaiméramo preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’, ñaiméta ñambohovái hag̃uáicha umi mbaʼe ijetuʼúva oñepresentáva ha omokangyséva ñande jerovia. Jahasávo umi mbaʼe ñandepyʼaraʼãva ñanemanduʼa vaʼerã Nehemías ehémplo rehe ha upepete ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe ñanepytyvõmi hag̃ua. Péichamante ikatúta jagueropuʼaka umi tentasión ha imbaretéta ñande jerovia.

ÑAÑEMBOʼÉKENA ÑANE ERMANOKUÉRARE

15. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã?

15 Jesús ojerure Jehovápe toipytyvõmi Pédrope ani hag̃ua ikangy ijerovia  (Luc. 22:32). Peteĩ kristiáno síglo primero guare hérava Epafras, ohaʼanga Jesúspe ha oñemboʼe ipyʼaite guive iñermanokuéra Colosasguáre. Pablo heʼi koʼã ermánope: “Haʼe oñehaʼã akóinte oñemboʼe penderehehápe, ikatu hag̃uáicha ipahaitépe peime hatã pende jeroviápe, pejepytaso mbarete ha pejapopaite Ñandejára rembipota” (Col. 4:12, NM). Iporã ñañeporandu: “¿Añemboʼépa che pyʼaite guive che ermanokuéra oĩvare ko múndo tuichakuére? ¿Ajerure memépa umi ermáno oĩvare oiko haguépe umi desástre naturál? ¿Pyʼỹipa añemboʼe umi ermáno orekóvare tuicha rresponsavilida Jehová organisasiónpe? ¿Añemboʼépa umi ermáno kongregasionguáre ohasáva umi mbaʼe ijetuʼúva?”.

16. ¿Iñimportántepa ñañemboʼe ñane ermanokuérare?

16 Ñañemboʼéramo ñane ermanokuéra rehehápe ikatu tuicha ñaipytyvõ chupekuéra (elee 2 Corintios 1:11). Heta ermáno ojeruréramo jepe Jehovápe peteĩ mbaʼe, ndahaʼéi upévarente haʼe ombohováitamava iñemboʼekuéra. Péro Jehová ohecha mbaʼeichaitépa jajepyʼapy ojuehe ha imanduʼa upévare ombohováita jave ñane orasión. Añetehápe tuicha priviléhio ñañemboʼe ojuehe ha ñamombaʼe vaʼerã upe rresponsavilida jarekóva. Epafras ojapo haguéicha, jahechauka vaʼerã jahayhu ha jajepyʼapyha ñane ermanokuérare ñañemboʼévo ñande pyʼaite guive hesekuéra. Jajapóramo upéicha javyʼavéta. La Biblia heʼi voi: “Javyʼaiteve ñameʼẽvo, ñandéve oñemeʼẽ rangue” (Hech. 20:35, NM).

“ÑANE SALVASIÓN HIʼAG̃UIVÉMA”

17, 18. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ ‘ñaiméramo preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’?

17 Pablo heʼi vaʼekue: “Koʼág̃a pyharepytéma ha pe ára hiʼag̃uimbaitéma”. Péro upe mboyve haʼe oskrivi avei: “[Peikuaa] mbaʼe tiémpopepa jaiko. Og̃uahẽma pe óra pepáy hag̃ua. Koʼág̃a ñane salvasión hiʼag̃uivéma yma jajerovia ypýrõ guarégui” (Rom. 13:11, 12, NM). Ñandejára múndo pyahu koʼẽrõitéma og̃uahẽta ha ñane salvasión hiʼag̃uimbaitéma. Aníkena umi mbaʼe oĩva ko múndope oipeʼa ñandehegui ñane tiémpo ñañemongeta hag̃ua Jehová ndive ha péicha ñañemomombyry chugui. Upéva rangue ‘ñaime vaʼerã preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’. Pe orasión ñanepytyvõta ‘ñanderekomarangatu ha ñamombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape ñande pyʼaite guive’ ñahaʼarõ aja Jehová ára guasu (2 Ped. 3:11, 12, NM). Péicha jahechaukáta jaiko lájare jajerovia mbareteha ha jagueroviaha ko múndo aña oñehundi potaitemaha. Upévare, ‘ñañemboʼe jey jeýkena’ (1 Tes. 5:17, NM). Jesús ojapo haguéicha ñañemohaʼeño vaʼerã ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe ha ani jajapura ñañemongeta jave hendive. Upéicha ñañemoag̃uivétantema hese (Sant. 4:7, 8). ¡Ajépa tuichaite upe priviléhio!

18 La Biblia heʼi: “Cristo oikórõ guare ko yvy ape ári oñemboʼe ipyʼaite guive ha ojerure asy Ñandejárape, upe ikatu vaʼekue osalva chupe ñemanógui. Haʼe hatã osapukái ha hasẽ, ha okyhyje rupi Ñandejáragui oñembohovái chupe iñemboʼe” (Heb. 5:7, NM). Jesús heta ojerure asy Itúvape oipytyvõ hag̃ua chupe ha avei iñeʼẽrendu omohuʼã meve hekove ko yvy ape ári. Upévare Jehová oipeʼa chupe ñemano poguýgui ha omeʼẽ chupe tekove ikatuʼỹva omano. ‘Ñaiméramo preparádo ñañemboʼe meme hag̃ua’ ñande avei ñaneñeʼẽrendúta Jehovápe jahasáramo jepe umi tentasión ha ikatúta jahupyty jeikove opaveʼỹva.