Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

MANDUʼARÃ

“¡Aníkena peheja mbaʼeve pendejoko!”

“¡Aníkena peheja mbaʼeve pendejoko!”

ÁÑO 1931-pe, hetaiterei hénte oúva 23 paísgui ijaty peteĩ salón de konsiérto famósope oĩva Paríspe, hérava Pleyel. Pe entrádape umi taxi oheja ohóvo ipasaherokuéra ha iñelegantejoa og̃uahẽvo hikuái. Sapyʼaitépe pe auditório prinsipálpe oĩma amo 3.000 persónarupi. ¿Maʼerãpa oñembyaty hikuái upépe? Ndahaʼéi ohendu hag̃ua peteĩ konsiérto, síno ohendu hag̃ua Joseph F. Rútherfordpe, omoakã vaʼekue upérõ la predikasión. Umi diskúrso ojetradusi avei francés, alemán ha polácope. Ermáno Rutherford hatã voi oñeʼẽ vaʼekue, ha orretumba la ivós pe salónpe.

Upe asambléa tuicha oipytyvõ vaʼekue ojepredikave hag̃ua Fránciape. Upérõ oĩ vaʼekue ermáno diferénte paisgua, ha ermáno Rutherford omokyreʼỹ chupekuéra ova hag̃ua upe paíspe ha oservi hag̃ua de prekursór, koʼýte umi mitãrusúpe (upe tiémpope umi prekursórpe oñehenói vaʼekue kolportór). Upe auditóriope oĩ vaʼekue peteĩ mitãrusu inglés hérava John Cooke ha kon el tiémpo oservíva de misionéro. Haʼe omombeʼu siémpre imanduʼaha peteĩ mbaʼe ohendu vaʼekuére upe asambleahápe: “Peẽ mitãrusu, ¡aníkena peheja mbaʼeve pendejoko peservi hag̃ua de prekursór!”. *

Apóstol Pablo ha iñirũnguéra pyaʼe voi oho vaʼekue Macedóniape oikuaárõ guare oĩha upépe heta hénte oikuaaséva Ñandejárape (Hech. 16:9, 10). Ha peichaite avei ojapo John Cooke ha hetave ermáno ohendu rire pe diskúrso. ¿Mbaʼépa ojehupyty upéva rupive? Áño 1930-pe oĩ kuri 27 prekursór Fránciape, ha un áño haguépente oĩma 104 prekursór. Péro la majoría koʼã prekursór noñeʼẽi vaʼekue francés, ndorekoguasúi vaʼekue komodida ha oĩ haʼeño lénto. ¿Mbaʼéichapa osupera hikuái koʼã provléma?

OAPRENDE HIKUÁI FRANCÉS

Umi prekursór extranhéro oipurúmi umi tarhéta de testimónio opredika hag̃ua la héntepe. Peteĩ ermáno oñeʼẽva alemánpe ha pyʼaguasúpe opredika vaʼekue Paríspe, heʼi: “Roikuaa Ñandejára ipoderosoha, péro haʼete vaʼekue ore korasõ osẽtava ore jurúrupi rosẽ jave ropredika. Ndahaʼéi ningo rokyhyjéva la héntegui, síno rokyhyje oreresaráirõ g̃uarã pe frásegui: ‘Voulez-vous lire cette carte, sʼil vous plaît? (¿Ikatúnepa releemi ko tarhéta?)’. Roime vaʼekue segúro iñimportanteha pe traváho rojapóva”.

Umi prekursór oipuru vaʼekue visikléta ha móto opredika hag̃ua Francia tuichakuére

Umi prekursór opredika jave umi edifísiope, pyʼỹinte umi guárdia omosẽmi chupekuéra. Peteĩ vuéltape, mokõi ermána inglésa noñeʼẽguasúiva francés opredika hína kuri umichahápe. Peichaháguinte osẽmbaite chupekuéra pe erkargádo ha oporandu arhél mávarepa oikotevẽ hikuái. Peteĩva umi ermána ohecha pe okẽre oĩha peteĩ plakaʼi heʼíva: “Tournez le bouton (embopu pe tímbre)”. Haʼe oimoʼã la ogajára heraha upéicha, upémarõ trankílo porãnte heʼi pe guárdiape: “Roju ningo roñeʼẽ hag̃ua Señóra ‘Tournez le bouton’ ndive”. Umi ermána nomboguapyetereíri ijehe ojetrata vai jave chupekuéra, ha upéicha rupi osegi ikyreʼỹ hikuái.

SAʼI IKOMODIDA HIKUÁI HA OĨ HAʼEÑO LÉNTO

Upe tiémpope la majoría umi hénte oikóva Fránciape ndorekoguasúi vaʼekue komodida, ha umi prekursór ohóva upépe oservi hag̃ua upéichante avei. Peteĩ ermána oñeʼẽva ingléspe, hérava Mónica * Brzoska, omombeʼu mbaʼépa ohasa vaʼekue ikompañéra de prekursorádondi. Haʼe heʼi: “Umi lugár ropyta haguépe mbaʼeve lénto ndaipóri vaʼekue. Ha koʼýte ijetuʼu vaʼekue oréve roʼy tiémpope. Pyhareve rojovahéimi vaʼerã peteĩ kotyʼi hoʼysãitereívape, ha heta vése rojoka raẽ vaʼerã pe iélo oĩva peteĩ hárrape roipuru mboyve pe y”. ¿Oñedesanimápa hikuái ha umi ótro prekursór ndorekói haguére komodida? Ni mbaʼevéicharõ. Peteĩva umi prekursór heʼi voi: “Ndoroguerekói vaʼekue mbaʼeve, péro ndofaltái avei oréve mbaʼevete” (Mat. 6:33).

Cinco prekursóra inglésa ohórõ guare pe asambléa de Paríspe, áño 1931-pe

Koʼã prekursór oĩ vaʼekue haʼeño lénto iñasignasiónpe, ha upéva ijetuʼu avei chupekuéra. Áño 1930 riremi, Fránciape ndojehupytýiti vaʼekue 700 puvlikadór, ha la majoría oiko mombyrymbyry ojuehegui. ¿Mbaʼépa oipytyvõ umi prekursórpe pono oñeñandu haʼeñoiterei? Mónica omombeʼu mbaʼéichapa haʼe ha ikompañéra ombohovái upe situasión. Haʼe heʼi: “Rostudia meme oñondive umi puvlikasión ani hag̃ua romboguapyeterei orejehe la roime hague oreaño. Upe tiémpope ndorojapói vaʼekue rrevisíta ni estúdio vívliko, upévare pyharekue roguerekómi tiémpo roskrivi hag̃ua ore héntepe ha umi ótro prekursórpe, romombeʼu ojupe experiénsia ha roñomokyreʼỹ” (1 Tes. 5:11).

Koʼã prekursór isakrifikádo vaʼekue, ha ohasa jave umi situasión ijetuʼúva, ndohejái oguapyeterei hesekuéra. Upéva ojekuaa umi kárta oskrivívare hikuái pe sukursálpe. Por ehémplo, peteĩ ermána unhída hérava Annie Cregeen ha iména opredika vaʼekue heta siudápe Francia tuichakuére. Haʼekuéra oservi upépe áño 1931 guive 1935 peve. Ha tiémpo rire ko ermána oskrivi: “¡Rovyʼaiterei ha heta mbaʼe porã rohasa! Enterove umi prekursór oñoamigoite vaʼekue. Apóstol Pablo heʼi haguéicha: ‘Che añotỹ, Apolos orrega, péro Ñandejára hína upe omongakuaáva’. Ko téxto orembovyʼaiterei entéro umi roguereko vaʼekuépe oportunida roipytyvõ hag̃ua upépe” (1 Cor. 3:6).

Umi prekursór oservi ypy vaʼekue Fránciape ogueropuʼaka heta mbaʼe ha ikyreʼỹeterei vaʼekue iservísiope. Péicha oheja ehémplo porã umi ermáno koʼag̃aguápe ombaʼaposevéva Jehovápe g̃uarã. Koʼág̃a oĩma Fránciape haimete 14.000 prekursór rregulár ha heta ijapytepekuéra oservi umi grúpo ha kongregasión oĩvape ótro idiómape. * Ojapo haguéicha umi prekursór yma guare, haʼekuéra ndohejái mbaʼevete ojoko chupekuéra. (Manduʼarã oúva Fránciagui.)

^ párr. 4 Rehecha hag̃ua mbaʼéichapa ojepredika vaʼekue umi poláko ohóvape Fránciape, ehecha pe artíkulo hérava “Jehová pendegueru Fránciape peikuaa hag̃ua pe añetegua”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 15 de agosto de 2015-pe.

^ párr. 10 Oñekambia héra.

^ párr. 13 Áño 2014-pe g̃uarã oĩma kuri mas de 900 kongregasión ha grúpo ótro idiómape umi território oĩvape sukursál de Francia kárgope. Koʼã ermáno opredika hína 70 idiómape.