Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Si Kpɔkɛ Kpalɛ Wɔ Wɔ Mgbavolɛ Nu

Si Kpɔkɛ Kpalɛ Wɔ Wɔ Mgbavolɛ Nu

‘Mgbavolɛ nee mbɛlɛra, bɛye Gyihova duma ne ayɛlɛ.’—EDW. 148:12, 13.

1. Nwolɛ adenle mɔɔ yɛ anyelielɛ la boni a mgbavolɛ mɔɔ bɛle Keleseɛnema la ɛlɛnyia a?

YƐDE mekɛ mɔɔ anwo hyia la anu. Menli dɔɔnwo mɔɔ bɛvi maanle ngakyile nu la ɛlɛba nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu, na ɛhye bie ɛtɛsile ɛlɛ. (Yek. 7:9, 10) Mgbavolɛ dɔɔnwo ɛlɛnyia anwubielɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la, ɔluakɛ bɛlɛboa awie mɔ bɛamaa bɛade Baebolo ne anu nɔhalɛ ne mɔɔ maa ngoane la abo. (Yek. 22:17) Mgbavolɛ bie mɔ nee menli ɛlɛsukoa Baebolo ne amaa bɛabɔ ɛbɛla kpalɛ. Bie mɔ noko ɛlɛbɔ edwɛkpa ne nolo ahile menli mɔɔ ka maanle gyɛne zo aneɛ la. (Edw. 110:3; Aye. 52:7) Kɛzi ɛbahola wɔayɛ mɔɔ Gyihova menli ɛlɛyɛ la bie ɛ?

2. Kɛzi Temɔte neazo ne maa yɛnwu kɛ Gyihova kulo kɛ ɔfa gyima dɔɔnwo ɔwula mgbavolɛ sa ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

2 Kɛ kpavolɛ la, ɛbahola wɔakpa ninyɛne mɔɔ nzinlii bamaa wɔanyia nwolɛ adenle kɛnlɛma wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu la. Kɛ neazo la, kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ Temɔte mɔɔ vi Lesetela zile la, manle bɛkpale ye edwɛkpatɛlɛvolɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔtɛnyianle ɛvolɛ 20 anzɛɛ yebo ekyii la. (Gyi. 16:1-3) Ɔzɔho kɛ mekɛ ekyi pɛle nu la, basabasayɛlɛma bie manle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vile Tɛsalonaeka asafo fofolɛ ne anu. Pɔɔlo zoanle kakula Temɔte kɛ ɔhɔmaa mediema mɔɔ wɔ Tɛsalonaeka la anwosesebɛ. (Gyi. 17:5-15; 1 Tɛs. 3:1, 2, 6) Ɛnea a kɛzi Temɔte dele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛvale gyima ɛhye bɛwulale ɔ sa la ɛ?

 KPƆKƐZILƐ MƆƆ ANWO HYIA KPALƐ

3. Kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ mɔɔ ɛbahola wɔazi la a le boni, na mekɛ boni a ɛbahola wɔazi a?

3 Mgbavolɛ nu a le mekɛ mɔɔ bɛfa bɛsi kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia a. Noko nuhua ko anwo hyia tɛla mɔɔ ɛha la amuala—kpɔkɛ mɔɔ ɛsi wɔazonle Gyihova la. Mekɛ boni a le kpalɛ kɛ ɛbazi kpɔkɛ ɛhye a? Gyihova se: ‘Bɛhakye bɛ Bɔvolɛ ne wɔ bɛ mgbavolɛ nu.’ (Nolo. 12:1) Adenle kpalɛ kokye mɔɔ bɛdua zo ‘bɛkakye’ Gyihova la a le kɛ bɛbadu bɛ nwo bɛamaa ye bɛazonle ye. (Mɛla 10:12) Ahonle kɔsɔɔti anu mɔɔ ɛbavi wɔazonle Nyamenle la a le kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ mɔɔ ɛbahola wɔazi a. Ɔbamaa wɔ ɛbɛlabɔlɛ awie wɔ boɛ kenlebie.—Edw. 71:5.

4. Saa ɛye kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi wɔazonle Gyihova la ɛsie ahane a, kpɔkɛzilɛ mɔɔ bahola aha kɛzi ɛbazonle Nyamenle la bie a le boni?

4 Nɔhalɛ, tɛ kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi wɔazonle Gyihova la angome a le kpɔkɛ mɔɔ ɔbaha wɔ kenlebie a. Kɛ neazo la, saa ɛbagya a ɔwɔ kɛ ɛsi nwolɛ kpɔkɛ, ahenle mɔɔ ɛbagya ye, nee gyima mɔɔ ɛbayɛ la noko. Ɛhye mɔ le kpɔkɛzilɛ mɔɔ anwo hyia ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ ɛdumua ɛsi mɔɔ ɛbayɛ ye wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la anwo kpɔkɛ kolaa na wɔazi kpɔkɛ ɛhye mɔ. (Mɛla 30:19, 20) Duzu ati ɔ? Ɔboalekɛ kpɔkɛ ko mɔɔ yɛkɛzi la ka ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ yɛbayɛ la. Kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi ye wɔ agyalɛ nee gyima nwo la baha kɛzi ɛsonle Nyamenle la. (Fa to Luku 14:16-20 anwo.) Wɔ adenle fofolɛ zo, kɛzi ɛkulo kɛ ɛsonle Nyamenle la baha kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi ye wɔ agyalɛ nee gyima nwo la. Zɔhane ati dumua si ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ la anwo kpɔkɛ.—Fel. 1:10.

DUZU A ƐBAYƐ YE WƆ WƆ MGBAVOLƐ NU A?

5, 6. Yɛ kɛzi kpɔkɛ kpalɛ ɛzilɛ kola maa bɛ nye die nzinlii wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo ndonwo. (Nea edwɛkɛ “Kpɔkɛ Mɔɔ Menzile Ye Me Ngakula Nu” mɔɔ wɔ magazine ɛhye anu la.)

5 Saa ɛkpa kɛ ɛbazonle Nyamenle a, ɛbahola wɔadwenledwenle debie mɔɔ ɔkpondɛ kɛ ɛyɛ la anwo, yɛɛ ɛbahola wɔazi kɛzi ɛbazonle ye la anwo kpɔkɛ. Japan adiema ko hɛlɛle kɛ: “Mekɛ mɔɔ menyianle ɛvolɛ 14 la, me nee asafo nu kpanyinli ko hɔle daselɛlilɛ noko ɔnwunle kɛ me nye ɛnlie daselɛlilɛ nwo. Ɔhanle ye kɛnlɛma ɔhilele me kɛ: ‘Yuichiro, kɔ sua nu. Tɛnla aze wɔ wɔ ɛkponle ne anwo na dwenle mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la anwo kpalɛ.’ Menyɛle mɔɔ ɔhanle la. Nɔhalɛ, menvale kenle ekyi mendwenlenle nwo na menyɛle nwolɛ nzɛlɛlɛ. Ngyikyi ngyikyi, mengakyile me subane. Yeangyɛ, menwunle kɛ me nye ɛlɛdie Gyihova ɛzonlenlɛ nwo. Me nye liele kɛ mebagenga edwɛkpatɛlɛvolɛma anwo edwɛkɛ, na membɔle ɔ bo mendwenlenle kɛzi mebazonle Nyamenle bɔkɔɔ la anwo.”

6 Yuichiro toa zo kɛ: “Membɔle ɔ bo menyɛle ninyɛne mɔɔ ɔbamaa meahɔzonle Gyihova wɔ maanle gyɛne zo kenlebie la. Kɛ neazo la, menzile kpɔkɛ kɛ mebazukoa Nrelenza. Mekɛ mɔɔ menwiele sukulu la, menvale mekɛ foa mengilele Nrelenza amaa meahola meayɛ me adekpakyelɛ gyima ne. Menyianle ɛvolɛ 20 la, membɔle ɔ bo menzukoale Mongolian aneɛ ne na menyianle nwolɛ adenle mengɔkpɔlale nolobɔlɛma ekpunli bie mɔɔ bɛka Mongolia aneɛ la. Ɛvolɛ nwiɔ anzi wɔ 2007, mengɔle Mongolia. Mekɛ mɔɔ me nee adekpakyelɛma bie mɔ hɔle daselɛlilɛ na menwunle kɛ menli dɔɔnwo ɛlɛkpondɛ nɔhalɛ ne la, ɛnee mekulo kɛ metu mekɔ ɛkɛ. Menziale membale Japan kɛ mebayɛ nwolɛ ngyehyɛleɛ. Meyɛ adekpakyelɛ gyima ne wɔ Mongolia sumunli April 2008. Ɛke asetɛnla yɛ se. Noko menli tie edwɛkpa ne, yɛɛ mekola meboa bɛ memaa bɛbikye Gyihova. Mete nganeɛ kɛ mekpa mɔɔ le kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la.”

7. Kpɔkɛ boni mɔ a ɔwɔ kɛ yɛsi a, na neazo boni a Mosisi ɛyɛ ɛmaa yɛ a?

7 Ɔwɔ kɛ awie biala si kɛzi ɔbabɔ ye ɛbɛla kɛ Gyihova Alasevolɛ ne mɔ anu ko la  anwo kpɔkɛ. (Dwɔh. 24:15) Yɛnrɛhola yɛnrɛzi wɔ agyalɛ, awie mɔɔ ɛbagya ye, anzɛɛ gyima mɔɔ ɛbayɛ la anwo kpɔkɛ yɛnrɛmaa wɔ. Ɛbakpa gyima mɔɔ hyia ndetelɛ ekyii bie ala la ɔ? Keleseɛne mgbavolɛ bie mɔ de namule mɔɔ ehyia wɔ zo la azo; bie mɔ noko de azuamgbole mɔɔ ezukoa wɔ zo la azo. Asolo bɛ subane, mɔɔ bɛkola bɛyɛ, bɛ anwubielɛ, mɔɔ bɛ nye die nwo, nee bɛ diedi wɔ ewiade amuala. Bie a ɛle ngakyile kɛmɔ ɛnee kakula Mosisi le ngakyile wɔ Hibulu mgbavolɛ mɔɔ ɛnee wɔ tete Yigyibiti avinli la. Ɔnyianle nwolɛ adenle dɔɔnwo wɔ belemgbunli sua nu ɛkɛ, noko ɛnee Hibuluma mɔɔ ɛha la le ngɛkɛlɛ. (Ade. 1:13, 14; Gyi. 7:21, 22) Ɛnee bɛwɔ mekɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ la anu. (Ade. 19:4-6) Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛ nuhua ko biala si mɔɔ ɔbava ye ɛbɛlabɔlɛ yeayɛ la anwo kpɔkɛ. Mosisi zile kpɔkɛ kpalɛ.—Bɛgenga Hibuluma 11:24-27.

8. Duzu moalɛ a wɔ ɛkɛ maa mgbavolɛ mɔɔ ɛlɛsuzu kpɔkɛ mɔɔ bɛbazi ye bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu anwo la ɛ?

8 Gyihova boa wɔ ɔmaa ɛsi kpɔkɛ kpalɛ wɔ wɔ mgbavolɛ nu. Ɔdua ye ngyinlazo ne mɔ azo ɔtu wɔ folɛ mɔɔ ɛbahola wɔava wɔali gyima wɔ gyinlabelɛ titile bie mɔ anu. (Edw. 32:8) Bieko, wɔ awovolɛ mɔɔ bɛle diedima la nee asafo nu mgbanyima bahola aboa wɔ na wɔazuzu kɛzi ɛbava ngyinlazo ɛhye mɔ wɔali gyima la anwo. (Mrɛ. 1:8, 9) Maa yɛzuzu Baebolo ngyinlazo nsa mɔɔ bahola aboa wɔ amaa wɔazi kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ kenlebie la anwo.

BAEBOLO NGYINLAZO NSA MƆƆ BƐAHILE WƆ ADENLE

9. (a) Kɛzi Gyihova fa adenle mɔɔ yɛlɛ yɛsi kpɔkɛ la di yɛ eni ɛ? (b) ‘Saa yɛdumua yɛkpondɛ Belemgbunlililɛ ne a’ nwolɛ adenle boni mɔ a yɛnyia a?

9 Dumua kpondɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne nee ye tenleneyɛlɛ. (Bɛgenga Mateyu 6:19-21, 24-26, 31-34.) Gyihova ɛli yɛ eni yemaa yɛ adenle kɛ yɛzi yɛ kpɔkɛ. Ɔtɛkilele mekɛ dodo mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛfa ɛbɔ Belemgbunlililɛ ne nolo wɔ wɔ mgbavolɛ nu a. Noko Gyisɛse manle yɛ ngyinlazo mɔɔ boa yɛ maa yɛdumua yɛkpondɛ Belemgbunlililɛ ne la. Kɛzi ɛbava mɔɔ ɔhanle la wɔali gyima la bamaa wɔanyia nwolɛ adenle dɔɔnwo wɔala ɛhulolɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Nyamenle, wɔ kpalɛzoamra mɔɔ ɛdwenle bɛ nwo, nee anyezɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa dahuu ngoane anyelazo ne la ali. Saa ɛlɛdwenle agyalɛ nee gyima nwo a, suzu nwo saa wɔ kpɔkɛzilɛ ne bamaa wɔadwenledwenle nwonane afoa nu ninyɛne nwo anzɛɛ ɔbamaa yeala ali kɛ ɛlɛfa mɔdenlebɔlɛ wɔakpondɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne nee ye tenleneyɛlɛ ne a.

10. Duzu a manle Gyisɛse anye liele a, na kpɔkɛzilɛ boni mɔ a bamaa ɛ nye alie a?

10 Fa anyelielɛ sonle awie mɔ. (Bɛgenga Gyima ne 20:20, 21, 24, 35.) Gyisɛse vile ahunlunyele nu hilele yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu ngyinlazo titile ɛhye anwo debie. Ɛnee ɔle awie mɔɔ ɔ nye die ɔboalekɛ ɔyɛle ɔ Ze ɛhulolɛdeɛ ɔdɛlale ɔdaye ye ɛdeɛ. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse nwunle kɛ bɛlɛvoma ɛlɛtie edwɛkpa ne la, ɔ nye liele. (Luku 10:21; Dwɔn 4:34) Bie a wɔnyia anyelielɛ mɔɔ vi awie mɔ mɔɔ bɛboa bɛ anu ba la anwo anwubielɛ. Saa ɛgyinla ngyinlazo mɔɔ Gyisɛse hilehilele la azo ɛsi ninyɛne mɔɔ anwo hyia wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu anwo kpɔkɛ a, ɛ nye balie wɔ adenle biala anu, na Gyihova noko anye balie.—Mrɛ. 27:11.

11. Duzu a manle Bɛlɛke minlinle ye anyelielɛ a, na folɛ boni a Gyihova dule ye a?

11 Gyihova mɔɔ yɛsonle ye la a maa yɛ nye die kpalɛ a. (Mrɛ. 16:20) Ɔbayɛ kɛ Gyɛlɛmaya kɛlɛhɛlɛvolɛ, Bɛlɛke, arɛle vile ɛhye. Mekɛ bie, ɛnee ɔ nye ɛnlie Gyihova ɛzonlenlɛ nwo bieko. Gyihova zele ye kɛ: “Na wɔmɔ, ɛkpondɛ ninyɛne mgbole ɔ? Mmakpondɛ bɛ bo zo, ɔluakɛ nea, melɛmaa munzule ado menli kɔsɔɔti, na wɔmɔ, ɛleka biala mɔɔ ɛkɛhɔ la ɛlɛ ngoane.” (Gyɛ. 45:3, 5) Kɛ ɛdwenle nwo ɛse ɛ? Duzu a anrɛɛ bamaa Bɛlɛke anye alie a—ninyɛne mgbole ɛkpondɛlɛ anzɛɛ ngoane mɔɔ  ɔbanyia ye wɔ Gyɛlusalɛm ɛzɛkyelɛ ne anu kɛ Nyamenle sonvolɛ nɔhavo la ɔ?—Gye. 1:12.

12. Duzu kpɔkɛ a Ramiro zile mɔɔ ɔmanle ɔ nye liele a?

12 Adiema ko mɔɔ nyianle awie mɔ mɔɔ bɛsonle bɛ anu anyelielɛ la a le Ramiro. Ɔka kɛ: “Mevi abusua bie mɔɔ bɛle ehyiavolɛma mɔɔ bɛwɔ namule bie mɔɔ wɔ Andes Awoka ne mɔ azo la anu. Yemɔti, mekɛ mɔɔ me diema kpanyinli ne hanle kɛ ɔbanlea me wɔ yunivɛsiti la, ɛnee ɔle nwolɛ adenle kpole. Noko ɛnee bɛzɔnenle me kɛ Gyihova Alasevolɛ ne mɔ anu ko la, ɔtɛkyɛle, yɛɛ ɛnee adekpakyelɛnli bie ɛvɛlɛ me kɛ memaa yɛhɔha edwɛkɛ ne wɔ sua ekyi bie azo. Mengɔle, menzukoale kɛzi bɛpepɛ enrinli la na memkpondɛle ɛleka mɔɔ mebapepɛ enrinli meanlea me nwo la. Menli dɔɔnwo vale anyezɔlɛ diele Baebolo ne anu edwɛkɛ ne. Nzinlii, mengɔle asafo bie mɔɔ bɛde ye fofolɛ mɔɔ bɛka sua ne azo amra aneɛ la anu. Kɛkala meyɛ mekɛ kɔsɔɔti ɛzonlenlɛ gyima ne ɛvolɛ bulu. Gyima biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ kola maa me nye die tɛla edwɛkpa ne mɔɔ meboa menli memaa bɛsukoa ye wɔ bɛ sua zo aneɛ nu la.”

Ramiro nyianle anyelielɛ kɛ ɔzonlenle Gyihova wɔ ye mgbavolɛ nu la (Nea ɛdendɛkpunli 12)

13. Kɛmɔti a mgbavolɛ nu a le mekɛ kpalɛ mɔɔ bɛfa bɛsonle Gyihova bɔkɔɔ ɛ?

13 Fa anyelielɛ sonle Gyihova wɔ wɔ mgbavolɛ nu. (Bɛgenga Nolobɔvo ne 12:1.) Ɔnle kɛ ɛte nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɛdumua ɛnyia gyima kpalɛ amaa wɔahola wɔazonle Gyihova nzinlii. Mgbavolɛ nu a le mekɛ kpalɛ mɔɔ bɛbɔ ɔ bo bɛsonle Gyihova bɔkɔɔ a. Mgbavolɛ dɔɔnwo ɛnlɛ ɛzonlelilɛ dɔɔnwo wɔ abusua nu yɛɛ bɛte kpɔkɛ, bɛbahola bɛayɛ gyima ɛsesebɛ. Duzu a ɛbahulo kɛ ɛyɛ ɛmaa Gyihova wɔ wɔ mgbavolɛ nu a? Bie a wɔ bodane a le kɛ ɛbayɛ adekpakyelɛ. Bie a ɛbahulo kɛ ɛbayɛ gyima wɔ azɛlɛsinli mɔɔ bɛka maanle gyɛne zo aneɛ wɔ nu la anu. Anzɛɛ bie a ɛbahola wɔayɛ dɔɔnwo wɔ asafo mɔɔ ɛwɔ nu kɛkala la anu. Kɛzi wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu bodane de ye biala la, ɔhyia kɛ  ɛnwu adenle mɔɔ ɛbalua zo wɔanlea ɛ nwo la. Ɛbahyia ndetelɛ mekɛ nyɛ? Boni a ɛbakpa a?

FA BAEBOLO NGYINLAZO SI KPƆKƐ KPALƐ

14. Saa awie ɛlɛyɛ ngyehyɛleɛ amaa ye kenlebie a, duzu a ɔwɔ kɛ ɔnea boɛ wɔ nwo a?

14 Baebolo ngyinlazo nsa ne mɔɔ yɛzuzu nwo la kola boa maa ɛsi gyima mɔɔ ɛbayɛ la anwo kpɔkɛ. Menli mɔɔ tu su kuluma folɛ la ze gyima mɔɔ bɛyɛ ye wɔ bɛ ɛkɛ la anwo edwɛkɛ. Anzɛɛ bie a arane agyakɛ anu gyinlavolɛ bie bahola aha gyima mɔɔ bɛhyia menli wɔ nu wɔ bɛ ɛkɛ anzɛɛ ɛleka mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkɔsonle la. Edwɛkɛ mɔɔ yɛbabiza awie mɔ la kola boa—noko ɔwɔ kɛ ɛnea boɛ. Menli mɔɔ ɛnlɛ Gyihova anwo ɛhulolɛ la bahola amaa wɔahulo ewiade ne. (1 Dwɔn 2:15-17) Saa ɛdi mɔɔ ewiade ne fa maa la anzi a, wɔ ahonle bahola abɛlɛbɛla wɔ.—Bɛgenga Mrɛlɛbulɛ 14:15; Gyɛ. 17:9.

15, 16. Nwane a bahola ava gyima nwo adehilelɛ kpalɛ amaa wɔ a?

15 Ɛbahyia folɛdulɛ kpalɛ na wɔahola wɔazi gyima nwo kpɔkɛ mɔɔ ɔfɛta. (Mrɛ. 1:5) Nwane a baboa wɔ na wɔagyinla Baebolo ngyinlazo zo wɔazi gyima nwo kpɔkɛ a? Tie menli mɔɔ kulo Gyihova la, bɛkulo wɔ, yɛɛ bɛze wɔ nee wɔ tɛnlabelɛ ne kpalɛ. Bɛbamaa wɔanleɛnlea wɔ mɔdenlebɔlɛ nee wɔ bodane nu. Bie a mɔɔ bɛbaha la bamaa wɔadwenle wɔ bodane ne mɔ anwo bieko. Nea kɛzi ɔle nyilalɛ kɛ wɔ awovolɛ kulo Gyihova a! Bieko, mgbanyima mɔɔ bɛwɔ wɔ asafo ne anu la lɛ sunsum nu gyinlabelɛ mɔɔ fɛta, bɛkola bɛmaa wɔ adehilelɛ. Eza ɛ nee adekpakyelɛma nee neavolɛ adenduvoma ɛdendɛ. Duzu ati a bɛkpale dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne ɛ? Kɛzi bɛbɔle adekpakyelɛ gyima ne abo ɛ, na kɛzi bɛnea bɛ nwo ɛ? Ahunlundwolɛ boni a bɛnyia ye wɔ bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu a?—Mrɛ. 15:22.

16 Bɛdabɛ mɔɔ bɛze wɔ kpalɛ la kola gyinla nwunu zo tu wɔ folɛ. Fa ye kɛ ɛkulo kɛ ɛgyakyi sukunwiɔ na ɛbɔ adekpakyelɛ gyima bo ɔluakɛ ɛngulo gyima ɛsesebɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye wɔ sukulu la ati. Awie mɔɔ kulo wɔ edwɛkɛ la bahola anwu wɔ bodane na yeaboa wɔ yeamaa wɔanwu kɛ sukulu bahola aboa wɔ yeamaa wɔazukoa kɛ ɛnrɛmaa ɛ sa nu ɛnrɛdo ndɛndɛ. Saa ɛkulo kɛ ɛsonle Gyihova bɔkɔɔ a, subane ɛhye anwo hyia.—Edw. 141:5; Mrɛ. 6:6-10.

17. Kpɔkɛzilɛ boni mɔ a ɔwɔ kɛ yɛkoati a?

17 Awie biala mɔɔ sonle Gyihova la bayia sunsum nu esiane—debie mɔɔ bahola ahwe ye avi Gyihova anwo la. (1 Kɔl. 15:33; Kɔl. 2:8) Noko gyima bie mɔ bahola amaa yɛayia sunsum nu esiane dɔɔnwo adɛla bie mɔ. Asoo bɛ ɛkɛ ne amra “bie mɔ ɛminli bɛ diedi” ɔlua gyima mɔɔ bɛkpale la ati ɔ? (1 Tem. 1:19) Nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbahoati kpɔkɛzilɛ mɔɔ bazɛkye ɛ nee Nyamenle bɛ agɔnwolɛvalɛ ne la.—Mrɛ. 22:3.

DI FƐLƐKO KƐ ƐLE KELESEƐNENLI KAKULA

18, 19. Saa awie ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbazonle Gyihova a, duzu a ɔwɔ kɛ ɔyɛ a?

18 Saa wɔnyia ɛhulolɛ wɔ wɔ ahonle nu kɛ ɛbazonle Gyihova a, maa ɛ nye ɛlie kɛ ɛlɛsonle Nyamenle wɔ wɔ ngakula nu la. Si kpɔkɛ mɔɔ bamaa wɔava anyelielɛ wɔazonle Gyihova wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia anu la.—Edw. 148:12, 13.

19 Na saa ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbazonle Gyihova a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a? Mmamaa ɛ sa nu to kɛ ɛbamia wɔ diedi ne anu. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle mɔdenle mɔɔ ɔbɔle kɛ ɔbazonle Nyamenle wɔ adenle mɔɔ ɔbamaa yeayila ye azo wiele la, ɔhɛlɛle kɛ: “Saa bɛ bie mɔ noko lɛ subane ngakyile bie a, Nyamenle ɔdaye ɔbahilehile bɛ yeamaa bɛade ɔ bo. Noko kɛ ɔde biala la, bɛmaa yɛhɔ yɛ nyunlu yɛzɔ mɔɔ yɛlɛ la anu boɛ.” (Fel. 3:15, 16) Toa zo suzu Nyamenle ɛlɔlɛ ne nee ye folɛdulɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la anwo. Gyihova bahola aboa wɔ yeamaa wɔazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ wɔ mgbavolɛ nu yeadɛla awie biala.