Le Devleskero menos, so znameňinel „kerel, kaj te ačhol“ (ačhel). O Jehovas hino všemohuco Del. Hino stvoriťeľis. Les hin zor te kerel savoro, so pes rozhodňinela, hoj kerela.

Andre židoviko čhib hin le Devleskero menos pisimen 4 hebrejske pismenkenca. Andre romaňi čhib, šaj ala hebrejska pismenka nahradzinas pismenkenca JHVH. Sar pisinenas hebrejsko pismo, ada menos sas asi pro 7000 thana. Andre dojekh čhib, pes šaj genel menos Jehovas sikra (čepo) inakšes.

▸ Kap. 1, ods. 15

E Biblija hiňi „andral le Devleskero muj“ (E Nevi Zmluva). Ov použinďa le manušen, kaj e Biblija te pisinen. Sar te o starostas phenel la sekretarkake, so te pisinel andro ľil, avka o Del použinďa peskero svato duchos, kaj te pisinen oda, so o Del kamelas. Kerelas ada všelijakones, napriklad, zjavinďa peskeri voľa andro suno a o pisaťeľis paľis pisinďa, so džalas suno.

▸ Kap. 2, ods. 5

Goďaver lava, so sikaven, so hin lačho te kerel a sostar pes te odcirdel. E zasada „maškar o nalačhe manuša pes mosarel e lačhi natura“ sikavel: Te aveha maškar o lačhe manuša, tiš aveha lačho, le nalačhe manušenca aveha nalačho. (1. Korinťanom 15:33 NZ) „So o manuš šejinel (sadzinel NZ), oda the kidela upre“, sikavel: Ma ker nalačhe veci, abo ma ker nagoďaver rozhodnuťja, bo odoj roveha, kaj tut ňiko na dikhela! (Galaťanom 6:7)

▸ Kap. 2, ods. 12

Spravi le Devlestar pal oda, so o Del kamel te kerel a sar ada kerela. Sikaven amen, so hin lačho a so na. Hin andre lende prikazi, abo rozsudki. Tiš spravi pal varesave veci, so pes mekča ačhena. But biblicka proroctva pes imar ačhile.

▸ Kap. 2, ods. 13

But biblicka proroctva pal o Mesijašis pes splňinde pro Ježiš. Dikh o ramčekos „ Proroctva pal o Mesijašis“.

▸ Kap. 2, ods. 17, poznamka tel e čjara

O Jehovas stvorinďa e phuv, kaj latar te el rajos a kaj pre late te dživen o manuša, so rado dikhena le Devles. O Del ada furt kamel a kerela ada! So neksigeder odčhivela o nalačhipen a dela peskere ľudoske večno dživipen.

▸ Kap. 3, ods. 1

Nalačho aňjelos, so pes sar peršo vzburinďa a visarďa pes le Jehovastar. Vičinel pes Satan, čiže hino „odporcas“, bo pre choľi le Jehovaske kerel oda, so o Jehovas narado dikhel. Tiš pes vičinel Beng (Ďablos), čiže hino „pľetkošis“, bo phenel klamišagi pal o Jehovas a cirdel le manušen pro nalačho drom.

▸ Kap. 3, ods. 4

O Del stvorinďa buter sar 100 milijonos aňjela but berša sigeder, sar kerďa e phuv. Kamel, kaj te dživen andro ňebos. (Daniel 7:10) Hin len mena. Sakones hin aver natura. Verna aňjela narado dikhen, sar pes manuša modľinen ko aňjela, abo le aňjelenge služinen. Aňjela nane rovnaka: Varesave hine bareder sar aver. Keren všelijaka buťa. Služinen le Devleske paš leskero tronos. Aver hine posli, so anen spravi le Devlestar. Chraňinen a pomožinen leskere služobňikenge pre phuv. O Del bičhavelas le aňjelen, sar kamelas varekas te potrestinel. Pomožinen paš e zvestovaťeľsko buťi. (Žalm 34:7; Zjavenie 14:6; 22:8, 9) Andro Armagedon avena pre phuv le Ježišoha, kaj te odstraňinen o nalačhipen. (Zjavenie 16:14, 16; 19:14, 15)

▸ Kap. 3, ods. 5; kap. 10, ods. 1

Sal hrješno akor, sar ciťines, mišľines, abo keres vareso, so pes na pačinel le Devleske. O binos amen lestar odcirdel. O Del diňa zakoni the zasadi, so pomožinen te na kerel nalačhe veci. Sar o Jehovas stvorinďa le manušen, savoro sas bije chiba. Ale o Adam la Evaha pes visarde le Devlestar, zhrešinde a imar na sas dokonala. Phurile a mule. Amen zďeďinďam le Adamostar o binos. Vašoda tiš phuruvas a meras.

▸ Kap. 3, ods. 7; kap. 5, ods. 3

Ada hin Devleskeri vojna, so zňičinela le Satanoskero svetos the savoro nalačhipen.

▸ Kap. 3, ods. 13; kap. 8, ods.18

Vlada, savi kerďa o Jehovas andro ňebos. O Ježiš Kristus odoj vladňinel sar kraľis. O Jehovas použinela ada kraľišagos, kaj te odstraňinel savoro nalačhipen. Le Devleskero kraľišagos vladňinela la phuvake.

▸ Kap. 3, ods. 14

O Del stvorinďa le Ježiš sigeder sar savore aver veci. O Del les bičhaďa pre phuv, kaj te merel vaš savore manuša. Sar les murdarde, o Jehova les vzkrjesinďa. Akana vladňinel andro ňebos sar kraľis andro le Devleskero kraľišagos.

▸ Kap. 4, ods. 2

E Biblija imar anglal phenďa, kana avela o Mesijašis. Phenel, hoj pes mušinel te užarel 69 kurke. Kanastar pes rachinen (ginen) ala kurke? Beršestar 455 anglo Kristus. Kana 69 kurke predžana? Andro berš 29.

Soske andro berš 29? 69 kurke pes začňinde andro berš 455 anglo Kristus, sar o Nehemijaš avľa andro Jeruzalem a chudňa te prikerel o foros. (Daniel 9:25; Nehemiáš 2:1, 5–8) Sar šunas o lav „kurko“, savo čislos avela amenge andre goďi? Efta! Ale andre ada proroctvo jekh kurko na znameňinel 7 ďivesa, ale 7 berša! Jekh prorocko zakonos phenel: „Jekh ďives – jekh berš.“ (4. Mojžišova 14:34; Ezechiel 4:6) Keci berša hin 69 kurke? Ada hin 483 berša (69 x 7). Te rachinas (ginas) le beršestar 455 anglo Kristus a prirachinas (priginas) 483, anel amen ada ko berš 29. Oda hin berš, kana pes o Ježiš diňa te bolel (pokrsťinel) a ačhiľa Mesijašis! (Lukáš 3:1, 2, 21, 22)

 Kada proroctvos tiš anglal phenel, so pes ačhela beršestar 29 dži andro berš 36. Ada hin mek jekh „kurko“, pal savo ada proroctvos phenel. Andre kodi doba ela o Mesijašis murdardo (berš 33) a e lačhi sprava pal le Devleskero kraľišagos šunena manuša andre savore narodi a na ča o Židi (beršestar 36). (Daniel 9:24–27)

▸ Kap. 4, ods. 7

E Biblija sikavel, hoj o Jehovas hino o Stvoriťeľis a hoj stvorinďa le Ježiš sigeder sar savore aver veci. (Kolosanom 1:15, 16) O Ježiš nane Všemohuco Del. O Ježiš ňigda pestar na kerelas, hoj hino ajso baro sar o Del. Phenďa: „O Dad hino bareder sar me.“ (Ján 14:28 NZ; 1. Korinťanom 15:28) But naboženstva sikaven, hoj o Dad, o Čhavo the svato duchos hine andre jekh osoba, čiže hoj o Del hino trojica. O lav „trojica“ nane andre Biblija. Oda hin falošno nauka.

Svato duchos hino Devleskeri zor, so našťi dikhas a o Jehovas la použinel, kaj te kerel oda, so kamel. Nane oda osoba. Napriklad o perša kresťana sas „pherde le svate duchoha“ a o Jehovas phenďa: „Čhivava (čhorava) avri mire duchostar pre dojekh ťelos.“ (Skutky 2:1–4, 17 NZ)

▸ Kap. 4, ods. 12; kap. 15, ods. 17

Prave kresťanen nane keresti (križi) a na použinen len aňi, sar pes modľinen ko Del. Soske na?

1. Le falošne naboženstven hin o kerestos ťisice berša. Andre phurikaňi doba les použinenas o pohana, so paťanas, hoj o Del hino andre jag, andro paňi the andre aver prirodna sili a ola, so keranas seksualna rituali. Perša kresťana, so dživenas pal le Ježišoskero meriben o kerestos na použinenas. 300 berša pal o Ježiš, o rimsko cisaris o Konštanťin kerďa le kerestostar o kresťansko simbolos. Ale o kerestos vobec na suvisinel le Ježišoha. Jekh katolicko kňižka pisinel: „O kerestos ucťivinenas o manuša imar sigeder, sar dživelas o Ježiš pre phuv. Sas ada the le pohanske naboženstven.“ (New Catholic Encyclopedia)

2. O Ježiš na muľa pro kerestos (križos). O grecka lava, save pes andre Biblija prethoven sar „kerestos“ znameňinen „drukos, so na pašľol, ale ačhel (terďol)“, „tramos“ (hranol, kašt), abo „stromos“. Jekh kňižka  pal e Biblija višvetľinel: „Andre grečťina, savaha pes pisinelas [Nevo Zakonos], ada lav vobec na znameňinel duj prekrižimen druki.“ (The Companion Bible) O Ježiš muľa pro jekh drukos.

3. O Jehovas na kamel, kaj leske te služinas, abo te modľinas pes ke leste avka, hoj použinaha sochi, obrazki, abo keresti. (2. Mojžišova 20:4, 5; 1. Korinťanom 10:14)

▸ Kap. 5, ods. 12

Ježiš phenďa le učeňikenge, kaj peske te leperen pre leskero meriben. Keren ada sako berš andro 14 nisan. Ada hin rovnako ďives, sar oslavinenas o Izraelčana o pesach. O maro the e mol, so znameňinen Ježišoskero ťelos the o rat, pes poden sakoneske, ko avel pre kadi slavnosť. Ada maro chan a adi mol pijen ča ola, so vladňinena le Ježišoha andro ňebos. Ola, so kamen te dživel večňe andro rajos, pre adi slavnosť tiš avena, ale na chan ole marestar, aňi na pijen la moľatar, so pes podel.

▸ Kap. 5, ods. 21

E Biblija Preklad nového sveta, o lav „duša“ použinel (1) pro manuš, (2) pro zvjera, abo (3) pro dživipen le manušengero, abo le zvjeratengero. Dikh o prikladi:

• Manuš. „Andre Noachoskeri doba, paru (vajkeci) manuša, 8 duši, sas bezpečňe preľigende prekal o paňi“ (1. Petra 3:20). Andre ada veršos o lav „duši“ znameňinel manuša – O Noach, leskeri romňi, lengere 3 čhave the lengere 3 borija.

• Zvjera. „O Del phenďa: ‚Mi el andro paňi igen but džide tvori [duši, ptč.], a o tvori, so džanen te leťinel, mi leťinen pro ňebos.‘ Paľis o Del phenďa: ‚Mi naroďinen pes pre phuv džide tvori [duši, ptč.] jekh sorta (druhos) pal  aver, kherutne zvjerata, a ola, so pes cirden pal e phuv, a dziva zvjerata, jekh sorta pal aver.‘ A avka pes ačhiľa.“ (1. Mojžišova 1:20, 24)

• O dživipen le manušengero, abo le zvjeratengero. O Jehovas phenďa le Mojžišoske: „Savore murša, so kamenas te murdarel tut [te dochudel tiri duša, ptč.], hine mule.“ (2. Mojžišova 4:19) Sar sas o Ježiš pre phuv, phenďa: „Me som igen lačho pastiris... so pes vzdel peskere dživipnastar [dušatar, ptč.], kaj te pomožinel le bakrorenge.“ (Ján 10:11)

  Te o manuš kerel vareso „caľa dušaha“, ta ada kerel jilestar a kamel te kerel oda, so hin nekfeder. (Matúš 22:37; 5. Mojžišova 6:5) O lav „duša“ šaj znameňinel the tužba, abo dzeka (kedva, chuť), savi hin le manušes. Pal o manuš, so muľa, abo pal o mulo ťelos e Biblija varekana pisinel sar pal e muľi duša. (4. Mojžišova 6:6; Príslovia 23:2; Izaiáš 56:11; Hageus 2:13)

▸ Kap. 6, ods. 5; kap. 15, ods. 17

Hebrejska the grecka lava, so pes prethoven andre Biblija Preklad nového sveta sar „duchos“, znameňinen všelijaka veci, so našťi dikhas. Napriklad, balvaj, manušeskero, abo zvjeratengero dichos. Ala lava tiš šaj znameňinen duchovna osobi the svato duchos, čiže Devleskeri zor. E Biblija na sikavel, hoj sar manuš merel, vareso andal leste furt dživel. (2. Mojžišova 35:21; Žalm 104:29; Matúš 12:43; Lukáš 11:13)

▸ Kap. 6, ods. 5; kap. 15, ods. 17

Jekh udolje paš o Jeruzalem pes vičinelas Gehena. Čhivkerenas pes a labarenas pes odoj o šmeci (odpadki). Nane ňisave dvokazi, hoj pes odoj andre Ježišoskeri doba čhivkerenas džide zvjerata, abo džide manuša, kaj pes  odoj zaživa te trapinen. Vašoda gehena nane than, kaj pes o manuša pal o meriben te trapinen andre jag. Sar o Ježiš delas duma pal ola manuša, so ena čhide andre gehena, vakerelas pal oda, hoj ena zňičimen pro furt. (Matúš 5:22; 10:28)

▸ Kap. 7, ods. 20

Le Ježišoskeri modlitba, so phenďa akor, sar sikavelas le učeňiken, sar pes te modľinel. Adi modlitba pes tiš vičinel „očenáš“, „Otče náš“, abo „vzorovo modlitba“. O Ježiš sikavel, kaj pes te modľinas pal ala veci:

• „Mi el barardo tiro nav (menos)“ NZ

  Čiže, kaj te na džan pal o Del nalačhe, klamišagošna spravi a kaj savore osobi andro ňebos a savore manuša pre phuv le Devleske a leskere menoske te presikaven paťiv.

• „Mi avel tiro kraľišagos“ NZ

  Čiže, kaj Devleskeri vlada te zňičinel le Satanoskero nalačho svetos, kaj ada kraľišagos te vladňinel caľa phuvake a kaj te kerel la phuvatar o rajos.

• „Mi ačhel pes tiri voľa... pre phuv“ NZ

  Čiže, kaj o Del te kerel pre phuv oda, so sľubinďa, kaj pre late te en dokonala manuša, so dživena pro furt andro rajos, sar ada kamelas o Del, sar stvorinďa perše manušen.

▸ Kap. 8, ods. 2

O Jehovas arakhľa o drom, sar te zachraňinel le manušen le binendar (hrjechendar) the le meribnastar. Sas poťimen cena, so kampel, kaj manuša te chuden pale dokonalo dživipen, so o Adam našaďa, a kaj o manuša pale te arakhen o drom ko Jehovas a šaj leha te en kamarata. O Del bičhaďa le Ježiš, kaj te merel vaš o hrješna manuša. Le Ježišoskero meriben del le manušen šanca, kaj te dživen pro furt sar dokonala manuša.

▸ Kap. 8, ods. 21; kap. 9, ods. 13

Andre biblicko kňižka Daniel 4 kapitola sas anglal pisimen, hoj le Devleskero kraľišagos chudela te vladňinel andro berš 1914.

Proroctvos: Le kraľis le Nabuchodonozor sas suno le Devlestar. Andro suno dikhľa baro stromos, so sas čhindo tele. Kaj oda stromos pale te na barol, o pňakos (peň) sas duje pasenca sphandlo „pro efta časi“. Jekh pasos sas trastuno (železno), aver meďeno. Pal o „efta časi“, šaj o stromos pale barolas. (Daniel 4:1, 10–16)

Sar aleske te achaľol: O stromos hin vlada le Devlestar. But berša, o Del thovelas le kraľen andro Jeruzalem, kaj te vladňinen andro Izrael. (1. Paralipomenon 29:23) Vašoda, hoj ala kraľa na sas verna, lengeri vlada skončinďa a o Jeruzalem sas zňičimen andro berš 607 anglo Kristus. Akorestar začňinde o „efta časi“. (2 Kráľov 25:1, 8–10; Ezechiel 21:25–27) O Ježiš mišľinelas pro „efta časi“, sar phenďa: „Pro Jeruzalem uštarkerena (phirena) o narodi, dokim na predžana o časi le narodengere, save sas určimen.“ (Lukáš 21:24) Čiže, ala „efta časi“ na skončinde akor, sar sas o Ježiš pre phuv. O Jehovas sľubinďa, hoj sar skončinena ala „efta časi“, thovela le kraľis, kaj te vladňinel. Oda nevo kraľis, o Ježiš, anela but večna požehnaňa le Devleskere ľudoske pal calo svetos. (Lukáš 1:30–33)

„Efta časi“ – keci ada hin berša: Ada hin 2520 berša. Te rachinas (ginas) beršestar 607 anglo Kristus a prirachinaha (priginaha) paš ada 2520 berša, anela amen ada andro berš 1914. Andre ada berš, o Jehovas thoďa le Ježiš, čiže le Mesijašis, kraľiske andre le Devleskero kraľišagos andro ňebos.

 Khatar iľam, hoj „efta časi“ hine 2520 berša? E Biblija phenel, hoj trin the jepaš časi hine 1260 ďivesa. (Zjavenie 12:6, 14) „Efta časi“ hine duvar 1260 ďivesa. Avel amenge avri 2520 ďivesa. Jekh prorocko zakonos phenel: „Jekh ďives – jekh berš.“, čiže 2520 ďivesa hin 2520 berša. (4. Mojžišova 14:34; Ezechiel 4:6)

▸ Kap. 8, ods. 23

O lav „archaňjelos“ znameňinel „nekbareder (hlavno) aňjelos“. Andre Biblija pes pisinel ča pal jekh archaňjelos, pal o Michael. (Daniel 12:1; Júda 9)

O Michael ľidžal le Devleskere slugaďen, čiže le verne aňjelen. O Zjavenie 12:7 phenel: „O Michael the leskere aňjela pes marenas le drakoha... the leskere aňjelenca.“ E kňižka Zjavenie phenel, hoj oda, ko ľidžal le Devleskere aňjelen, hino o Ježiš. Vašoda o Ježiš pes tiš vičinel Michael. (Zjavenie 19:14–16)

▸ Kap. 9, ods. 4

Sigeder sar le Devleskero kraľišagos avela a zňičinela le Satanoskero svetos, ela pre phuv phari doba – „posledna ďivesa“. Adi doba sikavel, hoj imar „sig avela koňec oleske, so dikhas andro svetos“ a hoj „o Čhavo le manušeskero“ mek na avľa, ale imar vladňinel, čiže „hin pritomno“. (Matúš 24:3, 27, 37) O „posledna ďivesa“ začňinde andro berš 1914, sar chudňa te vladňinel le Devleskero kraľišagos a skončinela akor, sar ela le Satanoskero svetos zňičimen andro Armagedon. (2. Timotejovi 3:1; 2. Petra 3:3)

▸ Kap. 9, ods. 5

Te o Del dela pale o dživipen oleske, so muľa, phenas pre ada, hoj sas vzkrjesimen. Andre Biblija hin sprava pal 9 manuša, so sas uštade andal o meriben. O manuša, so džanenas te vzkrjesinel sas o Elijaš, Elizeus, Ježiš, Peter the o Pavol. Džanenas te uštavel avren andal o meriben, bo o Del len delas peskeri zor. O Jehovas sľubinel: „Ena uštade andal o meriben the o spravodliva the o ňespravodliva.“ (Skutky 24:15) E Biblija tiš phenel, hoj varesave ena vzkrjesimen andro ňebos. Ča ola, saven o Del kidňa avri, čiže so hine pomazana, ena vzkrjesimen, kaj te dživen andro ňebos le Ježišoha. (Ján 5:28, 29; 11:25; Filipanom 3:11; Zjavenie 20:5, 6)

▸ Kap. 9, ods. 13

Demonizmus, abo špiritizmus hin ada, te o manuša vičinen avri le duchen. Šaj ada keren korkore, abo džan pal o bosorakos, medijum, abo vražkiňa. O manuša, so ada keren, paťan klamišagoske, hoj o mule hine zorale duchi. O demoni kamen te odcirdel le manušen le Devlestar. O demonizmus keren ola, so čhiven avri andal o vasta, abo andal o karti. Tiš ola, so phenen le hvjezdendar, so le manušes užarel a so pokeren varekas, abo vražinen. O manuša peske mišľinen, hoj ada nane ňič nalačho, te len hin kňižki, časopisi, horoskopi, filmi, plagati, abo giľa, save hine pal o demoni, bosoraki, abo pal o nadprirodzena sili. Sar vareko merel, le manušen hin but zviki. Napriklad: vartinen pal o mulo (hine paš leste calo rat), čhivkeren love andro hrobos, e vdova doľikerel varesave zviki, kaj lakero mulo rom pal late te na phirel. Varesave olendar, so keren le demonenca, paťan, hoj o demoni len dena bareder zor, te fetinena. (Galaťanom 5:20; Zjavenie 21:8)

▸ Kap. 10, ods. 10; kap. 16, ods. 4

O Jehovas hino o všemohuco Del. Stvorinďa e phuv the calo vesmiris. (Zjavenie 15:3) Vašoda savoro hin leskero. Hino nekbareder Raj. Vladňinel upral calo stvoreňe. (Žalm 24:1; Izaiáš 40:21–23; Zjavenie 4:11) Savoreske, so stvorinďa, diňa o Del tiš zakoni. Kaske kamel, šaj del o Jehovas autorita te vladňinel. Le nekbareder Rajeske presikavas paťiv avka, hoj les rado dikhas a šunas les. (1. Paralipomenon 29:11)

▸ Kap. 11, ods. 10

Te del het le čhavores znameňinel narokom (umiselňe) te murdarel le čhavores, so mek hino andro per. Vareso aver hin, sar la romňake oddžal vašoda, bo pes ačhel varesavi bibacht (ňešťesca), abo lakero ťelo le čhavores našťi zľikeren andre peste. Imar perše ďivesestar, sar e romňi khabňiľa, o čhavoro hino nevo dživipen, so pes mušinel te chraňinel.

▸ Kap. 13, ods. 5

O dochtora, šaj den le manušeske andro ťelos o rat aver manušestar, abo leskero rat, so leske anglal ile andre špitaľa a garude. O rat pes del te rozďeľinel pro 4 zakladna zložki (kotora): plazma, došťički, lole ratora (krvinki), parne ratora (krvinki). O dochtora varekana den transfuzija ča jekh ale zakladne zložkendar.

▸ Kap. 13, ods. 13

O biblicko lav „te bararel avri“ nane rovnako sar „te trestinel“, abo „te marel“. Sar amen o Jehovas bararel avri, ta amen školinel, sikavel (sikhľarel), phenel amenge, so na keras mište, ale ňigda ada na kerel zorales a bijo jilo. (Príslovia 4:1, 2) O Jehovas sikavel lačho priklados dojekha dake dadeske. Kas bararel avri o Jehovas, hino bachtalo. Ajso služobňikos kamel, kaj les o Del furt te del radi. (Príslovia 12:1) O Del rado školinel peskero ľudos, bo igen rado dikhel peskere služobňiken. O Jehovas del amen radi, so amenge pomožinen, kaj amaro jilo the goďi te ačhen žuže (čista). Šaj sikhľuvas te mišľinel a te kerel avka, kaj pes leske te pačinas. E daj o dad bararen avri le čhaven avka, kaj o čhave te achaľon, soske mušinen te el poslušna. Tiš len sikaven, kaj o čhave te kamen le Jehovas, leskero lav e Biblija a kaj te achaľon o biblicka zasadi.

▸ Kap. 14, ods. 13

O nalačhe duchovna osobi, save o manuša našťi dikhen a saven hin bareder zor sar le manušen. Hine nalačhe aňjela. Ačhile nalačhe akor, sar visaľile le Jehovastar a preačhile les te šunel. (1. Mojžišova 6:2; Júda 6) Thode pes pre le Satanoskeri sera a vzburinde pes sar ov. (5. Mojžišova 32:17; Lukáš 8:30; Skutky 16:16; Jakub 2:19)

▸ Kap. 16, ods. 4