Svoj pohľad na pohreby a smútočné zvyky zakladáme na Biblii. V Biblii sa o tejto téme hovorí napríklad toto:

•   Smútiť nad smrťou blízkeho človeka je normálne. Ježišovi učeníci smútili, keď im zomrel niekto blízky. (Ján 11:33–35, 38; Skutky 8:2; 9:39) A ani my také situácie nevnímame ako čas na hlučnú zábavu. (Kazateľ 3:1, 4; 7:1–4) Skôr to berieme ako čas na to, aby sme prejavili pozostalým súcit. (Rimanom 12:15)

•   Ak niekto zomrie, nedokáže nič vnímať ani si nič neuvedomuje. Bez ohľadu na to, z akého národa alebo kultúry pochádzame, veríme tomu, čo o stave mŕtvych učí Biblia. Preto sa vyhýbame zvykom, ktoré sú založené na predstave, že človek po smrti žije ďalej v nejakej inej forme a môže zasahovať do života ľudí. (Kazateľ 9:5, 6, 10) K takým zvykom patrí napríklad bdenie pri mŕtvom, okázalé pohrebné obrady, obrady pri výročí úmrtia, obete za mŕtvych, prihováranie sa a predkladanie prosieb mŕtvemu a vdovské či vdovecké rituály. Keď sa takým zvykom vyhýbame, poslúchame tým biblický príkaz: „Oddeľte sa... a prestaňte sa dotýkať nečistého.“ (2. Korinťanom 6:17)

•   Tí, ktorí zomreli, majú nádej, že budú znovu žiť. Učenie Biblie nám dáva nádej, že príde čas, keď budú mŕtvi vzkriesení a keď už ľudia nebudú zomierať. (Skutky 24:15; Zjavenie 21:4) Táto nádej zmierňovala smútok kresťanov v prvom storočí. A aj nám pomáha, aby sme svoj smútok neprejavovali extrémnym spôsobom. (1. Tesaloničanom 4:13)

•   Podľa Biblie by sme sa mali správať skromne a neokázalo. (Príslovia 11:2) Pohreb by nemal byť príležitosťou na ukazovanie svojho spoločenského postavenia alebo ekonomickej situácie. (1. Jána 2:16) Preto neusporadúvame honosné pohreby s cieľom upútať pozornosť alebo zabaviť ani sa nesnažíme prítomných ohromiť prehnane drahou truhlou či extravagantným oblečením.

•   Svoje názory na pohrebné zvyky nevnucujeme druhým. Aj v tejto oblasti sa riadime zásadou: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ (Rimanom 14:12) Keď však niekoho náš názor zaujíma, radi mu ho vysvetlíme, no robíme to „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15)

 Miesto konania: Keď sa rodina rozhodne usporiadať pohreb, môže si vybrať, či sa bude konať v sále Kráľovstva, v dome smútku, v súkromnom dome, v krematóriu alebo priamo pri hrobe.

 Smútočný obrad: Počas obradu rečník uteší pozostalých slovami z Biblie. Vysvetlí, čo sa v nej hovorí o smrti a o nádeji na vzkriesenie. (Ján 11:25; Rimanom 5:12; 2. Petra 3:13) Môže tiež spomenúť dobré vlastnosti zosnulého, prípadne vyzdvihnúť, ako verne slúžil Bohu a v čom nám dal príklad. (2. Samuelova 1:17–27)

 Prítomní môžu zaspievať pieseň založenú na biblických myšlienkach. (Kolosanom 3:16) Pohrebný obrad sa ukončí modlitbou, ktorá obsahuje utešujúce myšlienky. (Filipanom 4:6, 7)

 Poplatky alebo zbierky: Nežiadame poplatky za žiadne náboženské úkony, teda ani za pohreby. A ani na našich zhromaždeniach nerobíme žiadne zbierky. (Matúš 10:8)

 Prítomní: Na pohrebe, ktorý sa koná v sále Kráľovstva, sú vítaní aj tí, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. Tak ako všetky naše zhromaždenia, aj pohrebné obrady sú prístupné verejnosti.

 Každý svedok sa v tejto otázke rozhoduje sám a riadi sa pri tom Bibliou a svojím svedomím. (1. Timotejovi 1:19) No nezapájame sa do náboženských obradov, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v súlade s Bibliou. (2. Korinťanom 6:14–17)