Jób 14:1–22
14 Človek zrodený zo ženymá krátky život,+ plný trápenia.*+
2 Rozkvitá ako kvet, no vzápätí vädne,*+uteká ako tieň a zrazu ho niet.+
3 A predsa naňho upieraš zraka privádzaš ho, aby si sa s ním súdil.*+
4 Môže nečistý splodiť čistého?+
Nemôže.
5 Dĺžka jeho dní je obmedzená,v tvojich rukách je počet jeho mesiacov,vymedzil si hranicu, ktorú neprekročí.+
6 Odvráť od neho svoj pohľad, dopraj mu odpočinok,nech môže spokojne prežiť svoj deň ako nádenník.+
7 Veď aj strom má nádej.
Ak ho zotnú, znovu vypučía jeho výhonky rastú ďalej.
8 Ak aj jeho koreň v zemi zostarnea jeho peň v pôde odumrie,
9 len čo zacíti vodu, vypučí,vyženie vetvy ako mladý strom.
10 Ale keď zomrie človek, leží bezvládny.
Keď zomrie, už ho niet.*+
11 Ako sa vody stratia z moraa rieka klesne a vyschne,
12 tak si človek ľahne a už nevstane.+
Kým tu bude nebo, neprebudí sa,nič ho nepreberie zo spánku.+
13 Keby si ma tak skryl v hrobe,*+ukryl ma, kým neutíchne tvoj hnev,a určil chvíľu, keď si na mňa spomenieš.+
14 Keď človek zomrie, môže znovu žiť?+
Po všetky dni svojho otroctva* budem čakať,kým príde moja úľava.+
15 Zavoláš a ja ti odpoviem.+
Budeš túžiť po diele svojich rúk.
16 Ale teraz sleduješ* každý môj krok,striehneš iba na moje hriechy.
17 Ukladáš moje priestupky do mešca a kladieš naň pečať,zalepuješ ho, aby si zachoval moje chyby.
18 Ako sa vrch rúca a rozpadá,
ako sa balvan hýbe z miesta,
19 ako voda omieľa kamenea príval odplavuje pôdu,tak maríš nádej krehkého človeka.
20 Zrážaš ho, kým sa nepominie,+so strhanou tvárou ho posielaš preč.
21 Keď si jeho synov vážia, on o tom nevie,ani keď nič neznamenajú, nedozvie sa to.+
22 Iba kým je v tele, cíti bolesť,iba kým žije, smúti.“
Poznámky pod čiarou
^ Al. „nasýtený nepokojom“.
^ Al. možno „a je odrezaný“.
^ Dosl. „ma na súd s tebou“.
^ Dosl. „kde je?“
^ Al. „v šeole“, čiže v obraznom hrobe ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
^ Obrazné vyjadrenie opisujúce stav mŕtvych.
^ Al. „počítaš“.
