Kniha žalmov 35:1–28

  • Modlitba o záchranu pred nepriateľmi

    • Nepriatelia budú rozohnaní (5)

    • Chvála Boha uprostred zástupov (18)

    • Nenávidený bez príčiny (19)

Dávidov žalm. 35  Jehova, obhajuj ma pred tými, čo so mnou vedú spor,+bojuj proti tým, čo bojujú proti mne.+   Uchop malý štít i veľký štít+a povstaň na moju obranu.+   Pozdvihni kopiju a bojovú* sekeru proti mojim prenasledovateľom.+ Povedz mi: „Ja som tvoja záchrana.“+   Nech sa hanbia, nech sú pokorení tí, čo ma chcú pripraviť o život.+ Nech s hanbou ustúpia tí, čo ma plánujú zničiť.   Nech sú ako plevy vo vetre,Jehovov anjel nech ich rozoženie.+   Nech je ich cesta tmavá a klzká,keď ich bude Jehovov anjel prenasledovať.   Veď na mňa bezdôvodne nastražili sieť,bez príčiny vykopali jamu, aby ma dostali.   Nech ich znenazdania postihne pohroma,nech sa chytia do vlastnej siete,nech do nej padnú a zahynú.+   Ale ja sa budem radovať z Jehovu,budem sa tešiť z toho, že ma zachránil. 10  Zo všetkých síl budem volať: „Jehova, kto je ako ty? Bezmocných zachraňuješ pred silnejšími,+bezmocných a chudobných pred tými, čo ich olupujú.“+ 11  Predstupujú zlomyseľní svedkovia,+pýtajú sa ma na to, o čom nič neviem. 12  Za dobré sa mi odplácajú zlým,+cítim sa úplne opustený. 13  Keď oni ochoreli, obliekol som sa do vrecovinya trápil sa pôstom. A keď sa moja modlitba vracala nevypočutá,* 14  chodil som, akoby som smútil za priateľom či bratom,skláňal som sa v zármutku ako ten, čo oplakáva matku. 15  Ale keď som padol ja, tešili sa a hneď sa zhŕkli,zhromaždili sa, aby na mňa nečakane zaútočili,neprestávali so svojimi utŕhačnými rečami. 16  Bezbožníci mnou pohŕdajú a posmievajú sa mi,*keď ma vidia, od hnevu škrípu zubami.+ 17  Jehova, dokedy sa budeš prizerať?+ Zachráň ma pred ich útokmi,+môj vzácny život* pred mladými levmi.*+ 18  A ja ti budem ďakovať vo veľkom zbore,+uprostred zástupov ťa budem chváliť. 19  Nech sa tí, čo sú bezdôvodne mojimi nepriateľmi, netešia z môjho nešťastia,nech na seba škodoradostne nežmurkajú+ tí, čo ma bez príčiny nenávidia.+ 20  Nikomu neželajú pokoja vymýšľajú úklady proti mierumilovným ľuďom.+ 21  Otvárajú ústa a obviňujú ma,hovoria: „Tak mu treba! Videli sme to na vlastné oči.“ 22  Jehova, ty si to videl, preto nemlč!+ Jehova, nebuď odo mňa ďaleko.+ 23  Precitni a povstaň na moju obranu, Jehova, môj Bože,obhajuj ma v mojom spore. 24  Jehova, môj Bože, súď ma podľa svojej spravodlivosti,+nech sa netešia z môjho nešťastia. 25  Nech si nepovedia: „Tak mu treba! Dosiahli sme, čo sme chceli!“ Nech nikdy nepovedia: „Dostali* sme ho!“+ 26  Nech sa hanbia, nech sú pokorenívšetci, čo sa radujú z môjho nešťastia. Všetci, čo sa nado mňa povyšujú, nech sa zahalia hanbou a potupou. 27  Ale tí, ktorým sa páči moje správne konanie, nech kričia od radosti,nech bez prestania hovoria: „Sláva Jehovovi, ktorý sa teší, keď jeho služobník žije v pokoji.“+ 28  A ja budem rozprávať* o tvojej spravodlivosti+a celý deň ťa chváliť.+

Poznámky pod čiarou

Al. „dvojsečnú“.
Al. „sa moja modlitba vracala na moje prsia“.
Al. možno „Bezbožníci sa posmievajú za kus chleba“.
Dosl. „moju jedinú“, čo sa vzťahuje na jeho dušu, čiže život.
Al. „mladými levmi s hrivou“.
Dosl. „Pohltili“.
Al. „rozjímať“.