Ozeáš 11:1–12

  • Boh miloval Izrael od jeho mladosti (1 – 12)

    • „Z Egypta som povolal svojho syna“ (1)

11  Keď bol Izrael chlapcom, miloval som ho.+ Z Egypta som povolal svojho syna.+   Čím viac Izraelitov volali,*tým viac sa od nich Izraeliti vzďaľovali.+ Obetovali sochám Baala,+prinášali obete modlám.+   Ale to ja som učil Efraima chodiť+ a bral som ho do náručia.+ No neuznali, že som to bol ja, kto ich uzdravil.   Priťahoval som ich povrazmi láskavosti,* šnúrami lásky,+bol som pre nich ako ten, kto im zo šije* sníma jarmo,a každého som nežne kŕmil.   Nevrátia sa do Egypta, ich kráľom bude Asýria,+lebo sa nechceli vrátiť ku mne.+   V ich mestách bude zúriť meč,+rozbije ich závory a pohltí ich, lebo plánovali zlo.+   Môj ľud sa rozhodol, že mi bude neverný.+ Keď ich vyzývajú, aby sa obrátili hore,* nikto sa nedvíha.   Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efraim?+ Ako by som ťa mohol vydať tvojim nepriateľom, Izrael? Ako by som ti mohol urobiť to isté čo Adme? Ako by som s tebou mohol zaobchádzať tak ako s Cebojimom?+ Moje city k vám sa zmenili,srdce mi zaplavil* súcit.+   Nedám priechod svojmu planúcemu hnevu,nezničím znovu Efraim.+ Veď som Boh, nie človek,som v tvojom strede a som Svätý,nevyjdem proti tebe s hnevom. 10  Budú kráčať za Jehovom a on bude revať ako lev.+ Keď zareve, jeho synovia prídu rozochvení zo západu.+ 11  Keď prídu z Egypta, budú sa chvieť ako vtáča,z Asýrie priletia ako holubice+a ja ich nechám bývať v ich domoch,“ vyhlasuje Jehova.+ 12  „Efraim mi hovorí iba lžia dom Izraela ma podvádza.+ Ale Júda ešte chodí* s Bohoma je verný Najsvätejšiemu.+

Poznámky pod čiarou

Proroci a iní ľudia, ktorí boli poslaní k Izraelu.
Al. „povrazmi ľudí“. Pravdepodobne narážka na šnúry, pomocou ktorých rodičia učili deti chodiť.
Dosl. „z čeľustí“.
Čiže k vyššej forme uctievania.
Al. „rozhorel sa vo mne“.
Al. „sa ešte prechádza“.