Pozorujeme svet

Briti menia svoje náboženstvá

Briti menia náboženstvo častejšie ako kedykoľvek predtým; robia približne 1000 prestupov každý týždeň, uvádzajú noviny The Sunday Telegraph. „Z anglikánov sa stávajú rímskokatolíci a naopak, židia sa stávajú budhistami, moslimovia prestupujú k anglikánom a rímskokatolíci sa obracajú na židovskú vieru.“ Islam, budhizmus, hnutie New Age a takzvané pohanské náboženstvá získavajú najviac konvertitov. Dr. Ahmed Andrews z Anglickej univerzity v Derby, ktorý sám konvertoval, hovorí: „V tejto krajine je od 5000 do 10 000 obrátených moslimov z belochov a väčšina tých, ktorých poznám, sú bývalí katolíci.“ Spomedzi židov pochádza 10 až 30 percent tých, ktorí konvertovali na budhizmus. Prestupy z anglikánskej cirkvi do katolíckej dosiahli vrchol po tom, čo anglikánska cirkev schválila vysväcovať za kňazov aj ženy. Podľa rabína Jonathana Romaina „ľudia pociťujú duchovné prázdno, a preto hľadajú mimo vlastných náboženstiev“.

Životný štýl a rakovina

„Rakovinu zapríčiňuje skôr to, kde ste, čo robíte a čo sa s vami deje v živote, než to, kým ste, ako to vyplynulo zo štúdie, ktorá skúmala takmer 90 000 dvojčiat,“ uvádzajú londýnske noviny The Guardian. Dr. Paul Lichtenstein z Karolinska Institute vo Švédsku viedol tím výskumníkov pri tomto výskume. Hovorí: „Okolité prostredie má väčší vplyv ako genetické činitele.“ Vedci si myslia, že fajčenie má asi 35-percentný podiel na vzniku rakoviny, zatiaľ čo ďalších 30 percent, ako sa zdá, súvisí so stravovaním. Genetické činitele sa podieľajú na vzniku rakoviny prostaty, hrubého čreva a konečníka a rakoviny prsníka, ale Dr. Tim Key z Imperial Cancer Research Fund v Oxforde v Anglicku radí: „Aj keď máte... v rodine výskyt [ochorenia rakoviny], omnoho dôležitejšie je, ako narábate so svojím životom. Nemali by ste fajčiť a mali by ste dbať na to, čo jete. Tieto veci sú skutočne rozhodujúce.“

Používajte mozog

„Vitalita mozgu môže zostať neporušená celý náš život, pokiaľ ho budeme zamestnávať,“ poznamenávajú noviny The Vancouver Sun. „Čítajte, čítajte, čítajte,“ hovorí Dr. Amir Soas z Lekárskej fakulty Case Western Reserve University v Ohiu v USA. Aby ste si zachovali intelektuálnu schopnosť aj v pokročilom veku, vyberajte si duševne náročné koníčky, učte sa nový jazyk, naučte sa hrať na nejakom hudobnom nástroji alebo sa zapájajte do podnetných rozhovorov. „Čokoľvek, čo podnecuje mozog, aby premýšľal,“ hovorí Dr. Soas. Odporúča tiež znížiť pozeranie televízie. Hovorí: „Keď pozeráte televíziu, váš mozog je v neutrálnej polohe.“ Noviny The Sun dodávajú, že vitálny mozog potrebuje tiež kyslík, ktorý prechádza zdravými cievami. Takže cvičenie a správna výživa, tie isté veci, ktoré chránia pred srdcovým ochorením a cukrovkou, pomáhajú aj mozgu.

Slony ‚nezabúdajú na svojich priateľov‘

„Slony nikdy nezabúdajú; aspoň nie na svojich priateľov,“ uvádza časopis New Scientist. Dr. Karen McCombová zo Sussexskej univerzity v Anglicku nahrala v Amboselskom národnom parku v Keni „kontaktné volania“ afrických sloníc v hlbokom tóne, pričom si všímala, ktoré slony sa stretávajú často a ktoré sa nepoznali. Potom prehrala ich volanie 27 sloním rodinám, aby pozorovala ich reakcie. Ak zvieratá dobre poznali volajúcu slonicu, ihneď odpovedali. Ak ju poznali iba trochu, načúvali, ale neodpovedali a neznáme volanie ich rozrušilo a vyvolalo u nich obranné správanie. „Slony dokážu rozpoznať členov prinajmenšom 14 rodín podľa ich volania, čo naznačuje, že každý slon si dokáže zapamätať asi 100 ďalších dospelých jedincov,“ uvádza tento článok. Slony si môžu zapamätať aj ľudí. John Partridge, vedúci oddelenia cicavcov v bristolskej zoologickej záhrade v Anglicku, hovorí, že jeden ázijský slon, s ktorým pracoval 18 rokov, ho spoznal, keď sa vrátil po trojročnej prestávke.

Technicky vyspelí pašeráci drog

V minulosti ukrývali kolumbijskí pašeráci drog svoj tovar v osobných lietadlách a na lodiach. No nedávno boli policajti prekvapení, keď zistili, že  pašeráci skonštruovali technicky vyspelú dvojplášťovú ponorku, ktorá má priemer vyše 3 metrov a dokázala by preniesť 200 ton kokaínu. Podozrievaví obyvatelia, ktorí žili v susedstve, priviedli policajtov do „skladu mimo mesta Bogota, ktorý bol v Andách vo výške 2300 metrov, vzdialený 300 kilometrov od akéhokoľvek prístavu,“ píšu noviny The New York Times. „Toto 30-metrové plavidlo by mohlo prejsť oceánom, vynoriť sa pri Miami alebo pri inom pobrežnom meste a nepozorovane vyložiť svoju zásielku drog.“ Hoci sa nikto na tom mieste nenachádzal ani nebol uväznený, úrady sa domnievajú, že ide o ruských a amerických zločincov vrátane zručného konštruktéra ponoriek. Policajti povedali, že ponorka rozdelená na tri časti by sa dala dopraviť k pobrežiu pomocou ťahačov. Divili sa, kam až dokážu zájsť pašeráci drog v snahe vyvážať svoj tovar.

Zvieratá majú v DMZ raj

„Odkedy bola po skončení vojny v Kórei v roku 1953 zriadená DMZ [demilitarizovaná zóna], vďaka bezpečnostným opatreniam zostalo tamojšie prírodné prostredie a okolité oblasti z veľkej časti neporušené,“ uvádza The Wall Street Journal. „Zatiaľ čo ekonomický rozvoj spustošil veľkú časť krajiny v oboch kórejských štátoch, hraničná oblasť sa stala na tomto polostrove najdôležitejším útočiskom pre zvieratá.“ Prebývajú tu vzácne a ohrozené druhy vtákov a zvierat. Zrejme tu žijú aj tigre a leopardy. Ekológovia sa teraz obávajú, že nedávne mierové úsilie medzi Severnou a Južnou Kóreou by mohlo zničiť zvieracie útočište v DMZ. Preto žiadajú o „‚mierový park‘ na hraniciach“, aby sa zachovala tunajšia fauna a umožnilo sa zvieratám z oboch strán, aby sa rozmnožovali. Journal hovorí: „Ekológovia čerpajú nádej z dôvery, že mier by mohol pomôcť opäť spojiť tieto zvieratá, tak ako roztápanie vzťahov už zblížilo dlhodobo oddelených členov rodiny.“

Stresujúce obedné prestávky

„Obed je v priebojnej Británii len pre neschopných, pretože workaholici sa vzdávajú obeda v prospech nejakého chlebíčka, ktorý si zjedia za svojím kancelárskym stolom,“ uvádzajú londýnske noviny Financial Times. Nedávny výskum ukazuje, že priemerní Briti majú teraz obednú prestávku dlhú len asi 36 minút. Zdravotnícki odborníci hovoria, že obedná prestávka zmierňuje stres. Ale niektorí zamestnávatelia dohodnú cez obed schôdze, a tak neumožnia pracovníkom, aby mali nejakú prestávku. Datamonitor, výskumná organizácia, ktorá zostavila túto správu, uvádza: „Pre mnohých ľudí zovretých spoločnosťou, ktorá vyžaduje väčší výkon od svojich pracovníkov a čas považuje za drahú záležitosť, je obedná prestávka len nepríjemnou zastávkou nutnou na tankovanie.“ Sarah Nunnyová, analytička z Datamonitoru, dodáva: „Súťažíme na svetových trhoch. Už tu nie je priestor na vyjadrenie: ‚Urobím to neskôr.‘ Musí sa to urobiť teraz.“

Závislosť od tabaku v Mexiku

V rámci nedávneho programu prevencie a kontroly závislosti od tabaku v Mexiku José Antonio González Fernández, vtedajší národný minister zdravotníctva, poznamenal, že 27,7 percenta Mexičanov fajčí. Najväčšie znepokojenie vyvoláva fakt, že približne milión fajčiarov je vo veku 12 až 17 rokov. Pán González podotkol, že odhadovaných 122 úmrtí za deň v Mexiku súvisí s návykom na tabak. Nariekal nad „vysokými výdavkami, ktoré tieto tabakové návyky znamenajú pre ekonomický rozvoj tejto krajiny, nad stratou rokov produktívneho ľudského života... a nad nepriamou škodou, ktorú znášame vinou tých, ktorí fajčia okolo nás“.

Uspokojovanie duchovných potrieb?

Narastajúca popularita guruov pre sebazlepšovanie, ktorí obhajujú sebadôveru, pozitívne zmýšľanie a osobný úspech, „sa zhoduje s trendom populácie, ktorá sa oddeľuje od organizovaného náboženstva,“ píšu kanadské noviny The Globe and Mail. „Záujem o duchovné veci je stále veľmi silný, ale ich tradičné zdroje sú v úpadku.“ Výskum naznačuje, že hoci 80 percent Kanaďanov hovorí, že verí v Boha, 22 percent z tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, kladie väčší dôraz na svoje osobné názory ako na učenie niektorej cirkvi. Správa v novinách The Globe označuje duchovnosť, ktorú ponúka obchod so sebazlepšovaním, za „niečo, čo vám má pomôcť načerpať nové sily a ďalej pokračovať v úsilí dosiahnuť osobný úspech“.