Navštívte nádherné mestá Miláno a Turín

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

NÁVŠTEVA Talianska môže byť nádherným zážitkom. Jedlo, víno, scenéria, história, kultúra, hudba a jazyk, to všetko robí túto krajinu nezabudnuteľnou. Toto leto môže byť zvlášť príhodným časom na návštevu najmä pre tých, ktorí prídu na jeden zo zjazdov Jehovových svedkov, ktoré sa tu budú konať. Dovoľte nám teraz zobrať vás na krátku prechádzku po dvoch pozoruhodných talianskych mestách a ich krajoch.

Miláno — skutočné hlavné mesto Talianska?

Čo sa týka obchodu a priemyslu, Miláno sa často považuje za skutočné hlavné mesto Talianska. V porovnaní s inými talianskymi mestami nie je až tak známe starobylými pamiatkami a umením. Zdá sa, že v Miláne prevláda dnešok nad minulosťou. Napriek tomu je Miláno domovom niektorých výnimočných umeleckých diel a architektonických pamiatok, ktoré svedčia o dávnej minulosti.

Okolo roku 600 pred n. l. obývali túto oblasť Galovia, starý keltský kmeň pochádzajúci z územia dnešného Francúzska. V roku 222 pred n. l. dobyli tunajšie mesto Rimania a dali mu latinské meno Mediolanum, teraz Miláno. Počas stáročí bol taliansky polostrov rozdrobovaný a dobýjaný, až napokon v druhej polovici 19. storočia dosiahol nezávislosť. Miláno bolo vystavené nekonečným útokom cudzincov. Medzi tými, ktorí sa zmocnili tejto oblasti, boli aj Longobardi, pôvodom zrejme zo Škandinávie. Po sebe pomenovali kraj Lombardia, v ktorom je Miláno krajským mestom.

Príďte si pozrieť Miláno

V dejinách Milána, podobne ako aj v dejinách celého ostatného Talianska, mala dominantný vplyv katolícka cirkev. Preto neprekvapuje, že Milánska katedrála alebo dóm je treťou najväčšou katedrálou v Európe a jednou z najväčších gotických katedrál na svete. Je dlhá vyše 150 metrov, vyzdobená vežičkami a viac ako 3000 sochami a strašidelnými postavičkami.  So stavbou sa začalo v roku 1385 a jej dokončenie trvalo päť storočí. Dnes, keď hovoria Taliani o nejakej práci, ktorá trvá príliš dlho, povedia, že je to ako „postaviť katedrálu“.

Čitateľov Biblie bude zaujímať Božie meno, ktoré sa dá vidieť vo forme „Jahve“ vysoko hore v gotickom okne na priečelí katedrály. Vonkajšia fasáda katedrály je zdobená početnými výjavmi z biblických príbehov.

Castello Sforzesco je jedna z budov, ktoré sa stali symbolmi Milána. Tento palácový komplex bol postavený v 15. storočí rodom Sforzovcov, ktorý vtedy panoval v meste. Dnes je sídlom viacerých múzeí. Jedna známa miestnosť obsahuje fresky, o ktorých niektorí tvrdia, že ich namaľoval preslávený umelec a vedec Leonardo da Vinci.

K najznámejším maľbám da Vinciho patrí freska v renesančnom kláštore Santa Maria delle Grazie z 15. storočia. Zachytáva Ježiša pri známej Poslednej večeri a považuje sa za jednu z najslávnejších renesančných malieb. Ďalšia galéria, Pinacoteca di Brera, vlastní jednu z najrozsiahlejších zbierok obrazov v Taliansku od takých známych umelcov ako Bellini, Raffael, Tintoretto a Caravaggio.

Čitatelia Biblie si určite ocenia knižnicu a obrazáreň Ambrosiana. Tam môžete nájsť Muratoriho fragment — katalóg kníh Kresťanských gréckych Písiem v latinčine, ktorý sa datuje do obdobia konca 2. storočia n. l. Potvrdzuje skladbu kánonu „Nového zákona“. *

Tá istá knižnica obsahuje aj kódex nazývaný Ambrosian O 39 sup., ktorý sa datuje do konca 9. storočia n. l. a ktorý uvádza Božie meno v tvare tetragramatonu napísaného hranatými hebrejskými písmenami, ako je o tom aj zmienka v Preklade nového sveta Svätých písiem — s odkazmi. * Knižnica tiež vlastní ďalšie staré preklady Biblie a Codex Atlanticus, ako aj zbierku, ktorá obsahuje viac ako 2000 kresieb a vedeckých poznámok Leonarda da Vinci.

Užitočnou pripomienkou pre návštevníkov je zapamätať si, že mnoho múzeí a knižníc je umiestnených v starobylých budovách, ktoré oplývajú veľkolepou krásou, ale ľahko sa zaplnia dnešným  neustále rastúcim prílivom turistov. V mnohých prípadoch sa návštevy musia vopred nahlásiť a niektoré múzeá si stanovili časový limit návštev.

Pred odchodom z historickej časti mesta si milovníci hudby možno budú chcieť pozrieť exteriér opery La Scala, ktorá je jednou z najznámejších opier na svete. Aj keď sa možno nedostanete na nejakú operu, azda budete chcieť navštíviť múzeum, v ktorom sú vystavené mnohé predmety ako spomienka na hudobníkov a slávnych spevákov. *

Prechádzka modernou časťou Milána, jedného z najbohatších miest v Európe, s jeho mrakodrapmi a športovým štadiónom vám poskytne celkový obraz tohto mesta. Budete sa môcť potešiť z rozmanitosti, nádhery a dlhej histórie Milána. Návštevníci, ktorí s obľubou nakupujú a vyhľadávajú pamätihodnosti, budú asi chcieť navštíviť rozľahlú Galériu Viktora Emanuela II. s jej veľkolepým preskleným stropom a kopulou.

Návšteva Milána vás určite poteší! Ale teraz sa vydajme smerom na západ, aby sme navštívili úplne iné pozoruhodné talianske mesto.

Turín — ďalší klenot Talianska

Turín (alebo Torino), mesto s približne jedným miliónom obyvateľov, sa nachádza v najužšej časti  údolia rieky Pád (Po) a na úpätí Západných Álp, menej ako 100 kilometrov od francúzskej hranice. Mesto je obkolesené úžasným „amfiteátrom“ alpských vrchov, ktoré sú všade, kam len oko dovidí. Takmer polovica turínskej provincie pozostáva z kopcov, lesov a údolí. Za menej ako hodinu sa dostanete do horskej oblasti. A za menej ako dve hodiny môžete byť na ligúrskych plážach.

Počiatky Turína siahajú do obdobia ešte pred Rimanmi. Pôvodne tu žili Taurini, no neskôr sa toto územie stalo rímskou kolóniou, ktorej zvyšky sú zachované v historickej časti mesta. Sú tu pozostatky zo stredoveku, ale väčšina mestskej architektúry sa datuje do obdobia 17. a 18. storočia, keď prevažoval barokový štýl, ktorý sa dá pozorovať na budovách, ktoré lemujú ulice v centre mesta.

Turín je sídlom jedného z najlepších egyptských múzeí na svete. Výnimočná zbierka predmetov starovekej civilizácie, ktorá sa vyvíjala pri rieke Níl, je druhou najlepšou po zbierke v Káhire.

Pri niekoľkohodinovej návšteve mesta môžete obdivovať mestské historické a umelecké centrum, Palazzo Madama, Kráľovský palác a vežu Mole Antonelliana, ktorá s výškou 170 metrov bola donedávna jednou z najvyšších murovaných stavieb v Európe. Ako mestský orientačný bod sa niekedy nazýva turínskym ekvivalentom Eiffelovej veže v Paríži. Potom je tu Valentino park s botanickou záhradou, ako aj s trávnikmi, alejami a fontánami a so stredovekou pevnosťou v podobe malebnej a vernej rekonštrukcie piemontskej usadlosti z 15. storočia.

Turín patrí k najdôležitejším priemyselným centrám v Taliansku. Je sídlom automobilového podniku FIAT. Ak sa zaujímate o automobilové veterány, tak asi tri kilometre od mesta sa nachádza automobilové múzeum (Museo dell’Automobile) so zbierkou 150 veteránov, starých a klasických áut vrátane typov Buggati, Maserati a Lancia. Je preto pochopiteľné, prečo asi polovica obyvateľstva dnešného Turína je nejakým spôsobom spojená s automobilovým priemyslom.

Jehovovi svedkovia v Turíne a Miláne

Po stáročia bola v údoliach okolo Turína vysoká koncentrácia valdencov, potomkov putujúcich kazateľov protestantskej reformácie. Preto ani neprekvapuje, že v roku 1891 sa Charles Taze Russell, ktorý sa ujal vedenia medzi ranými Bádateľmi Biblie (neskôr známymi ako Jehovovi svedkovia), počas návštevy Európy stretol s miestnym valdenským pastorom Danielom Rivoirom. Russell s ním dohodol preklad viacerých študijných biblických pomôcok do taliančiny. Rok 1903 uzrel vytvorenie prvej skupiny Bádateľov Biblie v tejto oblasti. Keď sa v roku 1912 Russell vrátil do Talianska, neďaleko Turína sa v jednej budove v meste Pinerolo pravidelne schádzalo na kresťanské zhromaždenia asi 40 ľudí. A v roku 1925 sa v Pinerole uskutočnil ich prvý zjazd v Taliansku.

Takže prvé skutočné stopy Bádateľov Biblie v Turíne sa datujú do 20. rokov 20. storočia. Prví misionári Jehovových svedkov boli do Talianska poslaní v roku 1946. Pomohli položiť stabilné základy budúcej činnosti svedkov. Koncom 40. rokov a začiatkom 50. rokov 20. storočia vznikli v Turíne prvé zbory. Teraz je v meste a jeho provincii asi 13 000 Jehovových svedkov. A čo Miláno?

Niečo vyše roka bola v Miláne kancelária odbočky Jehovových svedkov v Taliansku. V roku 1948 bola presťahovaná do Ríma. V roku 1947 sa v mestskom divadle v Miláne uskutočnil prvý povojnový zjazd. Zúčastnilo sa ho asi 700 ľudí zo všetkých častí krajiny. V roku 1963 sa v milánskom Vigorelli Velodrome, v tom čase zrejme najznámejšom cyklistickom štadióne v Európe, uskutočnil medzinárodný zjazd „Večné dobré posolstvo“.

V súčasnosti sa kazateľská činnosť Jehovových svedkov v Miláne stretáva s veľkým ohlasom. Teraz je v meste 57 zborov s vyše 4000 činnými zvestovateľmi, ako aj zjazdová sála v prestavanej budove mestského divadla.

Návšteva Milána a Turína môže byť veľmi odmeňujúca. Kedykoľvek sem prídete, pravdepodobne budete srdečne vítaní a bude to pre vás obohacujúci zážitok.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

Je turínske plátno vierohodné?

Pravdepodobne najznámejšou črtou Turína je turínske plátno, o ktorom si niektorí myslia, že v ňom bolo zavinuté telo Ježiša Krista. Jeden turistický sprievodca vysvetľuje: „Najznámejšia a zároveň najpochybnejšia posvätná relikvia zo všetkých je uchovávaná v turínskom dóme [katedrále].“ Je vystavená nastálo v jednej z kaplniek dómu a je zaistená vo vzduchotesnej vitríne z nepriestrelného skla a vitrína je naplnená inertným plynom. Kniha pokračuje ďalej: „V roku 1988 bol však mýtus o plátne vyvrátený, pretože test pomocou rádiokarbónového datovania ukázal, že plátno pochádza z obdobia nie skoršieho ako z 12. storočia.“ *

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MILÁNO

TURÍN

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 24]

Milánska katedrála

[Obrázok na strane 24]

Zdá sa, že v Miláne prevláda dnešok nad minulosťou

[Obrázky na strane 25]

Milánska La Scala (hore) a Galéria Viktora Emanuela II. (vpravo)

[Obrázok na strane 25]

„Posledná večera“ od Leonarda da Vinci

[Prameň ilustrácie]

Scala/​Art Resource, NY

[Obrázok na strane 26]

Vstupný padací most do turínskej stredovekej pevnosti

[Obrázok na strane 26]

Veža Mole Antonelliana v Turíne s výškou 170 metrov

[Obrázok na strane 26]

Rieka Pád pretekajúca cez Turín