Desať miliónov kníh v skleníku

PREHRAŤ

Desať miliónov kníh v skleníku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

KEĎ návštevník kráča po drevených schodoch na veternú promenádu, nemôže sa cítiť inak než ohromený — dokonca zastrašený — pri pohľade na štyri výškové budovy pokryté sklom, ktoré sa týčia nad jeho hlavou. Nie je to obyčajný komplex budov. Je to ultramoderná Francúzska národná knižnica, ktorá je situovaná na brehoch Seiny. V určitom zmysle trval jej zrod stáročia.

Rané začiatky

V roku 1368 Karol V. zhromaždil vo veži parížskej pevnosti Louvre takmer 1000 rukopisov. Ale trvalú zbierku začali francúzski králi zhromažďovať až po storočnej vojne. Knižnicu obohatili dary a odkázané knihy tých, ktorí sa uchádzali o kráľovskú priazeň, a tiež knihy, ktoré si z európskych krajín a z Orientu priniesli cestovatelia a veľvyslanci alebo vojaci ako vojnovú korisť. Potom v 16. storočí František I. schválil zákon, podľa ktorého mala byť Kráľovská knižnica doplnená každou knihou, ktorá bola vydaná. Tým položil základy právneho depozitného systému.

Po tom, čo Kráľovská knižnica sídlila v rôznych kráľovských rezidenciách na vidieku, bola presťahovaná späť do Paríža a počas náboženských vojen (1562–1598) bola vyplienená. V roku 1721 našla knižnica svoj stálejší domov. Tesne po konfiškácii náboženských a šľachtických zbierok počas Francúzskej revolúcie dostala knižnica státisíce kníh, rukopisov a reprodukcií obrazov. I keď mal tento prírastok neoceniteľnú hodnotu, zároveň bolestne odhalil chronický nedostatok voľného miesta vo vtedajších priestoroch.

Ohromný rozvoj

V roku 1868 postavili a slávnostne otvorili čitáreň krytú deviatimi sklenými kupolami. Navrhol ju architekt Henri Labrouste. Dokázala pojať 360 čitateľov a stala sa domovom pre približne 50 000 kníh. V priľahlých regáloch bolo miesto pre ďalší milión zväzkov. Počet kníh v knižnici však v priebehu šiestich desaťročí prekročil tri milióny!

Početné renovácie a prístavby nepostačovali na tie 3 kilometre políc, ktoré bolo každý rok potrebné doplniť pre prúdiace množstvo kníh a časopisov. Konečne v roku 1988 prezident François Mitterrand ohlásil plán postaviť možno „najväčšiu a najmodernejšiu knižnicu na svete“. Cieľom bolo, aby „pokryla všetky oblasti poznania, aby bola dostupná pre každého, aby využívala najmodernejšie technológie prenosu dát, aby sa v nej dali vyhľadávať informácie aj na diaľku a aby bola prepojená s ďalšími európskymi knižnicami“.

Kvôli projektu na novú knižnicu sa konal medzinárodný tender. Predložených bolo takmer 250 návrhov. Nakoniec bol prijatý projekt málo známeho francúzskeho architekta Dominiqua Perraulta. Jeho koncept bol obrovský podstavec s výškovou budovou v tvare otvorenej knihy v každom rohu. Kritici zavrhli nápad s uskladnením kníh v sklených vežiach — nazvali ich slnečné pece —, kde by knihy boli vystavené slnečnému svetlu a horúčave. V rámci kompromisu sa rozhodlo, že za okná sa nainštalujú drevené kryty, aby chránili knihy, a že najvzácnejšie dokumenty sa budú skladovať v regáloch v podstavci budov.

Náročný presun

Ďalšou náročnou úlohou bola preprava viac ako desiatich miliónov kníh, z ktorých mnohé sú veľmi krehké a vzácne, ako napríklad dva exempláre Gutenbergovej Biblie, ktoré vlastní knižnica. Predošlé presuny sa nezaobišli bez nehôd. Podľa jedného očitého svedka prevozu v roku 1821 mnoho kníh popadalo z vozov do blata na ulici. Tentoraz sa to organizovalo odbornejším spôsobom.

V roku 1998 sa tím odborníkov chopil gargantuovskej úlohy, ktorá súvisela s prepravou miliónov kníh. Aby sa zamedzilo akémukoľvek poškodeniu, krádeži alebo strate, knihy sa prepravovali v zaplombovaných, vodotesných a ohňovzdorných skriniach, ktoré tiež tlmili otrasy. Takmer rok sa desať kamiónov, ktoré v rámci ďalšieho bezpečnostného opatrenia neboli označené, trmácalo cez neslávne známe parížske dopravné zápchy, aby každý deň previezli 25 000 až 30 000 zväzkov do ich nového domova.

Klenotnica vedomostí

Nová knižnica je rozdelená na dve podlažia. Haut-de-jardin (horná záhrada) poskytuje širokej verejnosti 1600 miest na sedenie a je navrhnutá tak, aby bol voľný prístup približne k 350 000 knihám. Podlažie rez-de-jardin (spodná záhrada) má 2000 miest na sedenie, ktoré sú vyhradené pre výskumníkov.

Knižnica je postavená okolo malého lesa. Červené koberce, drevené obloženie stien a drevené zariadenie prispievajú k útulnej a uvoľnenej atmosfére napomáhajúcej ku koncentrácii a k štúdiu. Je tu aj audiovizuálna miestnosť, v ktorej sú návštevníkom k dispozícii CD-ROM-y, filmy, zvukové záznamy a tisícky kníh a obrazových materiálov v digitálnej forme.

Francúzska knižnica má dosť políc na uskladnenie ďalších kníh počas najbližších takmer 50 rokov. Človeka to núti zamyslieť sa nad veľkým úsilím potrebným na stavbu a uchovanie takej klenotnice vedomostí!

[Obrázok na strane 24]

Čitáreň z roku 1868

[Prameň ilustrácie]

[Prameň ilustrácie na strane 25]

PREBUĎTE SA!