Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Od našich čitateľov

Od našich čitateľov

Od našich čitateľov

Zemetrasenia Čítal som úvodnú sériu článkov „Obete zemetrasenia rozprávajú, čo prežili“. (22. marca 2002) Citujete v nej zdroj, ktorý uvádza, že „zemetrasenia s magnitúdom 7,0 a vyšším boli počas celého 20. storočia ‚pomerne konštantné‘“. Ale World Almanac na rok 1999 ukazuje, že v 90. rokoch 20. storočia nastal výrazný nárast počtu zemetrasení.

F. A., Taliansko

„Prebuďte sa!“ odpovedá: Bez toho, že by sme sa v tejto otázke pridávali na niečiu stranu, náš článok iba poukázal na to, čo si niektorí seizmológovia myslia o priemernej frekvencii zemetrasení v 20. storočí. Cieľom bolo ukázať, že aj keď si človek myslí, že počet zemetrasení zostáva ‚pomerne konštantný‘, Ježišovo proroctvo zaznamenané v Matúšovi 24. kapitole sa spĺňa v našej dobe. Ježiš jednoducho povedal, že budú „veľké zemetrasenia“. — Lukáš 21:11.

Potrat Keď som zbadala článok „Prišla som o svoje nenarodené dieťa“ ​(22. marca 2002), oči sa mi zaliali slzami, lebo mi to oživilo bolestnú spomienku na stratu nášho nenarodeného dieťaťa. Hneď som poďakovala Jehovovi v modlitbe za tieto veľmi potrebné informácie a útechu, ktorú mi priniesli. Vždy nájdeme útechu v skutočnosti, že v Božom novom svete sa to už nikdy nikomu nestane.

J. S., Spojené štáty

V tridsiatom týždni tehotenstva som porodila mŕtve dieťa. Bola to moja najhoršia životná skúsenosť. Tento článok mi veľmi pomohol a poskytol mi útechu, lebo rozoberá námet, ktorý sa často považuje za tabu, a okrem toho mi poskytol praktické rady.

K. W., Nemecko

Aj ja som prišla o svoje nenarodené dieťa. Správala som sa, akoby sa nič nestalo, ale v srdci ma nemohlo nič utešiť. Keď som bola sama, dennodenne som plakala. Tá bolesť možno nikdy neustane, pokiaľ trvá tento systém. Ale tento článok mi naozaj pomohol.

I. M., Japonsko

Máte úplnú pravdu, že matka si už veľmi skoro vytvára vzťah k dieťaťu. Ten zármutok je nepredstaviteľný. Ešte aj po 19 rokoch stále prelievam slzy za naším nenarodeným dieťaťom.

C. C., Británia

Vždy mi bolo zaťažko rozprávať sa s ľuďmi v takejto situácii. Keď som sa dopočula, že jedna sestra z nášho zboru prišla o svoje nenarodené dieťa, znova som si prečítala tento článok a napísala som jej i tým, ktorí sa mali stať starými rodičmi, list, v ktorom som im vyjadrila svoju najhlbšiu sústrasť.

D. R., Nemecko

Článok bol odpoveďou na moje modlitby. Ďakujem za to, že chápete, aký zármutok prežíva žena po potrate a aká trauma ju postihuje. Pri čítaní tohto článku som sa cítila, akoby ma objal a utešoval sám Jehova.

C. P., Spojené štáty

Moja matka prišla o dieťa, ktoré sa malo narodiť medzi mnou a mojou mladšou sestrou. Nepochybne tým veľmi trpela. Hneď ako som si prečítala rámček „Ako môže pomôcť rodina a priatelia“, som jej napísala list.

M. J., Japonsko

Koľko je kontinentov? Prebuďte sa! z 8. februára 2002 na strane 25 uvádzate, že Austrália je ‚najmenší z piatich kontinentov sveta‘. Vždy som si myslela, že kontinentov je sedem.

L. U., Kanada

„Prebuďte sa!“ odpovedá: Skutočne existuje sedem kontinentov — Ázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Antarktída, Európa a Austrália. Niektorí ľudia, ktorí považujú Európu a Áziu za jeden kontinent (Euráziu), by však povedali, že ich je šesť. Iní zas nepovažujú za kontinent Antarktídu.