Skúška viery

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO VEĽKEJ BRITÁNII

RICHMOND je malebné mestečko v anglickom grófstve North Yorkshire. Jeho hrad, ktorý bol postavený hneď po dobytí tohto územia Normanmi v roku 1066, ponúka pôsobivý pohľad do údolia rieky Swale smerom k Národnému parku Yorkshire Dales.

Televízny dokumentárny program nazvaný The Richmond Sixteen (Richmondských šestnásť) poukázal na významnú časť novodobej histórie tohto hradu — na osud 16 odpieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia, ktorých tu uväznili za prvej svetovej vojny. Čo sa s nimi stalo?

Povolávanie do armády

Keď sa v roku 1914 Británia zapojila do vojny, vlastenecké cítenie podnietilo 2,5 milióna mužov pripojiť sa k britským ozbrojeným silám. Keď však stále viac vojakov prichádzalo o život a nezdalo sa, že by sa vojna mala skončiť tak rýchlo, ako to politici sľubovali, „verbovanie už nebolo ani tak vecou doprosovania, ako skôr vecou nátlaku,“ podáva správu vojnový historik Alan Lloyd. A tak od marca 1916 začali byť slobodní muži po prvý raz v britskej histórii odvádzaní za vojakov.

Dvetisíc tribunálov sa zaoberalo odvolaniami, ale len naozaj málokto z tých, ktorí odmietali nastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia, bol od tejto povinnosti úplne oslobodený. Väčšine bolo nariadené pripojiť sa k nebojovým jednotkám, ktoré mali za úlohu podporovať vojnovú mašinériu. No aj tí, ktorí to odmietli, boli považovaní za brancov a boli postavení pred vojenský súd. Museli znášať drsné zaobchádzanie a boli väznení často v hrozných podmienkach v preplnených celách.

Šestnásť väzňov v Richmonde

Medzi 16 mužmi, ktorých uväznili v Richmonde, boli piati Medzinárodní bádatelia Biblie, ako boli v tom čase známi Jehovovi svedkovia. Herbert Senior, ktorý sa stal Bádateľom Biblie v roku 1905 vo veku 15 rokov, po 50 rokoch napísal: „Zavreli nás do ciel, ktoré vyzerali ako tmavé kobky. Zrejme ich celé roky nepoužívali, lebo na podlahe bolo 5 až 7 centimetrov špiny.“ Nedávno boli zverejnené kresby a nápisy, ktoré väzni zanechali na obielených stenách ciel. Hoci sú dnes už vyblednuté a miestami nečitateľné, nájdeme medzi nimi mená, odkazy, kresby milovaných osôb, ako aj vyjadrenia svedčiace o viere väzňov.

Jeden väzeň jednoducho napísal: „Radšej zomriem za to, že sa držím zásad, než by som mal zomrieť za to, že žiadne zásady nemám.“ Mnohé odkazy obsahujú zmienky o Ježišovi Kristovi a jeho učení. Nachádzajú sa tu aj precízne nakreslené repliky znaku kríža a koruny, ktorý v tom čase používalo Medzinárodné združenie bádateľov Biblie (IBSA). Herbert Senior si spomína, že na stenu svojej cely nakreslil „Nákres vekov“ z biblickej študijnej pomôcky Božský plán vekov. Tento nákres sa však zatiaľ nenašiel. Možno je už nečitateľný tak ako mnohé iné  nápisy na stenách hlavného väzenského bloku či inde. Ale nájdete tu nápis: ‚Clarence Hall, Leeds, I.B.S.A., 29. mája 1916. Poslaný do Francúzska.‘

Do Francúzska a späť

Počet vojnových obetí vo Francúzsku a Belgicku hrozivo rástol. Vojnový minister Horatio Herbert Kitchener a britský generál Douglas Haig zúfalo potrebovali ďalších vojakov. Preto boli od mája 1916 povolávaní do armády aj ženatí muži. Aby prinútili mužov ísť do vojny, rozhodli sa na výstrahu potrestať odpieračov z dôvodu svedomia. So zbraňou v ruke protizákonne prinútili šestnástich väzňov z Richmondu nastúpiť do vlaku a v putách ich okľukou tajne previezli do Francúzska. Podľa časopisu Heritage na boulonskom pobreží „týchto mužov priviazali ostnatým drôtom ku kolom, skoro ako keby ich ukrižovali“, a prinútili ich pozerať sa, ako popravná čata usmrcuje britského dezertéra. Povedali im, že ak neposlúchnu príkazy, čaká ich rovnaký osud.

V polovici júna 1916 ich predviedli pred 3000 vojakov a oznámili im rozsudok smrti. V tom čase však Kitchener zomrel a do udalostí zasiahol britský predseda vlády. Úrady v Londýne dostali korešpondenčný lístok s kódovanou správou, na základe ktorej bol vojenský rozkaz zrušený. Generál Haig dostal príkaz všetky rozsudky smrti zmeniť na desať rokov nútených prác.

Po návrate do Británie boli niektorí z týchto 16 väzňov dopravení do škótskeho kameňolomu, v ktorom sa ťažila žula, aby konali „prácu dôležitú pre štát,“ uvádza oficiálna správa. Pracovali tam za otrasných podmienok. Ostatných, medziiným aj Herberta Seniora, poslali do väznice, nie však už do vojenskej.

Odkaz pre nás

Dnes na hrade v Richmonde, ktorý je pod správou organizácie na ochranu historických pamiatok English Heritage, nájdete obsiahlu výstavu. Vzhľadom na zlý stav stien v celách je tu k dispozícii obrazovka ovládaná dotykom, ktorá umožňuje návštevníkom podrobne si prezrieť cely i kresby v nich bez toho, aby sa steny poškodili. Prichádzajú sem aj skupiny študentov, ktorých povzbudzujú, aby sa zamysleli nad tým, prečo boli odpierači vojenskej služby z dôvodu svedomia ochotní trpieť trest, ísť do väzenia a možno dokonca aj zomrieť za to, že sa úprimne pridŕžali svojho presvedčenia.

Šestnásti väzni v Richmonde úspešne „upriamili pozornosť verejnosti na otázku výhrady svedomia a ich postoj si začal získavať schválenie a rešpekt“. To viedlo úrady k chápavejšiemu prístupu k tým, ktorí odmietli nastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia počas druhej svetovej vojny.

V roku 2002 bola krásna záhrada pri hrade venovaná okrem iného pamiatke šestnástich richmondských väzňov ako prejav úcty k ich morálnemu presvedčeniu.

[Obrázky na stranách 12, 13]

Zľava doprava: Veža Richmondského hradu pochádzajúca z 12. storočia s väzenským blokom, v ktorom sa nachádzali cely

Herbert Senior, jeden zo 16 väzňov v Richmonde

Jedna z ciel, kde boli muži uväznení

Pozadie na okrajoch: Časti nápisov zanechaných na stene väzenia v priebehu rokov