„BEZ prirodzenej náklonnosti.“ Týmito neradostnými slovami Biblia opisuje mnohých ľudí v dnešnej dobe, v období nazvanom „posledné dni“. (2. Timotejovi 3:1, 3, 4) Epidémia zneužívania detí v rodinách je zrejmým dôkazom pravdivosti tohto proroctva. Pôvodné grécke slovo astorgos, preložené slovným spojením „bez prirodzenej náklonnosti“, vyjadruje myšlienku nedostatku lásky, ktorá by mala byť medzi členmi rodiny, najmä lásky medzi rodičmi a deťmi. * Až príliš často dochádza k zneužívaniu detí práve v tomto prostredí.

Niektorí výskumníci uvádzajú, že sexuálneho zneužívania sa najčastejšie dopúšťa muž, ktorý vystupuje v úlohe otca. Zneužívania sa bežne dopúšťajú aj ďalší príbuzní mužského pohlavia. I keď sú obeťami väčšinou dievčatá, zneužívaných je aj veľa chlapcov. A ženy sa dopúšťajú zneužívania častejšie, ako by ste si možno mysleli. Medzi zneužívanie, o ktorom je k dispozícii najmenej údajov, patrí krvismilstvo medzi súrodencami, pri ktorom staršie alebo silnejšie dieťa núti alebo navádza mladšieho či slabšieho súrodenca na pohlavný styk. Ak ste rodič, určite sú vám také veci odporné.

Čo môžete urobiť, aby tieto problémy nevznikli vo vašej rodine? Každý člen rodiny by mal spoznať zásady, ktoré pomáhajú predchádzať zneužívaniu, a vážiť si ich. Najlepším zdrojom takýchto rád je Božie Slovo, Biblia.

Aby mohla byť rodina útočiskom, jej členovia sa musia pridŕžať Božích mravných zásad. Biblia nie je pri zmienkach o pohlavných stykoch puritánska. O tejto veci hovorí dôstojne, ale otvorene a priamo. Ukazuje, že Božím zámerom bolo, aby prejavy dôvernosti prinášali manželovi a manželke potešenie. (Príslovia 5:15–20) Odsudzuje však sexuálne aktivity mimo manželského usporiadania. Napríklad otvorene odsudzuje krvismilstvo. V 3. Mojžišovej 18. kapitole vymenúva širokú škálu krvismilných vzťahov, ktoré sú zakázané.  Všimnite si najmä tieto slová: „Nikto z vás sa nepriblíži k žiadnemu svojmu blízkemu telesnému príbuznému, aby ste obnažili jeho nahotu [mali s ním pohlavný styk]. Ja som Jehova.“ — 3. Mojžišova 18:6.

Jehova zaradil krvismilné styky medzi ‚odporné veci‘, ktoré sa trestali smrťou. (3. Mojžišova 18:26, 29) Z toho vidíme, že Stvoriteľ má v tejto oblasti veľmi vysoké normy. Mnohé vlády dnes majú podobný názor a sexuálne zneužívanie detí v rodine postavili mimo zákona. Podľa zákona sa často na dieťa, ktoré malo pohlavné styky s dospelým, pozerá ako na znásilnené. Prečo sa používa taký silný výraz, aj keď nebola použitá fyzická sila?

Mnohé vlády si začínajú uvedomovať to, čo Biblia hovorila o deťoch už dávno — že nie sú schopné zvažovať veci rovnako ako dospelí. Napríklad Príslovia 22:15 hovoria: „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca.“ A apoštol Pavol pod inšpiráciou napísal: „Keď som bol dieťa... myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa, ale keď som sa teraz stal mužom, odložil som rysy dieťaťa.“ — 1. Korinťanom 13:11.

 Dieťa nedokáže plne porozumieť významu pohlavných stykov ani si nedokáže uvedomiť, aké následky prinesie také počínanie v ďalších rokoch. Preto je všeobecne rozšírený názor, že dieťa nie je spôsobilé právoplatne súhlasiť so sexuálnym stykom. Inými slovami, ak má dospelý (alebo dospievajúci) styky s dieťaťom, staršia osoba nemôže čin ospravedlniť tým, že dieťa proti tomu nenamietalo alebo že si to dokonca prialo. Dospelý je vinný zo znásilnenia. Tento zločin sa často trestá väzením. Zodpovednosť za znásilnenie leží na násilníkovi, nie na obeti.

Nanešťastie dnes zostáva väčšina takých zločinov bez trestu zo strany štátnych orgánov. Napríklad sa odhaduje, že v Austrálii je len 10 percent páchateľov súdne stíhaných a iba niekoľkí sú aj odsúdení. V iných krajinách je to podobné. Hoci vlády možno nedokážu na ochranu kresťanskej rodiny urobiť veľa, uplatňovanie biblických zásad je oveľa účinnejšie.

Praví kresťania si uvedomujú, že Boh, ktorý dal tieto zásady zaznamenať do svojho Slova, sa nezmenil. Vidí všetky naše skutky, dokonca aj tie, ktoré sú pred zrakom väčšiny ľudí skryté. Biblia hovorí: „Všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ — Hebrejom 4:13.

Boh nás volá na zodpovednosť, keď porušujeme jeho prikázania a zraňujeme iných. Na druhej strane nás požehnáva za dodržiavanie jeho prikázaní týkajúcich sa rodinného života. Čo k nim patrí?

Biblia nám hovorí, že láska „je dokonalým putom jednoty“. (Kolosanom 3:14) Podľa biblického opisu láska nie je len pocit. Prejavuje sa spôsobom konania, ku ktorému vedie — k určitému konaniu podnecuje, iné zakazuje. (1. Korinťanom 13:4–8) Prejavovať lásku v rodine znamená zaobchádzať s každým členom rodiny dôstojne, s úctou a láskavo. To znamená žiť v súlade s Božím pohľadom na jednotlivých členov rodiny. Podľa Boha má každý z nich úctyhodnú a dôležitú úlohu.

Otec sa ako hlava rodiny ujíma vedenia v prejavovaní lásky. Uvedomuje si, že kresťanský otec nemá právo byť tyranom, ktorý zneužíva moc nad manželkou alebo nad deťmi. Namiesto toho si vo vedení rodiny berie za vzor Krista. (Efezanom 5:23, 25) Preto je k svojej manželke nežný a prejavuje jej lásku a voči deťom je trpezlivý a jemný. Zo všetkých síl ich verne chráni, aby sa im nestalo nič, čo by ich mohlo obrať o pokoj, nevinnosť, dôveru a pocit bezpečia.

Aj manželka a matka má životne dôležitú a dôstojnú úlohu. Biblia používa ochranné materinské inštinkty v zvieracej ríši na znázornenie ochrany, ktorú poskytujú Jehova a Ježiš. (Matúš 23:37) Žena, ktorá je matkou, by mala s podobnou neochvejnosťou chrániť svoje deti. S láskou a bez váhania kladie ich bezpečie a dobro pred svoje vlastné. Žiaden rodič v zaobchádzaní s ostatnými členmi rodiny nezneužíva moc, netýra ani nezastrašuje; a ani svojim deťom nedovoľuje, aby sa takto správali voči sebe.

Keď každý v rodine zaobchádza s druhými s úctou a dôstojne, dobrá komunikácia prekvitá. William Prendergast uvádza: „Každý rodič by mal denne, neustále a dôverne komunikovať so svojimi malými i dospievajúcimi deťmi.“ Dodáva: „Zdá sa, že je to najlepšie riešenie problému zneužívania.“ Presne takúto neustálu a láskavú komunikáciu odporúča Biblia. (5. Mojžišova 6:6, 7) Ak sa táto rada uplatňuje, domov je miestom, kde každý člen rodiny môže rozprávať voľne, bez obáv a zo srdca.

Iste, žijeme v zlom svete a nedá sa zabrániť každému zneužitiu. Ale i v takom prípade môže byť bezpečný domov obrovskou pomocou. Ak sa niektorému členovi rodiny mimo domu stane niečo, čo mu ublíži, presne vie, kde má hľadať útechu a pochopenie. Taký domov je ozajstným útočiskom, bezpečným prístavom vo svete plnom ťažkostí. Nech Boh požehná vaše úsilie o to, aby vaša rodina bola práve takým miestom!