„JEDNÉHO dňa, keď som mal 12 rokov,“ spomína James, * „som sa ráno zobudil, sadol si na posteľ a v duchu som si povedal: ‚Ja dnes asi zomriem.‘“ James bol v ťažkej depresii. „Celý svoj život,“ hovorí po 30 rokoch, „deň čo deň bojujem s touto emocionálnou a duševnou chorobou.“ V mladosti sa cítil taký bezcenný, že roztrhal všetky fotografie z detstva. „Hovoril som si, že nikomu nestojím za to, aby na mňa spomínal.“

Keďže z času na čas každého z nás premôže smútok, možno si povieme, že vieme, čo je depresia. Ale ako sa cíti človek trpiaci klinickou depresiou?

Klinická depresia nie je len prechodná skľúčenosť. Je to vážny stav, ktorý človeka ochromí často až tak, že nedokáže vykonávať bežné činnosti.

Napríklad Álvaro už vyše 40 rokov prežíva „strach, duševný zmätok, skľúčenosť a hlboký zármutok“. Svoje pocity opisuje takto: „Vo chvíľach, keď na mňa doľahla depresia, som si príliš bral k srdcu všetko, čo mi druhí povedali. Keď sa niečo nevydarilo, vždy som sa za to obviňoval.“ Hovorí, že depresia je „hrozná bolesť, ktorú človek pociťuje bez toho, aby vedel, čo ho bolí, strach bez zjavnej príčiny, a čo je najhoršie, absolútna nechuť o tom rozprávať“. Do istej miery sa to však zlepšilo, lebo už vie, prečo sa tak cíti. Rozpráva: „Vedomie, že nie som jediný, kto má tento problém, mi pomáha, aby som sa cítil lepšie.“

Maria z Brazílie, ktorá má 49 rokov, trpela pre depresiu nespavosťou, bolesťami, podráždenosťou a „takmer nekonečným smútkom“. Keď jej ju prvýkrát diagnostikovali a ona sa dozvedela, čo je dôvodom jej utrpenia, odľahlo jej. „Ale potom som pocítila ešte väčšiu úzkosť,“ hovorí, „lebo len málo ľudí depresii rozumie a na chorého sa väčšinou pozerajú ako na niekoho, komu je lepšie sa vyhýbať.“

Hoci niekedy sú príčiny depresie zrejmé, toto ochorenie často prepukne znenazdajky. „Z ničoho nič, bez zjavného dôvodu sa do vášho života priženú ťažké mračná skľúčenosti,“ vysvetľuje Richard z Južnej Afriky. „Nikto vám nezomrel ani sa nestalo nič strašné. No predsa je človek deprimovaný a apatický. A tieto mračná depresie nič nezaženie. Zachvátia vás pocity zúfalstva a vy ani neviete prečo.“

Za depresiu sa netreba hanbiť, hoci sa to často stáva. Napríklad keď bola Ane z Brazílie táto porucha diagnostikovaná, zápasila s pocitmi hanby. „Hanbím sa za to ešte aj dnes, po ôsmich rokoch,“ priznáva. Zvlášť ťažké je pre ňu vyrovnať sa s emocionálnou bolesťou. „Niekedy prežívam také muky,“ vysvetľuje, „že cítim až fyzickú bolesť. Bolí ma celé telo.“ Vtedy nevládze ani len vstať z postele. A máva tiež obdobia, keď nedokáže prestať plakať. „Mávam záchvaty  neutíšiteľného plaču. Úplne sa pri tom vyčerpám, až mám pocit, že mi v tele prestala prúdiť krv,“ hovorí.

Biblia pripúšťa, že ľudia sa môžu dostať do nebezpečného stavu skľúčenosti. Napríklad apoštol Pavol sa bál o istého muža, aby „nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom“. (2. Korinťanom 2:7) Niektorí ľudia trpiaci depresiou sú takí plní úzkosti, že si prajú, aby radšej zomreli. Mnohí majú rovnaké pocity ako prorok Jonáš, ktorý povedal: „Zomrieť je pre mňa lepšie ako byť nažive.“ ​(Jonáš 4:3)

Čo môžu ľudia trpiaci depresiou urobiť pre liečbu a boj s touto vysiľujúcou chorobou?