Mladí ľudia sa pýtajú

Ako môžem lepšie spoznať svojich rodičov?

Jessica a jej rodičia sú na večeri s priateľmi. Zrazu sa jedna priateľka obráti k Jessicinej mame a hovorí jej: „Predstav si! Minule som videla Richarda — vieš, toho, s ktorým si chodila, keď si bola na strednej.“

Jessice od údivu vypadne vidlička z ruky. O nijakom Richardovi predtým nepočula!

„Čo? Mami, ty si chodila aj s niekým iným než s ocinom? To som nevedela!“

STALO SA ti už tak ako Jessice, že si sa o rodičoch dozvedel niečo, čo ťa prekvapilo? Ak áno, možno si kladieš otázku, čo všetko o nich ešte nevieš.

Ako to, že sa o rodičoch môžeš stále dozvedať niečo nové? Aký úžitok ti prinesie, keď ich lepšie spoznáš? A čo môžeš urobiť, aby si ich lepšie spoznal?

Stále je čo sa dozvedať

Prečo možno niektoré veci o rodičoch nevieš? Niekedy za to môže obmedzený kontakt s rodičmi. „Naši sa rozviedli, keď som mal osem rokov,“ hovorí Jacob, * ktorý má teraz 22. „Potom som otca vídaval len niekoľkokrát do roka. Je toho veľa, čo by som o ňom chcel vedieť.“

A aj keď žiješ s rodičmi roky, pravdepodobne ti o sebe nepovedali všetko. Prečo? Tak ako každý z nás, aj rodičia sa niekedy cítia trápne za to, aké chyby v minulosti urobili. (Rimanom 3:23) Okrem toho sa môžu  obávať, že keď ti povedia o svojich chybách, budeš si ich menej vážiť, prípadne si budeš chcieť viac robiť po svojom.

Rodičia ti o niečom nepovedia často iba preto, lebo na to nikdy neprišla reč. Mladý Cameron hovorí: „Je zaujímavé, že s rodičmi môžeš žiť celé roky, a predsa je kopec nových vecí, ktoré sa môžeš o nich dozvedať!“ Čo keby si vyvinul iniciatívu, aby si spoznal rodičov lepšie? Pouvažuj o štyroch oblastiach, v ktorých ti to pravdepodobne bude užitočné.

1. Rodičia si zrejme budú vážiť tvoj záujem. Nepochybne ich poteší, že sa zaujímaš aj o ich minulosť. A je možné, že oni potom prejavia viac pochopenia tebe a tvojim pocitom! (Matúš 7:12)

2. Lepšie im budeš rozumieť. Napríklad: Mali rodičia v minulosti menej hmotných vecí? To by vysvetľovalo, prečo sú takí šetrní, hoci ty si myslíš, že je to prehnané.

Ak pochopíš zmýšľanie rodičov, môže ti to pomôcť. Mladý Cody to vysvetľuje: „Keď viem, ako rodičia uvažujú, môžem skôr, než niečo poviem, starostlivejšie zvážiť, ako na nich moje slová zapôsobia.“ ​(Príslovia 15:23)

3. Môže byť pre teba ľahšie hovoriť o tom, čo prežívaš. „Nebolo pre mňa ľahké povedať otcovi, že sa mi páči jeden chlapec,“ hovorí 18-ročná Bridgette. „Ale keď som sa mu s tým zdôverila, povedal mi, ako sa prvý raz zaľúbil on a v akej bol eufórii. Povedal mi aj o dni, keď sa so svojím dievčaťom rozišiel a ako strašne sa vtedy cítil. To ma podnietilo porozprávať mu viac o tom, čo prežívam.“

4. Môžeš sa niečo naučiť. Životné skúsenosti rodičov ti môžu pomôcť vyrovnávať sa so sklamaniami a problémami. „Chcem vedieť, ako sa mojim rodičom darí starať sa o rodinu. Je nás veľa a každý má iné telesné, citové a duchovné potreby,“ hovorí 16-ročný Joshua. „Určite sa z toho dá naučiť niečo dôležité.“ Biblia kladie otázku: „Či nie je múdrosť medzi ľuďmi v rokoch a porozumenie v dĺžke dní?“ ​(Jób 12:12)

Vyviň iniciatívu

Ako by si mohol svojich rodičov lepšie spoznať? Tu je niekoľko návrhov.

Nájdi vhodnú príležitosť. Nie je vždy nutné, aby si na rozhovor vytváral podmienky. Snaž sa využiť bežné situácie, aby ste sa uvoľnene porozprávali. Možno sa budete hrať s loptou, robiť niečo spoločne alebo pôjdete niekam pešo či autom. „S rodičmi som sa dobre porozprával, keď sme niekam cestovali,“ hovorí spomínaný Cody. „Samozrejme, je ľahšie dať si do uší slúchadlá alebo spať. Ale zistil som, že stojí za to trochu sa posnažiť a začať rozhovor!“

Pýtaj sa. Pamätaj: Aj keď bude vhodná príležitosť, mama ti asi len tak nepovie, ako sa prvý raz zaľúbila, ani otec ti zrejme neporozpráva, ako rozbil rodinné auto. Ale keď sa ich opýtaš, zrejme ti o týchto veciach povedia! (Návrhy, na čo sa pýtať, nájdeš v  rámčeku na 12. strane.)

Buď prispôsobivý. Často sa stáva, že pri odpovedi na jednu otázku sa prejde k inému príbehu alebo na inú tému. Možno si v pokušení vrátiť sa k pôvodnej téme, ale nerob to! Pamätaj, že tvojím cieľom nie je zbierať informácie, ale vytvoriť si bližší vzťah k rodičom. A jedným z najlepších spôsobov je rozprávať sa s nimi o tom, čo zaujíma ich. (Filipanom 2:4)

 Prejavuj rozlišovaciu schopnosť. „Rada v srdci muža je ako hlboké vody, ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ju načerpá.“ ​(Príslovia 20:5) Rozlišovaciu schopnosť potrebuješ zvlášť vtedy, keď sa chceš od rodičov dozvedieť niečo, čo pre nich nemusí byť príjemné. Možno si napríklad zvedavý, čo vyviedol tvoj otec, keď bol v tvojom veku, a čo by urobil inak, keby mohol. Ale skôr ako sa k tomu dostaneš, mohol by si začať takto: „Celkom by ma zaujímalo...“

Buď taktný. Keď ti rodičia rozprávajú o sebe, buď „rýchly v počúvaní, pomalý v reči“. (Jakub 1:19) V žiadnom prípade sa im neposmievaj ani ich neznevažuj za to, čo ti povedali. Poznámky typu „Čo? Toto si spravil?“ alebo „Tak preto si na mňa taká prísna!“ nepodnietia tvojho otca či mamu povedať ti o sebe viac — a už vôbec nie, ak si to nenecháš pre seba.

Nikdy nie je neskoro!

Uvedené návrhy ti môžu pomôcť lepšie spoznať rodičov, kým ešte bývaš doma. Ale čo ak si sa už osamostatnil? Tieto zásady ti môžu pomôcť obnoviť s nimi blízky vzťah, prípadne si vytvoriť vzťah k rodičovi, ktorého si dobre nepoznal.  O tom sa presvedčil aj Jacob, ktorý už bol spomenutý. Hoci už nežije s rodičmi, hovorí: „Otca som lepšie spoznal iba nedávno a veľmi sa z toho teším.“

Takže či už bývaš doma, alebo nie, nikdy nie je neskoro, aby si svojich rodičov bližšie spoznal. Čo keby si vyskúšal návrhy z tohto článku?

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

[Poznámka pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

▪ Na čo z tohto článku by si sa rád rodičov opýtal?

▪ V akých ohľadoch môžeš lepšie porozumieť sám sebe, keď lepšie spoznáš rodičov?

[Rámček/obrázok na strane 12]

  Rodičov by si sa mohol spýtať napríklad na:

MANŽELSTVO: Ako ste sa zoznámili? Čo sa vám na tom druhom páčilo? Kde ste bývali po svadbe?

DETSTVO: Kde si sa narodil? Ako si vychádzal so súrodencami? Boli tvoji rodičia prísni alebo skôr tolerantní?

VZDELANIE: Ktorý predmet si mal v škole najradšej? Ktorý bol pre teba najťažší? Mal si obľúbeného učiteľa? Prečo si si ho obľúbil?

ZAMESTNANIE: Čo bolo tvoje prvé zamestnanie? Páčilo sa ti tam? Keby si mohol, akú prácu by si si vybral?

ZÁĽUBY: Ktoré miesto na zemi by si rád navštívil, keby si mohol? Ktorým záľubám by si sa venoval alebo čo by si sa chcel naučiť?

KRESŤANSKÝ ŽIVOT: Vyrastal si v kresťanskej rodine? Prečo si sa začal zaujímať o Bibliu, keď ťa k tomu rodičia neviedli? Čo si musel prekonať, aby si sa prispôsobil biblickým zásadám?

HODNOTY: Čo všetko je podľa teba najdôležitejšie pre dobré priateľstvo, pre šťastný život, pre úspešné manželstvo? Akú najlepšiu radu si v živote dostal?

Vyskúšaj: Vyber si niekoľko z týchto otázok a popremýšľaj, ako by asi rodičia odpovedali. Potom sa ich na to opýtaj a porovnaj si ich odpovede s tým, čo si si myslel.

[Rámček na strane 13]

PRE RODIČOV

Večeriate s manželom, dcérou a niekoľkými priateľmi. Počas rozhovoru vaša priateľka spomenie niekoho, s kým ste chodili a rozišli sa, skôr než ste spoznali svojho manžela. Dcére ste o tom nikdy nepovedali. Teraz chce vedieť viac. Čo urobíte?

Zvyčajne je najlepšie, keď rodičia uvítajú otázky dieťaťa. Veď keď vám dieťa položí otázku a počúva vašu odpoveď, komunikujete spolu — a to si väčšina rodičov praje.

Ale koľko toho dieťaťu prezradiť o svojom živote? Je prirodzené, že nechcete, aby deti vedeli o niečom, za čo sa hanbíte. No keď je to vhodné a vy dieťaťu poviete o svojich chybách a o tom, s čím ste zápasili, môže mu to pomôcť. Prečo je to tak?

Všimnite si jeden príklad. Apoštol Pavol raz o sebe prezradil: „Keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé... Ja biedny človek!“ ​(Rimanom 7:21–24) Jehova Boh podnietil Pavla vysloviť tieto slová a postaral sa o to, aby boli zaznamenané a uchované v Biblii na náš úžitok. (2. Timotejovi 3:16) A úžitok z nich naozaj máme! Veď kto by sa nestotožnil s týmito Pavlovými úprimnými slovami?

Podobne to môže byť aj vo vašom prípade. Keď deti počujú o vašich dobrých rozhodnutiach aj o vašich chybách, dokážu sa s vami ľahšie stotožniť. Je pravda, že ste vyrastali v inej dobe. No hoci doba sa zmenila, nezmenila sa ľudská povaha ani biblické zásady. (Žalm 119:144) Keď budete svojim dospievajúcim deťom hovoriť, s akými ťažkosťami ste sa stretávali vy a ako ste ich prekonávali, môže im to pomôcť vyrovnávať sa so svojimi problémami. „Keď sa dozviete, že vaši rodičia čelili podobným problémom ako vy, uvedomíte si, že nie sú dokonalí a že to, čo prežívate, im nie je cudzie,“ hovorí mladý Cameron. Dodáva: „Keď máte znovu nejaký problém, zaujíma vás, či prechádzali aj týmto.“

Upozornenie: Nemusíte z každej príhody vyvodzovať poučenie. Pravdaže, možno sa bojíte, či vaše dieťa nedospeje k nesprávnemu záveru, prípadne či ho to neposmelí, aby opakovalo vaše chyby. No i tak by ste nemali vaše rozprávanie končiť slovami „Takže nikdy by si nemal...“, a podobne. Radšej povedzte, čo si o tom myslíte dnes. („S odstupom času mi je ľúto, že som urobil to a to, lebo...“) Tak sa dieťa môže z vašich skúseností naučiť niečo hodnotné, pričom sa necíti poučované. (Efezanom 6:4)

[Rámček na strane 13]

„Raz som mame povedala, že sa lepšie cítim so spolužiakmi než so spolukresťanmi. Na druhý deň som si od nej našla na stole list. Napísala mi, že aj ona mala kedysi pocit, že nemá medzi spolukresťanmi priateľov. Pripomenula mi biblické príklady ľudí, ktorí slúžili Bohu, hoci nemali nablízku niekoho, kto by ich povzbudil. Pochválila ma, že sa snažím nájsť si dobrých priateľov. Bola som prekvapená, že tento problém som nemala len ja — mala ho aj mama. Tak to na mňa zapôsobilo, až som sa rozplakala. Jej slová ma veľmi povzbudili a bola som odhodlaná robiť to, čo je správne.“ ​(Junko, 17, Japonsko)

[Obrázok na strane 11]

Vypýtaj si od rodičov staré fotografie alebo iné veci z ich detstva a mladosti. Často z toho vznikne živý rozhovor