Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Stres — ako na nás vplýva

Stres — ako na nás vplýva

Stres — ako na nás vplýva

Čo sa deje, keď bežíte na autobus alebo na vlak? Určite vtedy cítite, ako na to vaše telo reaguje: zvýši sa vám tlak a zrýchli tep. Či už spoj stihnete, alebo nie, zvyčajne netrvá dlho a tep i dýchanie sa vrátia do normálu.

SITUÁCIA je však iná, keď ste v strese dlhodobo. Kým sa zbavíte úzkosti, svalového napätia, zvýšeného tlaku a napraví sa vám trávenie, môže prejsť dlhší čas. Čoraz viac ľudí má však pocit, že sú neustále pod tlakom. Napríklad mnohí nemajú na výber a musia pracovať v zamestnaní, ktoré ich neuspokojuje. Ako pôsobia stresové situácie na vaše telo a zdravie?

Ako telo reaguje na stres

Dr. Arien van der Merweová, ktorá je odborníčkou na túto problematiku, vysvetľuje, ako telo reaguje na stres. Uvádza, že „celým vaším telom sa preženie vlna neurochemických látok a hormónov, ktoré pripravia každý orgán a každú sústavu, aby dokázali pohotovo reagovať na stresovú situáciu“, a tak sa organizmus okamžite vyburcuje k činnosti.

V okamihu ste v stave podať mimoriadny výkon. Zapoja sa všetky vaše zmysly, ako je zrak, sluch a hmat. Mozog reaguje pohotovo a nadobličky v momente uvoľnia hormóny, ktoré zmobilizujú svaly, srdce, pľúca a ďalšie orgány, aby urobili všetko na zvládnutie stresovej situácie.

Teda v prípade nebezpečenstva vám môže takáto reakcia na stres zachrániť život, napríklad vás podnieti uskočiť pred blížiacim sa autom. Ale úplne iné je to v prípade, že ste sústavne v strese.

Keď stres škodí

Čo však, keď je telo ustavične v pohotovosti? Svaly sú napäté, pulz a tlak je stále vysoký a v krvi sa udržiava vysoká hladina cholesterolu, tukov, cukrov, hormónov a iných chemických látok. Ak je hladina týchto látok, určených len na krátke a občasné vyburcovanie k intenzívnej činnosti, zvýšená dlhodobo, postupne sa poškodzujú dôležité vnútorné orgány. K čomu to vedie?

Môže vás začať bolievať chrbát a hlava, môžete mať stuhnutú šiju a napäté svalstvo. Podľa lekárov tieto symptómy často súvisia s dlhodobým stresom. Takýto stres brzdí tvorivosť, znižuje výkonnosť a oberá človeka o radosť. Môže tiež narúšať medziľudské vzťahy. Niekedy vyvoláva aj syndróm dráždivého čreva, hnačky a spazmus pažeráka. A následky bývajú aj vážnejšie. Mozgová príhoda, infarkt, zlyhanie obličiek, srdcovo-cievne choroby a cukrovka sú ochorenia, ktoré vznikajú pri dlhodobom strese, prípadne sa pri ňom zhoršujú.

Dr. van der Merweová píše, že „pri dlhotrvajúcom strese sa uvoľňuje kortizol, čo vedie k tomu, že sa v oblasti brucha a chrbta hromadí tuk“. Stres zhoršuje kožné ochorenia, ako sú ekzémy a psoriáza, a niekedy ich aj vyvoláva. Intenzívny stres sa tiež spája s depresiou, zvýšenou agresivitou a syndrómom vyhorenia. Dlhodobý stres môže trvalo poškodiť pamäť a schopnosť sústrediť sa. Ak je človek dlho vystavený stresu, môže mu to vážne narušiť imunitný systém, takže je náchylnejší na ochorenia od nádchy po rakovinu a autoimunitné choroby.

Stres sa môže veľmi negatívne podpísať na našom zdraví, či už duševnom, telesnom, emocionálnom, alebo duchovnom. Preto by sme mali vedieť, čo robiť, aby neovládol náš život. Pravdaže, nechceme úplne potlačiť reakciu tela na stres. Prečo nie?

Stres by sa dal pripodobniť k temperamentnému koňovi. Jazda na ňom môže byť príjemná a vzrušujúca. No keď sa splaší a stane sa neovládateľným, môže to ohroziť náš život. Podobne aj prijateľná miera stresu môže urobiť náš život príjemným a vzrušujúcim, lebo prispieva k tvorivosti, výkonnosti i nadšeniu — a to pri dobrom zdraví.

Čo však môžeme robiť, aby stres neprekročil únosnú hranicu a my sme sa mohli čo najviac tešiť zo života? V nasledujúcom článku sa rozoberá, ako môžeme minimalizovať stresové situácie a účinne ovládať svoju reakciu na ne.

[Rámček na strane 5]

SME ‚OBDIVUHODNE VYTVORENÍ‘ MÚDRYM A MILUJÚCIM STVORITEĽOM

Reakcia nášho tela na stresujúce podnety nie je pozostatkom reakcie pravekého človeka na útoky mamutov a šabľozubých tigrov, ako sa to dnes s obľubou tvrdí. Zložité systémy v našom tele majstrovsky skonštruoval múdry Stvoriteľ. Napríklad komplikovaný systém zrážanlivosti krvi, dômyselná schopnosť tela bojovať proti infekciám a zaceľovať rany, ako aj vypracovaný spôsob reakcie na stres — to všetko svedčí o múdrom a milujúcom Stvoriteľovi.

Tieto systémy potvrdzujú, že sme ‚obdivuhodne vytvorení spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň‘. (Žalm 139:13–16) Keď vidíme, ako sa o nás Boh v duchovnom i telesnom ohľade s láskou stará a tiež akým jedinečným spôsobom vytvoril ľudí, aby sa tešili zo života, uisťuje nás to, že v prichádzajúcom raji na zemi nám nič nebude spôsobovať bolesť, žiaľ ani smrť. (Zjavenie 21:3–5)

[Nákres/obrázok na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ÚČINKY DLHODOBÉHO STRESU NA TELO

bolesti hlavy

škrípanie zubami

bolesti šije

choroby srdca

vredy

bolesti chrbta

svalové napätie