Kráľ americkej džungle

KTORÉ zviera si zaslúži toto označenie? Jaguár, najväčšia mačkovitá šelma amerického kontinentu. Kde sa s ním môžete stretnúť? V džungliach, močariskách, lesoch, púšťach a savanách Strednej a Južnej Ameriky. Cíti sa ako doma nielen na zemi a v korunách stromov, ako je to v prípade väčšiny jeho mačkovitých príbuzných, ale aj vo vode.

Predstavte si, že stojíte vedľa dospelého samca jaguára. Dorastá až do dĺžky dvoch metrov, nerátajúc chvost, a váži aj viac než 120 kilogramov. Je to samotárske zviera, ktoré prichádza do styku s inými jaguármi len v čase párenia. Samec dosahuje pohlavnú zrelosť vo veku troch až štyroch rokov, samica však môže prvý raz vrhnúť mladé už ako dvojročná. V jednom vrhu sú zvyčajne dve mláďatá, ktoré prídu na svet po troj- až štvormesačnej gravidite. Niektoré jaguáre sa v zajatí dožili vyše 20 rokov.

Istý biológ sa vyjadril o tajomnosti týchto „veľkých mačiek“ a o tom, aké je náročné ich zahliadnuť, týmito slovami: „Je také ťažké nájsť jaguára! Môžem stáť hneď vedľa neho... a predsa ho nemusím zbadať.“ Jaguárovi pri skrývaní pomáha zlatohnedý kožuch s čiernymi ružicami, v ktorých sú menšie škvrny. Vďaka nemu sa dokáže stratiť v tieni stromov bez toho, aby si ho niekto všimol.

Tichý samotársky lovec

Jaguár je schopný lovec. Živí sa asi 85 druhmi zvierat, medzi ktoré patria tapíry, jelene i opice. Keďže obľubuje vodu, bez ťažkostí dokáže uloviť ryby i korytnačky. Ľudia raz videli jaguára, ako zabil dospelého koňa, ťahal ho asi 80 metrov po zemi a potom sa s ním preplavil cez rieku.

Toto inteligentné zviera často striehne na svoju korisť zo stromu. Keď pod ním prechádza stádo nič netušiacich diviakov pekari, vrhne sa dolu. Jediným mocným zahryznutím jedného z nich usmrtí a rýchlo sa vymrští späť na strom. Tam vyčká, kým sa stádo nerozuteká, a potom svoju korisť zožerie.

Zo všetkých mačkovitých šeliem je pri jaguárovi najmenšia pravdepodobnosť, že zaútočí na človeka, a nikdy nebol považovaný za ľudožrúta. Pravda je taká, že ľudia sú omnoho väčšou hrozbou pre jaguára než jaguár pre nich.

Prečo ich je tak málo

Jaguáre kedysi obývali územie siahajúce od juhu Spojených štátov až takmer po najjužnejší cíp Južnej Ameriky. Dnes žijú na území, ktoré je asi o polovicu menšie než pred sto rokmi. Do polovice 70. rokov 20. storočia pytliaci  ročne zabíjali tisíce jaguárov pre kožu. Len v roku 1968 bolo z amerického kontinentu vyvezených viac ako 13 500 koží. Odhaduje sa, že v roku 2002 žilo menej ako 50 000 jaguárov. Teraz ich je vo voľnej prírode iba asi 15 000.

V jednej správe ochranárskej organizácie Wildlife Conservation Society sa uvádza, že odlesňovaním sa zničilo takmer 40 percent pôvodnej domoviny jaguára. Podľa niektorých zdrojov len v samotnom Mexiku sa každú minútu zničí oblasť s rozlohou futbalového ihriska. A tak keď chce jaguár prežiť, je nútený útočiť na dobytok.

Čo sa robí na jeho záchranu

Asi 200 krajín súhlasilo s obmedzeniami Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi, ktorý postavil mimo zákona lov jaguára na komerčné účely. Vznikli tiež národné parky, čím sa chráni prirodzené prostredie jaguára. V roku 1986 bola v Belize vytvorená rezervácia Cockscomb Basin Wildlife Sanctuary, čo bola prvá rezervácia určená na ochranu týchto zvierat. Aj Mexiko na tento účel vyhradilo v Biosférickej rezervácii Calakmul na Yucatánskom polostrove vyše 150 000 hektárov tropického lesa.

Nakoľko úspešné bude úsilie ľudí o záchranu tohto kráľa džungle, sa ešte len uvidí. Ale môže nás upokojovať vedomie, že náš láskyplný Stvoriteľ onedlho ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem,‘ a časom zavládne medzi ľuďmi a zvieratami pokoj, tak ako si to predsavzal. (Zjavenie 11:18; Izaiáš 11:6–9)

[Mapa na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Výskyt jaguára

□ v minulosti

▪ v súčasnosti

SEVERNÁ AMERIKA

STREDNÁ AMERIKA

JUŽNÁ AMERIKA