Spoznajte svišťa vrchovského

V tichu hôr z ničoho nič čosi zahvízdalo. Akoby nejaký chlapec zapískal na kamaráta, no znelo to prenikavejšie. Zvuk sa ozýval medzi skalnými stenami, takže som nevedel presne určiť, skadiaľ prichádza. Potom som si všimol, ako neďaleko mňa trieli do nory malé chlpaté zvieratko. Rýchlo som sa pozrel do turistickej príručky a zistil som, že som práve počul a zahliadol svišťa vrchovského.

 POČAS nasledujúcich niekoľkých dní som mal možnosť lepšie sa zoznámiť s týmito huňatými hlodavcami. Dozvedel som sa, na ktorých skalách sa rady slnia, kde majú svoje hlavné nory a ako prežívajú v drsnom prostredí nad hranicou lesa.

Ostražitosť a rodinná súdržnosť

Život na vysokohorských lúkach nie je pre svište jednoduchý. Zimy sú chladné a ich domov môže byť celé mesiace pokrytý snehom. Okrem toho ich ohrozujú nepriatelia číhajúci zo zeme i z oblohy. A tak život svišťa závisí od spolupráce, predvídavosti a ostražitosti.

Svište sú družné tvory. Zvyčajne žijú v rodinných spoločenstvách, ktoré tvoria rodičia a ich potomkovia. Každá rodina má niekoľko nôr — jednu využívajú ako rodinný dom a ostatné ako úkryt pred nebezpečenstvom. Svište si niekedy hĺbia nory v puklinách pod veľkými balvanmi. Tieto „paláce“ im slúžia jednak ako rozhľadňa a jednak ako terasa, kde môžu oddychovať a kúpať sa v slnečných lúčoch.

Svište veľmi dbajú o svoju hygienu. Noru, v ktorej bývajú, si udržiavajú čistú a potrebu vykonávajú v samostatnej nore. Na konci hlavnej nory si hĺbia väčšiu komoru a vystielajú ju trávou. Na tomto bezpečnom mieste samica privádza na svet mladé. Zároveň je to teplé miestečko, kde sa môže celá rodina stúliť k sebe a stráviť dlhé obdobie zimného spánku.

Asi najdôležitejšou úlohou je stráženie. Dospelý svišť drží stráž, kým ostatní členovia rodiny hľadajú potravu. Niekedy stojí na zadných labkách, aby mohol lepšie kontrolovať okolie. Hlavnými nepriateľmi svišťa vrchovského sú orly, líšky a ľudia. Keď sa nachádzajú nablízku, prípadne sa na oblohe objaví nejaký veľký dravec, svišť vydá varovný signál. Je zaujímavé, že keď zahliadne svojho úhlavného opereného nepriateľa, orla, vydá zvuk, ktorý sa podstatne líši od iných varovných zvukov. Po zaznení výstrahy  svište ako na povel uháňajú do bezpečia. Zdá sa, akoby v sekunde všetky zmizli!

Poslušnosť je zväčša otázkou života a smrti, najmä v prípade malých svišťov, ktoré sú obľúbenou pochúťkou orla skalného. Pri bezprostrednom nebezpečenstve sa strážca schová do najbližšej nory s ostatnými. Potom po niekoľkých minútach opatrne vystrčí hlavu a zisťuje, či hrozba nepominula.

Sladký spánok v chladnom období

Na vysokohorských lúkach, kde sú svište doma, je hojnosť trávy, ktorou sa živia, a v lete je tam príjemne. Za chladnejšieho počasia sa vyhrievajú na skalách. Horšie je to vtedy, keď sa veľmi oteplí, lebo si nemôžu vyzliecť svoj hustý kožúšok. Preto sú väčšinou čulejšie skoro ráno a navečer.

Svište vrchovské rozhodne nemajú problémy so spánkom — ich zimný spánok trvá asi šesť mesiacov. Príbuzný druh, svišť aljašský, môže v zime prespať až deväť mesiacov. Počas hibernácie sa svišťovi vrchovskému spomalí tep na jeden až dva údery za minútu a jeho telesná teplota klesne asi na päť stupňov Celzia. Je pochopiteľné, že na dlhú zimnú hladovku sa musia svište dobre pripraviť. Cez leto a začiatkom jesene sa napchávajú až do prasknutia, aby si vytvorili tukové zásoby na dlhé obdobie spánku.

Mláďatá sú hravé a často sa dookola naháňajú. Raz som videl, ako sa jedna skupinka troch mláďat tak klbčila, až sa skotúľala z trávnatej stráne. Mladé i staré svište sa zdravia tak, že sa obtierajú ňufáčikmi. Príbuzní sa navzájom čistia a za chladného počasia sa k sebe túlia, aby im bolo teplo.

Svište sa pripravujú na budúcnosť a všímajú si nebezpečenstvo. (Jób 12:7) Azda sa od nich môžu niečo naučiť aj ľudské rodiny.

[Zvýraznený text na strane 11]

Prítomnosť svišťov dáva vysokohorským lúkam pôvab a spolupráca v ich rodinách svedčí o múdrosti Stvoriteľa. (Žalm 50:10)

[Zvýraznený text na strane 12]

Dospelý svišť drží stráž, kým ostatní členovia rodiny hľadajú potravu