Kniha, ktorej môžete dôverovať — 2. časť
Asýria a biblické dejiny
Toto je druhý zo siedmich článkov zaoberajúcich sa siedmimi svetovými mocnosťami spomínanými v Biblii, ktoré uverejňuje Prebuďte sa! Cieľom je poukázať na to, že Biblia je hodnoverná kniha inšpirovaná Bohom a že jej posolstvo prináša nádej na odstránenie utrpenia spätého s krutou vládou človeka.
UŽ LEN pri zmienke o Asýrii tuhla starovekým obyvateľom Blízkeho východu krv v žilách. Z biblickej knihy Jonáš sa dozvedáme, že keď prorok Jonáš dostal od Boha poverenie ísť do asýrskeho hlavného mesta Ninive a oznámiť jeho obyvateľom odsudzujúce posolstvo, radšej utiekol opačným smerom! (Jonáš 1:1–3) Zrejme ho k tomu viedla desivá povesť, ktorú si Asýrčania získali.
Spoľahlivé dejiny
Prorok Náhum, jeden z pisateľov Biblie, opísal Ninive ako „leví brloh“ a ‚mesto krviprelievania‘. Dodal: „Korisť sa nevzďaľuje! Je tam zvuk biča a zvuk hrkotania kolesa a uháňajúceho koňa a poskakujúceho dvojkolesového voza. Jazdec na koni a plameň meča a blesk oštepu a množstvo zabitých a veľká kopa mŕtvol; a mŕtvym telám nie je konca. Stále sa potkýnajú medzi ich Náhum 2:11; 3:1–3) Potvrdzuje svetská história tento biblický opis starovekej Asýrie?
mŕtvymi telami.“ (Kniha Light From the Ancient Past (Svetlo zo staroveku) opisuje Asýriu ako „krutý stroj na zabíjanie, ktorý rátal so svojou desivou povesťou vzbudzujúcou v nepriateľoch hrôzu“. Jeden z asýrskych kráľov, kráľ Aššurnasirpal II., sa vystatoval, čo urobil svojim odporcom:
„Postavil som stĺp naproti jeho mestskej bráne a všetkých popredných mužov, ktorí sa vzbúrili, som stiahol z kože a ich kožami som pokryl ten stĺp; niektorých som do toho stĺpu zamuroval, iných som na tom stĺpe pribil na koly... a dôstojníkom, kráľovským dôstojníkom, ktorí sa vzbúrili, som odťal končatiny... Mnohých zajatcov som spálil v ohni a mnohých som vzal ako živých zajatcov.“ Keď archeológovia odkryli asýrske kráľovské paláce, na múroch našli zobrazenia ohavného zaobchádzania so zajatcami.
V roku 740 pred n. l. Asýrčania dobyli Samáriu, hlavné mesto severného izraelského kráľovstva, a odviedli ľud do zajatia. Osem rokov nato vtrhli do Judska. * (2. Kráľov 18:13) Asýrsky kráľ Senacherib žiadal judského kráľa Ezechiáša, aby mu zaplatil tribút 30 talentov zlata a 300 talentov striebra. Z Biblie vieme, že mu bol tento poplatok daný. Ale i tak trval na tom, aby sa mu úplne vzdalo aj hlavné mesto Judska, Jeruzalem. (2. Kráľov 18:9–17, 28–31)
V Ninive našli archeológovia Senacheribove anály zachytávajúce spomenuté udalosti. V texte vyrytom do šesťbokého hlineného hranola sa asýrsky kráľ pýšil: „Ezechiáš, Žid, sa nepodriadil môjmu jarmu, obkľúčil som jeho 46 silných miest, ohradených pevností a množstvo malých dedín v okolí a dobyl som (ich)... Jeho samého som uväznil v Jeruzaleme, v jeho kráľovskom sídle, ako vtáka v klietke.“ Senacherib potom vyhlásil, že Ezechiáš mu poslal „spolu s 30 talentmi zlata 800 talentov striebra, drahokamy... (a) hodnotné poklady každého druhu“, pričom počet talentov striebra, ktoré dostal, zveličil.
Všimnite si však, že Senacherib netvrdí, že Jeruzalem dobyl. Nezmieňuje sa ani o zdrvujúcej porážke, ktorú utrpel, keď zasiahol Boh. Podľa Biblie Boží anjel za jedinú noc pripravil o život 185 000 asýrskych vojakov. (2. Kráľov 19:35, 36) No učenec Jack Finegan vraví: „Vzhľadom na to, že v nápisoch asýrskych kráľov prevláda vystatovačný tón, je... ťažké očakávať, že by Senacherib zanechal o takejto porážke nejaký záznam.“
Spoľahlivé proroctvá
Približne sto rokov pred pádom Asýrskej ríše Izaiáš vyhlásil, že Jehova Boh bude túto pyšnú dobyvačnú mocnosť brať Izaiáš 10:12) Okrem toho Boží prorok Náhum predpovedal, že Ninive bude vyplienené, jeho brány otvorené nepriateľom a jeho strážcovia utečú. (Náhum 2:8, 9; 3:7, 13, 17, 19) Prorok Sofoniáš, ktorého meno nesie jedna biblická kniha, napísal, že z mesta sa stane „opustený úhor“. (Sofoniáš 2:13–15)
na zodpovednosť za nehanebné konanie voči jeho ľudu. „Zúčtujem za ovocie nehanebnosti srdca asýrskeho kráľa a za nadutosť jeho povýšených očí,“ vyhlásil Jehova. (Tieto proroctvá o zničení sa splnili v roku 632 pred n. l., keď Ninive padlo do rúk Babylončanov a Médov. To bol neslávny koniec Asýrskej ríše. Jedna babylonská kronika hovorí, že dobyvatelia vtedy „odniesli z mesta a chrámu veľkú korisť“ a Ninive premenili „v hromadu rozvalín“. Dnes je niekdajšie Ninive naozaj opusteným úhorom. Zostala z neho len hromada ruín na východnom brehu Tigrisu naproti irackému mestu Mosul.
Zničenie Asýrie prispelo k tomu, že sa splnilo i ďalšie biblické proroctvo. Ako bolo spomenuté, už v roku 740 pred n. l. odviedli Asýrčania desaťkmenné izraelské kráľovstvo do vyhnanstva. Približne v tom čase Boží prorok Izaiáš predpovedal, že Jehova ‚zlomí Asýrčana‘, ‚zašliapne ho‘ a privedie Izrael späť do domoviny. Izaiáš o Bohu napísal: „Ostatok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie... zozbiera.“ A presne to sa stalo — asi o dvesto rokov! (Izaiáš 11:11, 12; 14:25)
Spoľahlivý sľub
Dávno pred pádom Ninive, v čase, keď jeho králi budili hrôzu v srdci nepriateľov, Izaiáš predpovedal vládu úplne iného panovníka. Napísal: „Dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť... Knieža pokoja. Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas. Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.“ (Izaiáš 9:6, 7)
Toto „Knieža pokoja“, Ježiš Kristus, bude vládnuť nad celou zemou. Žalm 72:7, 8 o ňom hovorí: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac. A bude mať poddaných od mora k moru a od Rieky [Eufrat] až po končiny zeme.“
Prostredníctvom mocného „Kniežaťa pokoja“ Jehova Boh splní sľub zo Žalmu 46:8, 9: „Poďte, pozrite na Jehovovu činnosť, ako uviedol na zem úžasné udalosti. Pôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme. Láme luk a kopiju seká na kusy; vozy páli ohňom.“
Ukážkou toho, aké to bude, keď sa toto proroctvo v plnej miere splní, je, že Jehovovi svedkovia v súlade s Ježišovým príkladom učia druhých z Biblie a vedú ich k pokoju. Nebude to však človek, ale Boh, kto naplní biblické proroctvo zaznamenané v Izaiášovi 2:4: „[Ľudia] budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ Naproti tomu dnes svet a jeho vládcovia ročne vynakladajú bilión dolárov na zbrojenie!
Historickou presnosťou, ako aj spoľahlivosťou proroctiev sa Biblii nič nevyrovná. To ľudí, ktorí úprimne hľadajú pravdu, uisťuje, že táto kniha si zaslúži dôveru. V ďalšom článku tejto série sa budeme zaoberať starovekým Babylonom, hlavným mestom tretej mocnosti, ktorá zohrala určitú úlohu v dejinách opisovaných v Biblii.
^ 9. ods. Po smrti kráľa Šalamúna sa 12 kmeňov izraelského národa rozdelilo: Júda a Benjamin utvorili južné kráľovstvo, ostatných desať kmeňov severné. Jeruzalem bol hlavným mestom južného kráľovstva, Samária severného.