V MNOHÝCH krajinách rastie počet ľudí, ktorí sa nepovažujú za nábožensky založených. Patríte aj vy k ľuďom, ktorí zanevreli na organizované náboženstvo? Ak áno, nie ste sami. Tento narastajúci trend je pre náboženstvá neblahou predzvesťou. Pozrime sa na stručný prehľad situácie v niektorých krajinách sveta.

Ľudia sú čím ďalej, tým viac rozčarovaní z organizovaných náboženstiev, a to z rôznych dôvodov. Môžu to byť napríklad teroristické útoky v mene náboženstva či nábožensky motivované násilie, sexuálne škandály, do ktorých sú zapletení náboženskí hodnostári, prípadne iné, menej nápadné príčiny, ktoré však môžu mať o to väčší dosah. Patria k nim:

• Blahobyt: V publikácii Global Index of Religion and Atheism sa uvádza: „Čím je človek bohatší, tým menej inklinuje k náboženstvu.“ Keď vezmeme do úvahy, že v mnohých krajinách prudko stúpa životná úroveň, tento postreh je skutočne výstižný. Profesor ekonómie John Nye povedal, že na niektorých miestach vo svete sa ľudia tešia takému „životnému štandardu, že aj ten najvýznamnejší kráľ spred dvoch storočí by ozelenel od závisti“.

  ČO HOVORÍ BIBLIA: V Biblii bolo predpovedané, že „v posledných dňoch“ láska k peniazom a pôžitkom vytlačí lásku k Bohu a blížnemu. (2. Timotejovi 3:1–5) Istý biblický pisateľ, vedomý si toho, aké duchovné nebezpečenstvo sa spája s bohatstvom, Bohu Jehovovi povedal: „Nedaj mi ani chudobu, ani bohatstvo!“ Prečo žiadal niečo také? Lebo ako sa vyjadril: „Ak budem mať priveľa, zapriem ťa.“ (Príslovia 30:8, 9, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

• Náboženské tradície a morálka: Veľa ľudí, hlavne spomedzi mladých, vníma náboženstvo ako niečo nepraktické, mimo reality. Iní stratili dôveru v náboženstvá. Tim Maguire, mediálny hovorca spoločnosti Humanist Society Scotland, sa vyjadril: „Keď sa pozrieme na správanie cirkví počas dejín, neprekvapuje, že ľudia sa od nich odvracajú, pretože ich už viac nepovažujú za autoritu v oblasti morálky.“

  ČO HOVORÍ BIBLIA: Ježiš povedal o falošných učiteľoch toto: „Poznáte ich podľa ovocia... Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie.“ (Matúš 7:15–18) „Bezcenné ovocie“ zahŕňa zasahovanie do politiky a schvaľovanie konania, ktoré znevažuje Boha, ako je napríklad homosexualita. (Ján 15:19; Rimanom 1:25–27) Patrí k nemu aj to, že falošní učitelia nahradili zdravé učenie z Písma bezduchými rituálmi a prázdnymi tradíciami. (Matúš 15:3, 9) Preto dnes mnohí ľudia duchovne hladujú.  No z Ježišovho príkazu „sýť moje ovečky“ je zrejmé, že mu záležalo na tom, aby boli ľudia duchovne sýtení. (Ján 21:17)

• Náboženstvo a peniaze: Podľa prieskumu Pewovho výskumného centra si veľa ľudí myslí, že náboženstvo kladie priveľký dôraz na peniaze. Tento problém ešte zhoršuje fakt, že niektorí náboženskí hodnostári si na rozdiel od svojich ovečiek užívajú luxusný život. Napríklad v istom nemeckom meste, kde ľudia ledva vyjdú s peniazmi, bol miestny biskup obvinený z toho, že žije v nehanebnom prepychu. Mnohých miestnych katolíkov to pohoršilo. Časopis GEO uviedol, že v Nigérii, „kde 100 miliónov ľudí žije z menej ako jedného eura na deň, začína byť okázalý životný štýl niektorých pastorov tŕňom v oku“.

  ČO HOVORÍ BIBLIA: Biblický pisateľ apoštol Pavol napísal: „Nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod zo slova Božieho.“ (2. Korinťanom 2:17, Evanjelický preklad) Hoci Pavol bol významným Božím služobníkom v ranom kresťanskom zbore, často pracoval manuálne, aby finančne nezaťažoval druhých. (Skutky 20:34) V jeho postoji sa odrážala poslušnosť Kristovmu príkazu: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Matúš 10:7, 8)

V súlade s uvedenými zásadami Jehovovi svedkovia svoje publikácie nepredávajú ani si neúčtujú poplatky za vyučovanie z Biblie. Nevyberajú desiatky ani peňažné príspevky na zhromaždeniach. Všetky potrebné finančné prostriedky pochádzajú z anonymných dobrovoľných darov. (Matúš 6:2, 3)

Ešte pred niekoľkými desaťročiami by bolo ťažké predstaviť si, že náboženstvo celosvetovo dospeje do takéhoto stavu. Boh však tento vývoj predvídal a dal to zapísať do Biblie. Pripodobnil náboženstvá, ktoré sú mu neverné, k okázalej prostitútke, ktorú nazval „Veľký Babylon“. (Zjavenie 17:1, 5)

Tento obraz je výstižný, lebo falošné náboženstvá tvrdia, že sú verné Bohu, ale v snahe získať moc a bohatstvo sa spolčujú s vládnymi predstaviteľmi. V Zjavení 18:9 sa píše: „Králi zeme... s ním [Veľkým Babylonom] smilnili.“ Aj meno Babylon je výstižné, lebo mnohé falošné náboženské náuky a zvyky, ako napríklad nesmrteľnosť duše, triády bohov či okultné praktiky, majú korene v starovekom Babylone, ktorý bol presiaknutý falošným náboženským učením a poverami. * (Izaiáš 47:1, 8–11)

Staroveký Babylon padol, keď Médi a Peržania odklonili rieku Eufrat, ktorá zásobovala vodou ochrannú priekopu okolo mesta. Tak boli jej vody „vysušené“ a vojsko mohlo dobyť mesto. (Jeremiáš 50:1, 2, 38) Mocný Babylon padol za jedinú noc! (Daniel 5:7, 28, 30)

Aj Veľký Babylon „sedí na mnohých vodách“. Tieto vody podľa Biblie „znamenajú ľudí, zástupy, národy“, čiže milióny ľudí,  ktorí podporujú falošné náboženstvo. (Zjavenie 17:1, 15) Biblia predpovedala, že tieto symbolické vody vyschnú — čo je vývoj, ktorý je predzvesťou náhleho a rýchleho zničenia novodobého Babylona. (Zjavenie 16:12; 18:8) Ale kto túto obraznú smilnicu zničí? Jeho politickí spojenci, ktorých láska sa zmení na nenávisť. Okrem toho sa v Biblii píše, že „zjedia jej mäsité časti“, čiže vyplienia jej majetok. (Zjavenie 17:16, 17) *

Keďže budúcnosť Veľkého Babylona je spečatená, Boh ľudí z lásky varuje: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ (Zjavenie 18:4) Všimnite si, že slovo „ak“ sa tu opakuje dvakrát. Toto varovanie je teda adresované ľuďom, ktorých znepokojuje falošné učenie spôsobujúce, že Boh sa stáva ľuďom cudzí, a ľuďom, ktorí chcú mať Božie schválenie — ako to bolo v prípade Džafara a Hedíye.

Skôr než Džafar začal študovať Bibliu, vnímal Boha ako niekoho, koho treba poslúchať hlavne zo strachu. Hovorí: „Veľmi mi odľahlo, keď som sa dozvedel, že Boh je láska a že chce, aby hlavnou pohnútkou našej poslušnosti bola láska.“ (1. Jána 4:8; 5:3) Hedíye získala vnútorný pokoj, keď zistila, že sirotu z nej neurobil Boh, teda že to nebolo vopred dané osudom. Útechu našla v Biblii, napríklad v slovách z Jakuba 1:13, kde sa píše, že Boh neskúša ľudí zlými vecami. Hedíye a Džafar s nadšením prijali pravdy z Biblie a opustili „Babylon“. (Ján 17:17)

Keď bude Veľký Babylon zničený, ľudia, ktorí z neho poslušne utiekli, aby mohli „uctievať Otca duchom a pravdou“, budú ochránení. (Ján 4:23) Dúfajú v to, že uvidia, ako bude zem „naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. (Izaiáš 11:9)

Môžeme si byť istí, že falošné uctievanie aj so svojím odpudzujúcim ovocím raz skončí, lebo Boh „nemôže luhať“. (Títovi 1:2) Pravé uctievanie však bude naďalej prekvitať, a to po celú večnosť!