Ak sa príliš sústredíme na to, čím sa iní od nás odlišujú, môžeme dospieť k záveru, že tieto odlišnosti sú chybami alebo nedostatkami. V dôsledku toho by sme ľudí, ktorí sa od nás odlišujú, považovali za menejcenných. Keby sme sa začali na druhých takto negatívne pozerať, bolo by ťažké prejavovať empatiu. Nedostatok empatie môže byť príznakom hlbšieho problému – predsudkov.

„Radujte sa s tými, ktorí sa radujú, plačte s tými, ktorí plačú.“ (RIMANOM 12:15)

Čo to znamená? Táto zásada sa dá vyjadriť dvoma slovami – prejavujte empatiu. Empatia je schopnosť vžiť sa do situácie a pocitov niekoho iného.

Keď sme k niekomu empatickí, zistíme, že sme mu veľmi podobní. Uvedomíme si, že má vlastne podobné pocity a reakcie ako my. Empatia nám pomáha pochopiť, že všetci bez rozdielu sme súčasťou jednej ľudskej rodiny. Čím viac sa zameriame na to, čo máme spoločné, tým je menej pravdepodobné, že iných budeme posudzovať negatívne.

Empatia nám okrem toho pomôže rešpektovať druhých. Anne-Marie zo Senegalu sa kedysi pozerala zvrchu na ľudí, ktorí pochádzali z takzvaných nižších kást. Hovorí, ako jej pomohla empatia: „Keď som videla, s akými problémami sa boria ľudia z nižších kást, uvažovala som, ako by som sa cítila na ich mieste. Začala som pochybovať o tom, či som naozaj lepšia ako oni.“ Teda keď sa snažíme pochopiť, s čím druhí zápasia, budeme skôr empatickí než kritickí.

Nevšímajte si iba to, v čom sa od vás ľudia, ktorých vnímate negatívne, líšia, ale hľadajte, čo máte s nimi spoločné. Napríklad si predstavte, ako sa cítia...

• pri spoločnom jedle s rodinou,

• po dni ťažkej práce,

• v spoločnosti priateľov,

• keď počúvajú svoju obľúbenú hudbu.

Potom si predstavte seba v ich situácii. Položte si otázky:

• Ako by som reagoval, keby sa niekto ku mne správal ako k menejcennému?

• Ako by som sa cítil, keby ma druhí súdili skôr, ako ma spoznajú?

• Ako by som si na ich mieste želal, aby sa druhí ku mne správali?