Aristoteles písal o umení, astronómii, biológii, etike, jazyku, zákonoch, logike, magnetizme, metafyzike, pohybe, pôžitkoch, poézii, politike, psychológii a rétorike, ako aj o duši, ktorú považoval za smrteľnú. No preslávil sa hlavne dielami o biológii a logike.

Grécki učenci v staroveku sa pri vysvetľovaní prírodných javov spoliehali na svoju pozorovaciu schopnosť, dedukciu a logiku. Ako základ položili to, čo považovali za zjavné pravdy, a boli presvedčení, že ak o nich budú dôkladne uvažovať, dospejú k správnym záverom.

Na základe tejto filozofie sa im naozaj podarilo vyvodiť viacero logických záverov — napríklad že vo vesmíre je poriadok. Problémom však bolo, že ich pozorovania boli obmedzené na to, čo mohli vnímať svojimi zmyslami, a preto aj mnohí veľmi inteligentní ľudia vrátane Aristotela dospeli k mylným záverom. Mysleli si napríklad, že planéty a hviezdy obiehajú okolo Zeme. V tom čase sa to považovalo za samozrejmú pravdu. Charles Freeman v knihe The Closing of the Western Mind uvádza: „Zdalo sa, že tak rozum, ako i pozorovanie potvrdzuje grécku teóriu, že stredobodom vesmíru je Zem.“

 Keby tento mylný názor zostal iba vo vedeckých kruhoch, nemusel mať žiadne vážne následky. Ale to sa nestalo.

V stredovekej „kresťanskej“ Európe boli niektoré Aristotelove názory všeobecne prijaté ako správne. Rímskokatolícki teológovia — predovšetkým Tomáš Akvinský (asi 1224 – 1274) — začlenili Aristotelove myšlienky do svojich teologických diel. Tak sa stala Aristotelova predstava vesmíru, ktorého stredom je nehybná Zem, katolíckou dogmou. Túto náuku prebrali aj významní protestantskí duchovní, ako napríklad Kalvín a Luther, ktorí tvrdili, že je to biblické učenie. (Pozri rámček „ Videli v Biblii viac, než v nej bolo“.)

„V niektorých oblastiach sa myšlienky [Aristotela] a učenie katolíckej cirkvi prakticky v ničom nelíši,“ uviedol vo svojej knihe Charles Freeman. Preto sa hovorilo, že Tomáš Akvinský „pokrstil“ Aristotela za katolíka. V skutočnosti však „Akvinský konvertoval na aristotelizmus,“ napísal Charles Freeman. A do určitej miery sa to dá povedať aj o celej cirkvi. Preto keď sa taliansky astronóm a matematik Galileo Galilei odvážil predložiť dôkazy, že Zem obieha okolo Slnka, ktoré podložil pozorovaniami, bol postavený pred inkvizíciu a donútený odvolať svoje tvrdenie. * No pritom sám Aristoteles uznal, že vedecké poznanie neustále postupuje, a preto podlieha zmenám. Škoda, že sa s týmto jeho názorom nestotožnili aj cirkvi.