Erazmus bol vynikajúcim znalcom gréčtiny a latinčiny, a tak mohol porovnávať latinské preklady Biblie, ako napríklad Vulgátu, so skoršími gréckymi rukopismi Kresťanských gréckych Písiem, ktoré sú známe ako Nový zákon. Toto skúmanie ho presvedčilo o tom, že poznanie Biblie je životne dôležité. Preto trval na tom, že Sväté Písmo by malo byť prekladané aj do ďalších jazykov, ktoré boli vtedy bežné.

Keďže bol presvedčený, že kresťanstvo by malo byť spôsobom života, a nie iba dodržiavaním nezmyselných rituálov, presadzoval obnovu vnútri katolíckej cirkvi. Preto keď reformátori začali protestovať proti cirkvi v Ríme a žiadali zmenu, cirkev začala podozrievať aj jeho.

Erazmus vo svojich spisoch satiricky odhaľoval zneužívanie moci duchovných a ich prepychový život, ako aj ctižiadostivosť pápežov, ktorí schvaľovali vojny. Nesúhlasil so skazenými duchovnými, ktorí využívali napríklad spoveď, uctievanie svätých, pôsty či púte na to, aby sa obohacovali na úkor veriacich. Bol tiež proti predávaniu odpustkov a nútenému celibátu.

V roku 1516 Erazmus vydal svoje prvé vydanie Nového zákona v gréčtine — bolo to prvé tlačené vydanie Kresťanských gréckych Písiem. Erazmovo dielo obsahovalo komentáre, ako aj jeho preklad Kresťanských gréckych Písiem do latinčiny, ktorý sa líšil od Vulgáty. Po čase svoj preklad zrevidoval, a tak sa nakoniec ešte výraznejšie líšil od latinskej Vulgáty.

Jeden z rozdielov bol napríklad v 1. Jána 5:7. Na podporu nebiblického učenia o Trojici boli do Vulgáty pridané slová známe ako comma Joanneum: „Na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú.“ Erazmus tieto slová vo svojich prvých dvoch vydaniach Nového zákona vynechal, pretože neboli ani v jednom z gréckych rukopisov, ktoré mal k dispozícii. Cirkev ho však donútila, aby vo svojom treťom vydaní tieto slová uviedol.

Vylepšené vydania Erazmovho Nového zákona Kresťanských gréckych Písiem sa stali podkladom na lepšie preklady do európskych jazykov. Martin Luther, William Tyndale, Antonio Brucioli a Francisco de Enzinas používali tento preklad Gréckych Písiem pri prekladaní do nemčiny, angličtiny, taliančiny a španielčiny.

Erazmus žil v období významných náboženských reforiem a jeho Nový zákon v gréčtine bol pre protestantských reformátorov neoceniteľný. Kým sa reformácia nestala skutočnosťou, niektorí Erazma považovali za reformátora, ale neskôr dal jasne najavo, že sa v búrlivých debatách odmieta pridať na ktorúkoľvek stranu. Je zaujímavé, že pred viac ako sto rokmi učenec David Schaff o Erazmovi napísal: „Zomrel sám, bez toho, že by niekam skutočne patril. Katolíci sa k nemu nechceli hlásiť a protestanti sa k nemu hlásiť nemohli.“