„AUTOBUS môže odísť, ale ten Číňan tu zostane!“ začula Alexandra, kým sedela v autobuse na hranici medzi dvoma juhoamerickými štátmi. Keď vystúpila, aby zistila, čo sa deje, videla mladého Číňana, ktorý sa lámanou španielčinou snažil pohraničníkovi vysvetliť svoju nepríjemnú situáciu. Keďže Alexandra chodila do čínskeho zboru Jehovových svedkov, ponúkla sa, že bude tlmočiť.

Muž povedal, že nie je nelegálnym prisťahovalcom, ale že mu ukradli doklady i peniaze. Pohraničník mu najprv nechcel veriť a dokonca podozrieval Alexandru, že je zapletená do obchodovania s ľuďmi. Nakoniec vysvetlenie prijal, ale nešťastný mladík musel zaplatiť pokutu za to, že nemá potrebný doklad. Keďže nemal žiadne peniaze, Alexandra navrhla, že mu požičia 20 dolárov. Mladík bol nesmierne vďačný a povedal, že jej vráti viac, než mu požičala. Alexandra však vysvetlila, že to urobila preto, lebo to považuje za správne, a neočakáva odmenu. Dala mu aj biblickú literatúru a povzbudila ho, aby začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami.

Keď počujeme, ako niekto pomohol úplne neznámemu človeku, zvyčajne to na nás veľmi zapôsobí. Takéto dobré skutky nepochybne robia ľudia vo všetkých náboženstvách i ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Povedali by ste, že aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú ochotní takto pomáhať druhým? Odpoveď na túto otázku je dôležitá, lebo Ježiš povedal, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35) O túto oblasť sa zaujímajú aj vedci, pretože z výskumov vyplýva, že dávanie nám prospieva. Pozrime sa, v akých ohľadoch.

Skúsenosti ukazujú, že dávanie a šťastie často ide ruka v ruke. Apoštol Pavol napísal, že „Boh miluje radostného darcu“. Hovoril o kresťanoch, ktorí štedro prispeli na pomoc svojim spoluveriacim v núdzi. (2. Korinťanom 8:4; 9:7) Výraz „radostný darca“ neznamená, že dávať môžu len tí, ktorí sú radostní a šťastní. Pavol nepovedal, že títo kresťania prispeli preto, že boli šťastní. Povedal, že boli šťastní preto, že mohli niečo dať.

Podľa jednej štúdie dávanie „aktivuje časti mozgu, ktoré súvisia s radosťou, spoločenskými väzbami a dôverou, a tak vyvoláva pocit spokojnosti“. Ďalšou štúdiou sa zistilo, že „ľuďom prináša viac šťastia, keď peniaze niekomu dajú, než keď ich minú na seba“.

Mali ste niekedy pocit, že toho nemôžete pre druhých veľa urobiť? Pravda je taká, že radosť z dávania môže zažiť každý. Keď dávame so správnou pohnútkou, na sume nezáleží. Jedna Jehovova svedkyňa poslala vydavateľom tohto časopisu spolu s finančným príspevkom list s takýmto vyjadrením: „Celé roky som v sále Kráľovstva mohla prispievať iba malými sumami.“ No dodala: „Boh Jehova  mi dáva oveľa viac, než som dala ja... Som veľmi rada, že môžem dávať aj takéto dary. Ďakujem vám, že ste mi to umožnili.“

Samozrejme, dávanie sa netýka iba peňazí. Je mnoho vecí, ktoré môžeme druhým dať.

V Biblii sa píše: „Láskavý človek robí dobre sebe samému.“ ​(Príslovia 11:17, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Láskaví ľudia sú štedrí a ochotní rozdávať sa — radi venujú druhým svoj čas, energiu či pozornosť. Takýto prístup k životu je užitočný v mnohých ohľadoch, okrem iného prospieva zdraviu.

Štúdie tiež ukazujú, že tí, ktorí pomáhajú druhým, netrpia tak často depresiou a bolesťami a celkovo sa tešia z lepšieho zdravia. V niektorých prípadoch to dokonca pomáha zlepšiť stav aj u ľudí, ktorí majú chronické zdravotné problémy, ako je skleróza multiplex či vírus HIV. Ukázalo sa tiež, že bývalí alkoholici, ktorí niekomu pomáhajú, menej často trpia depresiou a navyše to znižuje riziko, že znova prepadnú alkoholizmu.

Okrem toho dávanie môže zmierniť stres a znížiť krvný tlak. Aj ľudia, ktorí stratili manželského partnera, rýchlejšie prekonávali ťažké obdobie, keď niekomu pomáhali. Prečo na nás dávanie takto pôsobí? Pravdepodobne preto, že keď je myseľ naplnená „súcitom, pochopením a láskavosťou, na negatívne emócie už nezostane veľa miesta“.

Je teda jednoznačné, že dávanie nám prospieva.

Ježiš svojich nasledovníkov povzbudzoval: „Dávajte a ľudia budú dávať vám. Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu. Totiž akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ ​(Lukáš 6:38) Keď ste k ľuďom štedrí, je pravdepodobné, že za to budú vďační a aj oni sami budú štedrejší. Dávanie tak prispieva k dobrej spolupráci a posilňuje priateľstvá.

Vedci, ktorí skúmajú medziľudské vzťahy, si všímajú, že „ľudia, ktorí stále nesebecky pomáhajú druhým, tým motivujú aj ďalších, aby robili to isté“. Podľa štúdií dokonca „už keď ľudia čítajú o výnimočných láskavých skutkoch, vedie ich to k tomu, aby aj oni boli štedrejší“. Preto „každý takýto človek môže ovplyvniť desiatky, ba dokonca stovky ľudí, pričom niektorých z nich vôbec nepozná a nikdy sa s nimi nestretol“. Inými slovami, jeden láskavý skutok môže spustiť reťazovú reakciu a pozitívne ovplyvniť celú spoločnosť. A kto by nechcel žiť v takej spoločnosti? Je zrejmé, že keby bolo viac štedrých a nesebeckých ľudí, svet by bol lepším miestom pre život.

To, aký pozitívny vplyv môže mať dávanie, vidno napríklad z toho, čo sa stalo na Floride.  Skupina Jehovových svedkov tam prišla pomáhať odstraňovať následky ničivého hurikánu. Kým čakali na potrebný materiál a pracovné nástroje pred domom, na ktorom mali pracovať, všimli si poškodený plot jedného suseda a ponúkli sa, že mu ho opravia. Tento pán neskôr napísal do svetového ústredia Jehovových svedkov list, v ktorom sa vyjadril, že im je za to nesmierne vďačný. Napísal: „Svedkovia, ktorí mi pomohli, patria k najmilším ľuďom, akých som kedy stretol.“ Bol taký vďačný, že poslal štedrý príspevok, pretože ako sa vyjadril, chcel podporiť jedinečnú činnosť svedkov.

Vedecké výskumy viedli k tomuto zaujímavému zisteniu: „Zdá sa, že ľudia majú prirodzený sklon pomáhať druhým.“ Zo štúdie vyplynulo, že tento sklon sa prejavuje už u detí, a to ešte skôr, než sa naučia hovoriť. Prečo je to tak? Odpoveď nachádzame v Biblii. Píše sa v nej, že ľudia boli stvorení „na Boží obraz“, čo znamená, že dokážu prejavovať rovnaké vlastnosti ako Boh. (1. Mojžišova 1:27)

Náš Stvoriteľ, Boh Jehova, má nádhernú osobnosť a k jeho vlastnostiam patrí aj štedrosť. Dal nám život a všetko, čo potrebujeme, aby sme boli šťastní. (Skutky 14:17; 17:26–28) Nášho milujúceho nebeského Otca môžeme spoznávať tak, že budeme skúmať jeho Slovo, Bibliu. Táto kniha nám pomôže dozvedieť sa aj to, aký zámer má s ľuďmi a čo všetko už urobil, aby sme sa v budúcnosti mohli tešiť zo šťastného života. a (1. Jána 4:9, 10) Jehova je najväčším príkladom štedrosti a bol prvý, kto ju prejavil. A nás ľudí stvoril tak, že sme schopní ho napodobňovať. Preto by nás nemalo prekvapovať, že keď sme aj my štedrí, páči sa mu to a je to aj na naše dobro. (Hebrejom 13:16)

Ako to bolo ďalej s Alexandrou spomenutou na začiatku článku? Jeden spolucestujúci jej povedal, že tie peniaze už nikdy neuvidí. Ale mýlil sa. Mladík, ktorému ich požičala, vystupoval na tej istej zastávke ako ona a hneď sa spojil s priateľmi, aby jej tých 20 dolárov mohol vrátiť. Začal tiež študovať Bibliu. Alexandra sa veľmi potešila, keď ho po troch mesiacoch stretla na čínskom zjazde Jehovových svedkov, ktorý sa konal v Peru. Mladík bol taký vďačný za všetko, čo preňho urobila, že ju i všetkých, ktorí s ňou cestovali na zjazd, pozval do svojej reštaurácie.

Keď sme k druhým štedrí a pomáhame im, môžeme zažívať veľkú radosť. Zvlášť to platí, keď môžeme druhým pomôcť, aby lepšie spoznali Toho, od koho pochádza všetko dobré — Boha Jehovu. (Jakub 1:17) Máte aj vy radosť z dávania?