Nikto dnes presne nevie, ako Ježiš vyzeral, pretože keď žil na zemi, nedal si urobiť portrét ani sochu. Napriek tomu ho počas stáročí zobrazovali mnohí umelci.

Ani jeden z týchto umelcov nevedel, ako Ježiš v skutočnosti vyzeral. Ich diela často ovplyvňovala kultúra, náboženské presvedčenie alebo želania ich mecenášov. Tieto obrazy a sochy však mohli ovplyvniť alebo dokonca skresliť to, ako ľudia vnímali Ježiša a jeho učenie.

Niektorí umelci zobrazovali Ježiša ako vychudnutého a slabého muža s dlhými vlasmi, riedkou bradou a veľmi smutným výrazom. Na iných zobrazeniach vyzerá Ježiš ako nadprirodzená bytosť so svätožiarou alebo pôsobí, akoby ani nevnímal ľudí naokolo. Vystihujú však tieto obrazy Ježiša? Ako to môžeme zistiť? Jeden zo spôsobov je preskúmať, čo sa o Ježišovi píše v Biblii. To nám pomôže, aby sme o ňom mali čo najpresnejší obraz.

Tieto slová vyslovil Ježiš zrejme vtedy, keď sa dal pokrstiť. (Hebrejom 10:5; Matúš 3:13–17) Asi 30 rokov predtým anjel Gabriel povedal Márii: „Počneš v svojom lone a porodíš syna... [bude to] Boží Syn.“ ​(Lukáš 1:31, 35) Ježiš bol teda dokonalý človek, presne tak ako Adam, keď bol stvorený. (Lukáš 3:38; 1. Korinťanom 15:45) Určite to bol veľmi dobre stavaný muž a pravdepodobne sa podobal na svoju matku Máriu, ktorá bola Židovka.

Ježiš nosil bradu, ako bolo zvykom u Židov, na rozdiel od Rimanov, ktorí sa holili. Brada bola v židovskej kultúre symbolom dôstojnosti a úcty. Nenechávali si ju však príliš dlhú a upravovali si ju. Ježiš si bradu tiež určite upravoval a strihal si aj vlasy. U Židov si vlasy nestrihali iba tí, ktorí patrili k Nazirejcom, ako napríklad Samson. (4. Mojžišova 6:5; Sudcovia 13:5)

Väčšinu života Ježiš pracoval ako tesár. (Marek 6:3) Keďže to bola namáhavá práca a on nemal nástroje, aké sa používajú dnes, musel byť fyzicky veľmi zdatný. Veľkú silu tiež potreboval, keď na začiatku svojej služby sám „vyhnal všetkých s ovcami a dobytkom z chrámu a rozsypal mince zmenárnikov a poprevracal ich stoly“. (Ján 2:14–17) Telo, ktoré mu „Boh pripravil“, využíval na to, aby naplnil poverenie, ktoré od neho dostal. Povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Lukáš 4:43) Pri zvestovaní prechádzal pešo celou Palestínou a z toho vidieť, že mal veľkú výdrž.

Ježiš pôsobil na ľudí veľmi láskavo a tak sa k nim aj správal, a preto toto pozvanie muselo byť veľmi príťažlivé pre tých, ktorí „sa lopotili a boli preťažení“. (Matúš 11:28–30) Vďaka tomu, že bol vrúcny a láskavý, si mohli byť istí, že jeho učenie ich naozaj občerství. Dokonca aj malé  deti sa pri ňom cítili dobre. V Biblii sa píše, že „bral deti do náručia.“ ​(Marek 10:13–16)

Hoci Ježiš vedel, že pred smrťou zažije veľkú bolesť, nebol to smutný a utrápený človek. Raz keď bol na svadobnej hostine v Káne, prispel k dobrej atmosfére tým, že premenil vodu na vynikajúce víno. (Ján 2:1–11) A chodil aj na iné spoločenské stretnutia, kde odovzdával cenné myšlienky, z ktorých môžeme mať úžitok dodnes. (Matúš 9:9–13; Ján 12:1–8)

A predovšetkým, Ježiš dal svojim poslucháčom úžasnú a radostnú nádej na večný život. (Ján 11:25, 26; 17:3) Keď mu jeho 70 učeníci hovorili, čo zažili pri zvestovaní dobrého posolstva, veľmi sa z toho tešil a povedal im: „Radujte sa, lebo sú vaše mená zapísané v nebesiach.“ ​(Lukáš 10:20, 21)

Náboženskí vodcovia v Ježišovej dobe na seba mnohými spôsobmi pútali pozornosť a zdôrazňovali svoje postavenie. (4. Mojžišova 15:38–40; Matúš 23:5–7) Ježiš však svojich apoštolov učil, aby nad druhými „nepanovali“. (Lukáš 22:25, 26) Varoval ich: „Dávajte si pozor na znalcov Písma, ktorí sa chcú prechádzať v rúchach, chcú pozdravy na trhoviskách.“ ​(Marek 12:38)

Ježiš sa na rozdiel od nich výrazne neodlišoval od ostatných a niekedy si ho ľudia v dave ani nevšimli. (Ján 7:10, 11) Navonok sa neodlišoval ani od svojich 11 verných apoštolov. Keď Ježiša prišiel zatknúť dav, zradca Judáš musel použiť „dohovorené znamenie“ a pobozkať ho, aby ho spoznali. (Marek 14:44, 45)

Teda hoci nepoznáme všetky detaily, je zrejmé, že Ježiš vyzeral inak, než je často zobrazovaný. A omnoho dôležitejšie než to, ako Ježiš skutočne vyzeral, je to, ako ho vnímame dnes.

V ten istý deň, ako Ježiš vyslovil tieto slová, bol zabitý a pochovaný. (Ján 14:19) Dal svoj život „ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Na tretí deň ho Boh vzkriesil „v duchu“ a „umožnil mu, aby sa zjavil“ niektorým svojim učeníkom. (1. Petra 3:18; Skutky 10:40) Ako vtedy Ježiš vyzeral? Zdá sa, že úplne inak ako predtým, pretože ani jeho najbližší priatelia ho hneď nespoznali. Mária Magdaléna si myslela, že je to záhradník. A dvaja jeho učeníci, ktorí ho stretli na ceste do Emaus, ho pokladali za cudzinca. (Lukáš 24:13–18; Ján 20:1, 14, 15)

Ako by sme si mali predstavovať Ježiša dnes? Viac ako 60 rokov po Ježišovej smrti dostal jeho milovaný apoštol Ján videnie. No nevidel v ňom Ježiša umierajúceho na kríži. Videl ho ako „Kráľa kráľov a Pána pánov“, ako Kráľa Božieho Kráľovstva, ktorý zakrátko zvíťazí nad všetkými Božími nepriateľmi, či už sú to démoni, alebo zlí ľudia, a prinesie poslušným ľuďom večné požehnania. (Zjavenie 19:16; 21:3, 4)