Aký pôvod majú synagógy?

SLOVO „synagóga“ má grécky pôvod a znamená „zhromaždenie“ alebo „stretnutie“. Tento výraz je výstižný, lebo židovské komunity sa už od staroveku schádzali v synagógach, ktoré slúžili na vyučovanie a uctievanie. V Hebrejských Písmach o nich nenachádzame žiadnu zmienku. Z Kresťanských gréckych Písiem však jasne vyplýva, že v prvom storočí už boli takéto miesta na zhromažďovanie bežné.

Väčšina učencov sa zhoduje v tom, že synagógy vznikli počas vyhnanstva Židov v Babylone. Dielo Encyclopaedia Judaica uvádza: „Vyhnanci, pripravení o chrám a v cudzej krajine, túžili po úteche vo svojom trápení. Preto sa z času na čas, pravdepodobne počas sabatov, stretávali a čítali si Písmo.“ Po prepustení zo zajatia sa Židia zjavne naďalej schádzali, aby sa modlili a čítali si Písmo, a všade, kde sa usadili, zakladali synagógy.

V prvom storočí n. l. slúžili synagógy ako centrá náboženského a spoločenského života pre Židov v Izraeli a židovské komunity rozptýlené v oblasti Stredozemného mora a na Blízkom východe. Lee Levine, profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, hovorí: „Slúžili ako miesto na štúdium, na jedenie posvätných jedál, na súdne procesy, ako úschovňa spoločných prostriedkov a na politické a spoločenské stretnutia.“ Dodáva: „Samozrejme, v prvom rade slúžili na náboženské účely.“ Preto nás neprekvapuje, že Ježiš často chodil na zhromaždenia do synagóg. (Mar. 1:21; 6:2; Luk. 4:16) Vyučoval, nabádal a povzbudzoval všetkých, ktorí sa tam zišli. Po založení kresťanského zboru využíval synagógy na vyučovanie aj apoštol Pavol. Keď prišiel do nejakého mesta, mal vo zvyku ísť najprv do synagógy. Vedel, že tam nájde ľudí, ktorí sa zaujímajú o duchovné veci, a bude ich môcť vyučovať. (Sk. 17:1, 2; 18:4)