Hlavné myšlienky z knihy Jozua
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Jozua
JE ROK 1473 pred n. l. Izraeliti táboria na moábskych rovinách. Sú nepochybne vzrušení, keď počujú tieto slová: „Pripravte si zásoby potravín, pretože odteraz o tri dni prekročíte tento Jordán, aby ste vošli a vzali do vlastníctva krajinu, ktorú vám dáva Jehova, váš Boh, aby ste ju vzali do vlastníctva.“ (Jozua 1:11) Ich 40-ročné putovanie po pustatine sa chýli ku koncu.
Teraz sa prenesme o niečo vyše dve desaťročia ďalej. Jozua, vodca Izraela, stojí uprostred kanaanskej krajiny a starším mužom Izraela hovorí: „Hľa, určil som vám lósom tie národy, ktoré zostávajú ako dedičstvo vašim kmeňom, a všetky národy, ktoré som odrezal od Jordána k Veľkému moru na západ slnka. A bol to Jehova, váš Boh, kto ich pred vami vytláčal a zbavil ich vlastníctva kvôli vám, a vzali ste do vlastníctva ich krajinu, tak ako vám sľúbil Jehova, váš Boh.“ — Jozua 23:4, 5.
Biblická kniha, ktorú napísal Jozua v roku 1450 pred n. l. a ktorá nesie jeho meno, je vzrušujúcim historickým záznamom o udalostiach, ktoré sa odohrali v priebehu tých 22 rokov. Keďže stojíme na prahu sľúbeného nového sveta, sme v podobnej situácii ako Izraeliti, ktorí mali dostať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu. Preto by sme sa mali o biblickú knihu Jozua živo zaujímať. Pozrime sa, o čom hovorí. — Hebrejom 4:12.
NA ‚PÚŠŤOVÉ ROVINY JERICHA‘
Jozua dostal veľmi dôležité poverenie. Jehova mu povedal: „Môj služobník Mojžiš je mŕtvy; a teraz vstaň, prekroč tento Jordán, ty a všetok tento ľud, do krajiny, ktorú dávam im, synom Izraela.“ (Jozua 1:2) Jozua má voviesť niekoľkomiliónový národ do Zasľúbenej krajiny. V rámci príprav vysiela dvoch vyzvedačov do Jericha — mesta, ktoré má byť dobyté ako prvé. V tomto meste žije prostitútka Rachab. Už počula o mocných skutkoch, ktoré Jehova vykonal v prospech svojho ľudu. Rachab poskytuje vyzvedačom pomoc a ochranu a oni jej za to sľubujú, že prežije.
Po príchode vyzvedačov sú Jozua i ľud pripravení prekročiť Jordán. Hoci rieka je rozvodnená, nepredstavuje pre nich žiadnu prekážku, lebo Jehova spôsobuje, že vody pritekajúce zhora sa dvíhajú proti prúdu ako hrádza a ostatná voda odteká do Mŕtveho mora. Po prechode cez Jordán Izraeliti táboria v Gilgale neďaleko Jericha. O štyri dni, večer 14. dňa mesiaca abib, slávia na púšťových rovinách Jericha Pesach. (Jozua 5:10) Nasledujúci deň prestáva padať manna a ľud začína jesť výnos krajiny. V tom čase Jozua obrezáva všetkých mužského rodu, ktorí sa narodili v pustatine.
Odpovede na biblické otázky:
2:4, 5 — Prečo Rachab posiela kráľových mužov, ktorí hľadajú vyzvedačov, nesprávnym smerom? Rachab poskytuje vyzvedačom ochranu, hoci tým riskuje vlastný život, pretože uverila v Jehovu. Nie je povinná prezradiť mužom, ktorí chcú uškodiť Božiemu ľudu, kde sú vyzvedači. (Matúš 7:6; 21:23–27; Ján 7:3–10) Rachab bola dokonca „vyhlásená za spravodlivú skutkami“, ku ktorým patrilo aj to, že poslala kráľových poslov nesprávnym smerom. — Jakub 2:24–26.
5:14, 15 — Kto je „knieža Jehovovho vojska“? Knieža, ktoré prichádza posilniť Jozuu na začiatku dobývania Zasľúbenej krajiny, pravdepodobne nie je nikto iný ako „Slovo“ — čiže Ježiš Kristus vo svojej predľudskej existencii. (Ján 1:1; Daniel 10:13) Je pre nás mocným posilnením, keď si uvedomíme, že oslávený Ježiš Kristus je aj dnes s Božím ľudom v jeho duchovnom boji!
Poučenie pre nás:
1:7–9 Ak chceme byť v duchovnej oblasti úspešní, je nevyhnutné, aby sme si denne čítali Bibliu, pravidelne rozjímali o tom, čo nám hovorí, a uplatňovali to, čo sa učíme.
1:11 Jozua vyzýva ľud, aby si pripravili zásoby — teda nemali len nečinne čakať, že Boh sa o nich postará. Ježišovo nabádanie, aby sme prestali byť úzkostliví o veci nevyhnutné pre život, a jeho sľub „toto všetko vám bude pridané“ neznamená, že by sme nemali robiť nič na zabezpečenie živobytia. — Matúš 6:25, 33.
2:4–13 Keď Rachab počula o Jehovových veľkých skutkoch a uvedomila si, že nastala rozhodujúca chvíľa, zaujala postoj na strane Jehovových ctiteľov. Možno aj vy už nejaký čas študujete Bibliu a uvedomujete si, že žijeme v „posledných dňoch“. Nenastala aj pre vás rozhodujúca chvíľa, aby ste začali slúžiť Bohu? — 2. Timotejovi 3:1.
3:15 Keďže vyzvedači, ktorí boli vyslaní do Jericha, prinášajú priaznivú správu, Jozua koná rýchlo a nečaká, kým opadnú vody Jordánu. Keď ide o pravé uctievanie, aj my musíme konať odvážne a nevyčkávať na priaznivejšie okolnosti.
4:4–8, 20–24 Dvanásť kameňov, ktoré Izraeliti berú z dna rieky, im má slúžiť ako pamätné znamenie. Jehova aj dnes oslobodzuje svoj ľud z ruky nepriateľov a jeho skutky záchrany slúžia ako znamenie, že je s nimi.
VPRED K VÍŤAZSTVU
Jericho je ‚pevne uzavreté, nikto nevychádza a nikto nevchádza‘. (Jozua 6:1) Ako bude dobyté? Jehova hovorí Jozuovi, akú stratégiu má použiť. Zanedlho sa múry mesta rúcajú a mesto je zničené. Nažive zostáva len Rachab a jej domácnosť.
Ďalším cieľom Izraelitov je kráľovské mesto Ai. Vyzvedači, ktorí doň boli vyslaní, prinášajú správu, že mesto má málo obyvateľov a že nie je potrebné posielať veľa mužov na to, aby bolo dobyté. No asi 3000 bojovníkov, ktorí sú vyslaní, aby naň zaútočili, sa pred mužmi Aia dáva na útek. Dôvod? Jehova nie je s Izraelitmi. Achan, muž z kmeňa Júda, pri vpáde do Jericha zhrešil. Keď sa veci dajú do poriadku, Jozua znovu útočí na Ai. Vzhľadom na to, že aiskí muži už predtým úspešne odrazili útok Izraelitov, kráľ Aia priam horí nedočkavosťou, aby sa s nimi stretol v boji. Ale Jozua používa stratégiu postavenú na tejto prehnanej sebadôvere mužov z Aia a mesto dobýja.
Gibeon je ‚veľké mesto — väčšie než Ai — a všetci jeho muži sú mocní‘. (Jozua 10:2) Keď Gibeončania počujú o tom, ako Izrael úspešne dobyl Jericho i Ai, ľsťou privádzajú Jozuu k tomu, aby s nimi uzavrel mierovú zmluvu. Okolité národy sa týmto ich krokom cítia ohrozené. Päť kráľov vytvára spojenecké vojsko a podnikajú útok na Gibeon. Izraeliti oslobodzujú Gibeončanov a zasadzujú útočníkom ničivý úder. K ďalším víťazstvám, ktoré Izrael dosahuje pod vedením Jozuu, patrí dobytie miest na juhu a na západe, ako aj porážka koalície kráľov zo severu. Všetkých kráľov, ktorých Jozua porazil na západ od Jordánu, bolo nakoniec 31.
Odpovede na biblické otázky:
10:13 — Ako je možné, že nastal taký nezvyčajný úkaz? „Je pre Jehovu [Stvoriteľa nebies a zeme] niečo príliš neobyčajné?“ (1. Mojžišova 18:14) Ak by sa Jehova rozhodol, mohol by ovplyvniť pohyb Zeme tak, že Slnko a Mesiac by sa z pohľadu pozorovateľa na Zemi javili ako nehybné. Alebo by to mohol urobiť tak, že do pohybu Zeme a Mesiaca by nezasiahol, ale lúče zo Slnka a Mesiaca by nasmeroval tak, aby svetlo z týchto svetelných telies ďalej svietilo na Gibeon. Nech to už Jehova urobil akokoľvek, skutočnosťou zostáva, že v celej ľudskej histórii „žiaden deň nebol taký ako ten“. — Jozua 10:14.
10:13 — Čo je kniha Jašara? O tejto knihe nachádzame zmienku aj v 2. Samuelovej 1:18, kde je odkaz na báseň nazvanú „Luk“ — ktorá je žalospevom nad izraelským kráľom Saulom a jeho synom Jonatánom. Táto kniha bola pravdepodobne zbierkou epických piesní a básní s historickými motívmi a Hebreji ju zrejme dobre poznali.
Poučenie pre nás:
6:26; 9:22, 23 Kliatba, ktorú Jozua vyriekol v čase zničenia Jericha, sa spĺňa asi o 500 rokov. (1. Kráľov 16:34) Noachovo zlorečenie namierené proti jeho vnukovi Kanaanovi sa napĺňa, keď sú Gibeončania podrobení nútenej práci. (1. Mojžišova 9:25, 26) Jehovovo slovo sa vždy splní.
7:20–25 Niektorí by možno zľahčovali Achanovu krádež ako malý priestupok. Možno by argumentovali tým, že Achan tou krádežou nikomu neublížil. Možno by považovali za rovnako nepodstatné aj malé krádeže a menšie priestupky voči biblickému zákonu dnes. Ale my by sme mali mať rovnaký rozhodný postoj ako Jozua a odolávať akémukoľvek tlaku dopustiť sa nezákonného alebo nemravného konania.
9:15, 26, 27 Ak uzavrieme nejakú dohodu, musíme ju brať vážne a svoje slovo musíme dodržať.
JOZUA SA UJÍMA SVOJEJ POSLEDNEJ VEĽKEJ ÚLOHY
Jozua, teraz už v pokročilom veku — má takmer 90 rokov —, začína rozdeľovať krajinu. Je to naozaj veľká úloha! Kmeň Rúben, Gád a polovica kmeňa Manaše už dostali dedičstvo na východ od Jordánu. Ostatné izraelské kmene teraz dostávajú lósom dedičstvo na západnej strane rieky.
Svätostánok je umiestnený v Šíle na území Efraima. Káleb dostáva mesto Hebron a Jozua dostáva Timnat-serach. Léviti dostávajú 48 miest vrátane šiestich útočištných miest. Bojovníci z kmeňa Rúben, Gád a z polovice kmeňa Manaše stavajú pri návrate k svojmu dedičstvu východne od Jordánu oltár, ktorý je „veľmi nápadný“. (Jozua 22:10) Kmene na západnej strane Jordánu to považujú za prejav odpadlíctva, takže hrozí vojna medzi kmeňmi, no vďaka dobrej komunikácii sa krviprelievanie podarí odvrátiť.
Jozua po tom, čo istý čas býval v Timnat-serachu, zvoláva starších mužov Izraela, jeho hlavy, jeho sudcov a jeho úradníkov a nabáda ich, aby boli odvážni a zostali verní Jehovovi. Neskôr Jozua zhromažďuje všetky kmene Izraela v Sicheme. Tu hovorí o Jehovových skutkoch odo dní Abraháma a znova ich povzbudzuje, aby sa ‚báli Jehovu a slúžili mu bezchybne a v pravde‘. Ľud spontánne reaguje slovami: „Jehovovi, svojmu Bohu, budeme slúžiť a jeho hlas budeme počúvať!“ (Jozua 24:14, 15, 24) Po týchto udalostiach Jozua nakoniec vo veku 110 rokov zomiera.
Odpovede na biblické otázky:
13:1 — Nie je to v rozpore s tým, čo sa píše v Jozuovi 11:23? Nie, lebo dobytie Zasľúbenej krajiny malo dve fázy: najprv v celonárodnej vojne Izraeliti porazili 31 kanaanskych kráľov, a tak zlomili moc Kanaančanov; a potom bojovali jednotlivé kmene a jednotlivci, a tak vzali krajinu plne do vlastníctva. (Jozua 17:14–18; 18:3) Hoci synom Izraela sa nepodarilo Kanaančanov úplne vyhnať, títo prežijúci nijako neohrozovali bezpečnosť Izraela. (Jozua 16:10; 17:12) Jozua 21:44 uvádza: „Jehova [im] dal všade dookola odpočinutie.“
24:2 — Uctieval Abrahámov otec Térach modly? Térach na začiatku nebol ctiteľom Jehovu Boha. Pravdepodobne uctieval mesačného boha Sina, ktorý bol obľúbeným božstvom v meste Ur. Podľa židovskej tradície Térach mohol byť dokonca výrobcom modiel. No keď Abrahám na Boží príkaz opustil Ur, Térach odišiel do Háranu s ním. — 1. Mojžišova 11:31.
Poučenie pre nás:
14:10–13 Hoci Káleb mal už 85 rokov, požiadal, aby mohol vykonať náročnú úlohu — dobyť oblasť Hebronu a vyhnať jej obyvateľov. Túto oblasť obývali Anakovci — muži mimoriadneho vzrastu. No s Jehovovou pomocou tento skúsený bojovník oblasť dobýja a Hebron sa stáva útočištným mestom. (Jozua 15:13–19; 21:11–13) Kálebov príklad nás povzbudzuje, aby sme sa nezdráhali prijať ani náročnejšie teokratické úlohy.
22:9–12, 21–33 Musíme si dávať pozor na to, aby sme nepripisovali druhým zlé pohnútky.
„Nezlyhalo ani jediné slovo“
Jozua bol už v úctyhodnom veku, keď zodpovedným mužom Izraela povedal: „Nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili.“ (Jozua 23:14) Historická správa zaznamenaná v biblickej knihe Jozua je živým dôkazom týchto slov!
„Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej,“ napísal apoštol Pavol. (Rimanom 15:4) Môžeme si byť istí, že nádej, ktorú vkladáme v Božie sľuby, nepovedie ku sklamaniu. Ani jediný Boží sľub nezlyhá — všetky sa istotne splnia!
[Mapa na strane 10]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Krajina dobytá pod Jozuovým vedením
BÁZAN
GILEÁD
ARABA
NEGEB
Rieka Jordán
Soľné more
ú. b. Jabbok
ú. b. Arnón
Chácor
Madón
Laššarón
Šimron
Jokneam
Dor
Megiddo
Kedeš
Tánach
Chefer
Tirca
Afék
Tappuach
Bétel
Ai
Gilgal
Jericho
Gezer
Jeruzalem
Makkéda
Jarmút
Adullam
Libna
Lachiš
Eglon
Hebron
Debir
Arád
[Obrázok na strane 9]
Vieš, prečo bola smilnica Rachab vyhlásená za spravodlivú?
[Obrázok na strane 10]
Jozua nabádal Izrael, aby sa ‚bál Jehovu a slúžil mu‘
[Obrázok na strane 12]
Achanova krádež nebola malým priestupkom — mala vážne následky
[Obrázok na strane 12]
„Vierou padli múry Jericha.“ — Hebrejom 11:30