Odolávajme nesprávnemu zmýšľaniu!

KEĎ patriarchu Jóba postihlo nešťastie, prišli ho navštíviť jeho traja priatelia — Elifaz, Bildad a Cófar. Prišli, aby mu prejavili pochopenie a utešili ho. (Jób 2:11) Najvplyvnejším a zrejme najstarším z nich bol Elifaz. Bol prvým, kto prehovoril, a povedal toho najviac. Aké zmýšľanie prejavil vo svojich troch príhovoroch?

Elifaz opísal isté nadprirodzené videnie, ktoré mal: „Nejaký duch prešiel popred moju tvár; chlpy na tele sa mi zježili. Zostal stáť, ale jeho výzor som nerozoznal; akúsi podobu som mal pred očami; bolo ticho, a zrazu som začul hlas.“ ​(Jób 4:15, 16) Aký duch ovplyvnil Elifazovo zmýšľanie? Z kritického tónu jeho slov je zjavné, že tým duchom určite nebol nikto z Božích spravodlivých anjelov. (Jób 4:17, 18) Bol to nejaký zlý duchovný tvor. Prečo by inak Jehova pokarhal Elifaza a jeho dvoch spoločníkov za to, že hovorili lži? (Jób 42:7) Áno, Elifaz sa dostal pod vplyv démona. V jeho výrokoch sa odzrkadľovalo bezbožné zmýšľanie.

Aké myšlienky možno vnímať z Elifazových výrokov? Prečo je dôležité, aby sme sa chránili pred nesprávnym zmýšľaním? A čo môžeme urobiť, aby sme mu odolali?

„Svojim sluhom neverí“

V každom z troch príhovorov Elifaz predložil myšlienku, že Boh je natoľko požadovačný, že nič, čo jeho služobníci urobia, nie je preňho dosť dobré. „Hľa, svojim sluhom neverí, aj svojich poslov [‚anjelov‘, poznámka pod čiarou v Reference Bible] obviňuje z nedostatočnosti,“ povedal Elifaz Jóbovi. (Jób 4:18) Neskôr Elifaz o Bohu povedal: „Neverí svojim svätým a samotné nebesia nie sú čisté v jeho očiach.“ ​(Jób 15:15) A vyslovil otázku: „Má vari Všemohúci dajaké potešenie z toho, že ty si spravodlivý?“ ​(Jób 22:3) Bildad mal podobný pohľad ako on, lebo vyhlásil: „Dokonca ani mesiac nie je jasný; ba ani hviezdy sa neukázali čistými v [Božích] očiach.“ — Jób 25:5.

Musíme si dávať pozor, aby sme sa nedali ovplyvniť takýmto zmýšľaním. Mohlo by nás totiž viesť k pocitu, že Boh od nás vyžaduje príliš veľa. Taký pohľad by ohrozil náš vzťah k Jehovovi. Okrem toho, ako by sme reagovali na potrebné usmernenie, ak by sme sa poddali takému zmýšľaniu? Namiesto toho, aby sme naprávanie pokorne prijali, naše srdce by sa mohlo ‚rozhnevať na samotného Jehovu‘ a mohli by sme prechovávať voči nemu roztrpčenosť. (Príslovia 19:3) A to by bola duchovná katastrofa!

„Môže telesne schopný muž byť užitočný Bohu?“

S myšlienkou, že Boh je príliš požadovačný, veľmi úzko súvisí aj názor, že považuje ľudí za neužitočných. Keď Elifaz prehovoril tretí raz, vyslovil takúto otázku: „Môže telesne  schopný muž byť užitočný Bohu, takže každý, kto má pochopenie, môže mu byť na úžitok?“ ​(Jób 22:2) Elifaz naznačoval, že človek nie je pre Boha užitočný. Podobným spôsobom argumentoval aj Bildad: „Ako môže byť smrteľný človek v práve pred Bohom, alebo zrodený zo ženy ako môže byť čistý?“ ​(Jób 25:4) Z tejto argumentácie vyplývalo: Ako si mohol Jób, obyčajný smrteľník, vôbec namýšľať, že by mohol mať spravodlivé postavenie pred Bohom?

Niektorí ľudia sa na seba pozerajú negatívne, a preto sa trápia. Tento problém môže vyplývať z viacerých faktorov, ako je napríklad výchova, to, že boli v živote vystavení rôznym tlakom alebo že sa stali obeťou rasovej či etnickej nenávisti. Okrem toho Satan a jeho démoni sa vyžívajú v tom, keď môžu niekoho deptať. Ak môžu v niekom vyvolať pocit, že nič, čo urobí, nie je pre Všemohúceho Boha dosť dobré, potom taký človek ešte ľahšie podľahne skľúčenosti. Časom môže byť odvlečený od živého Boha alebo sa od neho môže dokonca úplne odvrátiť. — Hebrejom 2:1; 3:12.

Pokročilý vek a zdravotné problémy vedú k istým obmedzeniam. Môže sa nám zdať, že v porovnaní s tým, čo sme robili, keď sme boli mladší, zdravší a silnejší, sa teraz iba v malej miere zapájame do služby, ktorou podporujeme záujmy Kráľovstva. Je preto veľmi dôležité uvedomovať si, že Satan a jeho démoni chcú, aby sme mali pocit, že to, čo robíme, nie je pre Boha dosť dobré. Musíme odolávať takému zmýšľaniu.

Ako odolávať negatívnemu zmýšľaniu

Jób aj napriek všetkému utrpeniu, ktoré mu spôsobil Satan Diabol, povedal: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ ​(Jób 27:5) Keďže Jób miloval Boha, bol odhodlaný zachovať si rýdzosť bez ohľadu na to, čo sa stane, a toto jeho rozhodnutie nemohlo nič zmeniť. A to je kľúčový faktor pri odolávaní negatívnemu zmýšľaniu. Musíme dobre porozumieť Božej láske a zo srdca si ju ceniť. Je tiež potrebné, aby sme si prehlbovali svoju lásku k Bohu. To možno dosiahnuť tým, že budeme pravidelne študovať Božie Slovo, modliť sa a rozjímať o tom, čo sa z neho dozvedáme.

Napríklad Ján 3:16 uvádza: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna.“ Jehova má hlbokú lásku k ľudstvu a táto láska je zjavná z toho, ako s ľuďmi zaobchádza. Rozjímanie o príkladoch z minulosti by nás malo viesť k tomu, že si budeme stále viac ceniť Jehovu a že naša láska k nemu sa bude prehlbovať, a to nám pomôže odolávať nesprávnemu či negatívnemu zmýšľaniu.

Zamysli sa nad tým, ako Jehova zaobchádzal s Abrahámom tesne pred zničením Sodomy a Gomory. Abrahám osemkrát položil Jehovovi otázku v súvislosti s jeho rozsudkom. Jehova ani raz nedal najavo podráždenie či sklamanie. Naopak, jeho odpovede dodali Abrahámovi pocit istoty a utešili ho. (1. Mojžišova 18:22–33) Keď Boh neskôr vyviedol Lóta a jeho rodinu zo Sodomy, aby ich zachránil, Lót prosil, aby mohol uniknúť do blízkeho mesta, a nie do hôr. Jehova odpovedal: „Tu ti tiež prejavím ohľad do tej miery, že nerozvrátim mesto, o ktorom si hovoril.“ ​(1. Mojžišova 19:18–22) Vykresľujú tieto správy Jehovu ako príliš požadovačného, autoritatívneho vládcu bez lásky? Nie. Tieto správy ukazujú, aký Jehova naozaj je — že je milujúcim, láskavým, milosrdným a chápavým Vládcom.

Predstavu, že Boh vyhľadáva chyby a že nikto pre neho nie je dosť dobrý, vyvracia aj to, ako Boh zaobchádzal s Áronom, Dávidom a Manašem zo starovekého Izraela. Áron sa previnil tromi závažnými priestupkami. Urobil zlaté teľa, pripojil sa k svojej sestre Mirjam v kritizovaní Mojžiša a neposvätil a nepoctil  Boha pri Meribe. Napriek tomu v ňom Jehova videl to dobré a umožnil mu, aby ďalej slúžil ako veľkňaz až do svojej smrti. — 2. Mojžišova 32:3, 4; 4. Mojžišova 12:1, 2; 20:9–13.

Kráľ Dávid sa počas svojej vlády dopustil vážnych hriechov. Patrilo k nim cudzoložstvo, to, že naplánoval smrť nevinného muža, a nezákonné sčítanie ľudu. Ale Jehova si všimol Dávidovo pokánie a verne sa držal zmluvy o Kráľovstve, keď mu umožnil byť kráľom až do smrti. — 2. Samuelova 12:9; 1. Paralipomenon 21:1–7.

Judský kráľ Manaše staval oltáre Baalovi, nechal prejsť ohňom svojich synov, podporoval špiritizmus a na chrámových nádvoriach nastaval oltáre falošným božstvám. Ale keď prejavil úprimné pokánie, Jehova mu odpustil, oslobodil ho zo zajatia a vrátil mu kraľovanie. (2. Paralipomenon 33:1–13) Urobil by niečo také Boh, pre ktorého nikto nie je dosť dobrý? Určite nie!

Ten, kto falošne obviňuje, je sám vinný

Nemalo by nás prekvapovať, že Satan je stelesnením práve tých vlastností, o ktorých tvrdí, že ich má Jehova. Satan je krutý a požadovačný, ako to jasne vidieť zo zvyku prinášať detské obete, ktorý bol v minulosti spojený s falošným uctievaním. Odpadlícki Izraeliti pálili svojich synov a dcéry v ohni — čo Jehovovi nikdy nevstúpilo do srdca! — Jeremiáš 7:31.

Chyby vyhľadáva Satan, nie Jehova. Zjavenie 12:10 o Satanovi hovorí, že je „žalobca našich bratov, ktorý ich dňom a nocou obviňuje pred naším Bohom“. Naproti tomu o Jehovovi žalmista spieval: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie.“ — Žalm 130:3, 4.

Keď už nebude nesprávne zmýšľanie

Akú úľavu museli cítiť anjeli, keď boli Satan Diabol a jeho démoni vyhnaní z neba! (Zjavenie 12:7–9) Odvtedy už zlí duchovia nemôžu ovplyvňovať činnosť Jehovovej anjelskej rodiny v nebesiach. — Daniel 10:13.

Obyvatelia zeme zažijú radosť v blízkej budúcnosti. Už čoskoro príde z neba anjel s kľúčom od priepasti a s veľkou reťazou v ruke a zviaže Satana a jeho démonov a vrhne ich do priepasti, čiže do stavu nečinnosti. (Zjavenie 20:1–3) Akú úľavu zažijeme, keď sa to stane!

Kým ten čas príde, musíme si dávať pozor na nesprávne zmýšľanie. Kedykoľvek sa nám do mysle vkradne nesprávne alebo negatívne zmýšľanie, musíme ho zavrhnúť, a to tak, že zameriame svoju myseľ na Jehovovu lásku. Potom ‚bude Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, strážiť naše srdce a naše myšlienkové sily‘. — Filipanom 4:6, 7.

[Obrázok na strane 26]

Jób odolával negatívnemu zmýšľaniu

[Obrázok na strane 28]

Lót pochopil, že Jehova je chápavým Vládcom