Otázky čitateľov

Je nejaká nádej na vzkriesenie dieťaťa, ktoré zomrelo v maternici matky?

Pre niekoho, kto stratu nenarodeného dieťaťa nezažil, môže byť náročné vžiť sa do pocitov človeka, ktorého to postihlo. Niektorí rodičia znášajú takú stratu veľmi ťažko. Istej matke zomrelo päť detí ešte skôr, ako sa narodili. Časom sa jej síce narodili dvaja zdraví synovia a bola šťastná, ale ani na jedno dieťa, ktoré sa jej narodilo mŕtve alebo ktoré potratila, nezabudla. Do svojej smrti presne vedela, koľko rokov by boli mali, keby žili. Majú takí kresťania dôvod dúfať, že pri vzkriesení dostanú deti späť?

Jednoduchá odpoveď na túto otázku je, že nevieme. Nikde v Biblii sa priamo nepíše o vzkriesení detí, ktoré sa narodili mŕtve alebo ktoré matka potratila. Nachádzame v nej však zásady, ktoré s touto otázkou súvisia a môžu do istej miery utešiť.

Zamyslime sa nad dvoma súvisiacimi otázkami. Prvá je: Kedy sa z Jehovovho pohľadu začína ľudský život — pri počatí alebo pri narodení? A druhá: Ako sa Jehova pozerá na nenarodené dieťa — ako na jedinečnú bytosť alebo ako na obyčajný zhluk buniek a tkanív v maternici ženy? Biblické zásady dávajú na obe otázky jasnú odpoveď.

Z mojžišovského Zákona jednoznačne vyplýva, že život sa začína nie pri narodení, ale oveľa skôr. Prečo to môžeme povedať? Lebo za usmrtenie plodu mohol byť človek potrestaný smrťou. Všimnime si tento zákon: „Dáš dušu za dušu.“ * (2. Mojž. 21:22, 23) Teda nenarodené dieťa v maternici je živé a je to živá duša. Túto nadčasovú pravdu pochopilo milióny kresťanov a to im pomohlo odmietnuť interrupciu, keďže ju považujú za vážny hriech proti Bohu.

Teda presvedčili sme sa, že nenarodené dieťa považuje Jehova za živé. Ale akú hodnotu má preňho jeho život? Spomenutý zákon nariaďoval, aby bol dospelý človek, ktorý spôsobil smrť nenarodeného dieťaťa, usmrtený. Z toho je zjavné, že život nenarodeného dieťaťa má v Božích očiach veľkú hodnotu. Z mnohých pasáží Písma sa okrem toho dozvedáme, že Jehova považuje nenarodené dieťa za jedinečnú bytosť. Napríklad kráľ Dávid o Jehovovi pod inšpiráciou povedal: „Držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky... Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené.“ ​(Žalm 139:13–16; Jób 31:14, 15)

Jehova tiež vidí, že nenarodené dieťa má už svoje charakteristické vlastnosti, a vidí aj to, v ktorých oblastiach má predpoklady ďalej sa rozvíjať. Keď bola Rebeka tehotná, dvojčatá v jej lone zápasili a Jehova o nich vyslovil určité proroctvo. Z toho vidno, že už poznal vlastnosti jej synov a vedel, že tieto vlastnosti neskôr ovplyvnia mnoho ľudí. (1. Mojž. 25:22, 23; Rim. 9:10–13)

Zaujímavý je aj prípad Jána Krstiteľa. V evanjeliu sa uvádza: „Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, dieťatko v jej lone poskočilo. Alžbeta bola naplnená svätým duchom.“ ​(Luk. 1:41) Pri opise tejto príhody použil lekár Lukáš grécke slovo, ktorým je možné označiť buď plod, alebo dieťa po narodení. Tým istým slovom opísal malého Ježiša ležiaceho v jasliach. (Luk. 2:12, 16; 18:15)

Teda dáva nám Biblia podklad robiť veľký rozdiel medzi dieťaťom v maternici a dieťaťom,  ktoré sa už prvý raz nadýchlo? Zdá sa, že nie. A to zodpovedá súčasným vedeckým poznatkom. Napríklad výskumníci zistili, že dieťa v maternici dokáže vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne. Neprekvapuje preto, že budúca mamička si k dieťaťu, ktoré sa v nej vyvíja, vytvorí taký silný vzťah.

Deti prichádzajú na svet v rôznom čase svojho vývinu v maternici. Pouvažujme nad týmto príkladom: Jednej matke sa predčasne narodí živé dieťa, ktoré však po niekoľkých dňoch zomrie. Iná matka vynosí dieťa až do normálneho termínu pôrodu, ale to tesne pred narodením zomrie. Má prvá matka nádej, že jej dieťa bude vzkriesené, len preto, že sa zhodou okolností narodilo predčasne, zatiaľ čo druhá matka nemá takú nádej?

Keď to zhrnieme, Biblia jasne učí, že život sa začína počatím a že Jehova považuje nenarodené dieťa za jedinečnú a hodnotnú bytosť. Vo svetle týchto biblických právd by niektorí mohli považovať za protirečenie, keby sa tvrdilo, že pre nenarodené dieťa, ktoré zomrelo, nie je nádej na vzkriesenie. Je celkom pochopiteľné, že by mohli mať pocit, že také tvrdenie podkopáva náš biblicky podložený postoj, na základe ktorého odmietame umelé prerušenie tehotenstva a ktorý je z veľkej časti založený na týchto pravdách.

Tento časopis položil v minulosti určité praktické otázky a tie akoby spochybnili možnosť vzkriesenia detí, ktoré zomreli pred narodením. Napríklad či Boh v raji vloží žene do maternice len čiastočne vyvinuté embryo. Ďalšie štúdium a rozjímanie spojené s modlitbami však priviedli vedúci zbor k záveru, že také úvahy nie sú v súvislosti s nádejou na vzkriesenie opodstatnené. Ježiš povedal: „U Boha je všetko možné.“ ​(Mar. 10:27) A pravdivosť jeho slov potvrdzuje aj jeho vlastná skúsenosť; jeho život bol prenesený z neba do lona mladej panny, čo je z ľudského hľadiska úplne nemožné.

Znamená to teda, že podľa Biblie budú vzkriesené aj deti, ktoré zomreli pred narodením? Opäť musíme zdôrazniť, že Biblia na túto otázku priamo neodpovedá, a preto nie je dôvod, aby sa k nej ľudia vyjadrovali jednoznačne. Táto téma môže viesť k nekonečnému radu otázok. Ale zdá sa, že najlepšie je vyhnúť sa špekuláciám. Jedno vieme iste: Táto vec je v rukách Jehovu Boha, ktorý je hojný v milujúcej láskavosti a milosrdenstve. (Žalm 86:15) Nemusíme vôbec pochybovať o tom, že vrúcne túži vzkriesením odstrániť všetky následky smrti. (Jób 14:14, 15) Môžeme mať istotu, že vždy urobí to, čo je správne. Keď svojmu Synovi z lásky prikáže, aby „zničil Diablove diela“, zacelí všetky rany, ktoré sme utrpeli, kým sme žili v tomto zlom systéme vecí. (1. Jána 3:8)

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Jehova nás zbaví všetkých spomienok na bolestné skúsenosti