Otázky čitateľov

Povedal Ježiš Kristus 12 apoštolom, ktorých vyslal zvestovať, aby si vzali palicu a sandále?

Niektorí tvrdia, že správy v troch evanjeliách o tom, ako Ježiš vyslal apoštolov zvestovať, si navzájom protirečia. Ale keď tieto správy porovnáme, prídeme k zaujímavému záveru. Porovnajme najprv to, čo zapísali Marek a Lukáš. Markova správa znie: „Prikázal im tiež, aby si na cestu nebrali nič okrem palice, nijaký chlieb, ani vak na jedlo, ani medené peniaze v opaskoch, ale aby si uviazali sandále a aby si nebrali dva spodné odevy.“ ​(Mar. 6:7–9) Lukáš zapísal: „Neberte si na cestu nič, ani palicu, ani vak s jedlom, ani chlieb, ani strieborné peniaze; ani si neberte dva spodné odevy.“ ​(Luk. 9:1–3) Môže sa zdať, že tieto správy si protirečia. Marek uvádza, že apoštoli dostali príkaz, aby si vzali palicu a uviazali sandále, ale podľa Lukášovho záznamu si nemali brať nič, ani palicu. O sandáloch sa Lukáš na rozdiel od Marka vôbec nezmieňuje.

Aby sme pochopili, čo chcel Ježiš pri tejto príležitosti povedať, všimnime si výraz, ktorý sa nachádza vo všetkých troch evanjeliách. V uvedených správach, ako aj v Matúšovi 10:5–10 dostali apoštoli príkaz, aby si nebrali „dva spodné odevy“. Každý apoštol pravdepodobne nosil jeden spodný odev. Teda na cestu si nemal brať ďalší. Podobne to bolo so sandálmi. Marek sa zmienil o tom, „aby si uviazali sandále“, teda sandále, ktoré mali práve obuté. A čo palica? Dielo The Jewish Encyclopedia uvádza: „Zdá sa, že medzi starovekými Hebrejmi bolo bežným zvykom tiež to, že nosili palicu.“ ​(1. Mojž. 32:10) Marek uviedol, aby si apoštoli „na cestu nebrali nič okrem palice“, ktorú mali pri sebe, keď im Ježiš tento príkaz dával. Teda pisatelia evanjelií zdôraznili Ježišov pokyn, aby sa apoštoli vydali na cestu s tým, čo majú, a nezdržiavali sa obstarávaním ďalšieho spodného odevu, sandálov či palice.

Túto myšlienku zdôraznil aj Matúš, ktorý tiež počul tento Ježišov príkaz a zapísal ho. Ježiš povedal: „Nezaobstarávajte si zlato ani striebro ani meď do svojich mešcov ani vak na jedlo na cestu ani dva spodné odevy ani sandále alebo palicu; lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.“ ​(Mat. 10:9, 10) Ako to bolo so sandálmi, ktoré apoštoli nosili, a s palicou, ktorú mali v ruke? Ježiš im nepovedal, aby sa týchto vecí zbavili, ak ich majú, ale povedal im, aby si ich nezaobstarávali. Prečo dal Ježiš taký príkaz? Pretože „robotník si zaslúži svoj pokrm“. To bola podstata jeho príkazu, ktorý bol v súlade s výzvou v Kázni na vrchu, aby neboli úzkostliví o to, čo budú jesť, piť alebo čo si oblečú. (Mat. 6:25–32)

Hoci sa tieto správy v evanjeliách môžu na prvý pohľad zdať protichodné, všetky vyjadrujú rovnakú myšlienku. Apoštoli mali ísť s tým, čo mali, a nemali sa zdržiavať tým, že by si zaobstarali to, čo nemali. Prečo? Lebo sa o nich bude starať Jehova.

 Koho mal Šalamún na mysli, keď spomenul „paniu, áno panie“? (Kaz. 2:8)

To nevieme s určitosťou povedať, ale jedna možnosť je, že to boli významné ženy, ktoré sa objavili na Šalamúnovom kráľovskom dvore.

V druhej kapitole knihy Kazateľ sa Šalamún zmienil o rôznych veciach, ktoré vykonal, napríklad o rozsiahlych stavebných projektoch. A dodal: „Nahromadil som si aj striebro a zlato a majetok, aký patrí kráľom a správnym oblastiam. Nadobudol som si spevákov a speváčky a najväčšie potešenie ľudských synov, paniu, áno panie.“ ​(Kaz. 2:8)

Mnohí komentátori predpokladajú, že „panie“, o ktorých tu Šalamún hovoril, boli cudzozemské manželky a konkubíny, ktorých mal v neskorších rokoch svojho života mnoho a ktoré ho zviedli k falošnému uctievaniu. (1. Kráľ. 11:1–4) Toto vysvetlenie však vyvoláva určité otázky. Keď Šalamún písal tieto slová, už poznal tú „paniu, áno panie“. A v tom čase ešte mal Jehovovo schválenie, pretože Boh ho inšpiroval k napísaniu biblických kníh. Nemohlo to byť v neskoršom období jeho života, keď mal stovky cudzozemských manželiek a konkubín a začal praktizovať falošné náboženstvo.

V knihe Kazateľ Šalamún povedal, že „sa usiloval nájsť pôvabné slová a napísať správne slová pravdy“. (Kaz. 12:10) Určite poznal slová ako „manželka“, „kráľovná“ a „konkubína“, pretože ich použil vo svojich inšpirovaných spisoch. (Prísl. 5:18; 12:4; 18:22; Kaz. 9:9; Pies. 6:8, 9) Ale v Kazateľovi 2:8 nie sú použité tieto známe slová.

Slová „paniu, áno panie“ sú prekladom nezvyčajného hebrejského slova, ktoré sa v Biblii vyskytuje iba na tomto mieste, a to v jednotnom i v množnom čísle. Učenci uznávajú, že význam tohto hebrejského slova nie je istý. Podľa mnohých biblických prekladateľov sa výraz v Kazateľovi 2:8 vzťahuje na ženy a je vyjadrený v jednotnom a hneď nato v množnom čísle alebo v superlatíve. Preklad „paniu, áno panie“ zodpovedá tomuto názoru.

Šalamún bol taký slávny, že sa o ňom dopočula kráľovná z bohatého kráľovstva Šeba a navštívila ho. To, čo videla, na ňu veľmi zapôsobilo. (1. Kráľ. 10:1, 2) Táto udalosť poukazuje na jeden možný význam Šalamúnových slov „paniu, áno panie“. Šalamún mohol mať na mysli výnimočné ženy, ktoré sa objavili na jeho dvore počas mnohých rokov, kým mal Božiu priazeň.