1. Aké námety Boží ľud pravidelne rozoberá a aký má z toho úžitok?

UŽ SA ti stalo, že pri príprave na štúdium Strážnej veže si si povedal, že tému, o ktorej článok hovorí, sme už rozoberali? Ak si členom kresťanského zboru dlhší čas, pravdepodobne si si všimol, že k niektorým témam sa vraciame opakovane. Námety ako Božie Kráľovstvo, výkupné, dielo robenia učeníkov alebo vlastnosti, ako je láska a viera, sú pravidelnou súčasťou nášho duchovného jedálneho lístka. Keď tieto námety rozoberáme opakovane, pomáha nám to, aby sme zostali zdraví vo viere a ‚stali sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi‘. (Jak. 1:22)

2. a) Na čo sa v mnohých prípadoch vzťahuje hebrejské slovo preložené ako „pripomienky“? b) Ako sa Božie pripomienky odlišujú od ľudských zákonov?

² Hebrejské podstatné meno preložené ako „pripomienky“ sa v mnohých prípadoch vzťahuje na zákony, prikázania alebo predpisy, ktoré dáva Boh svojmu ľudu. Ľudské zákony je často potrebné upravovať, ale Jehovove zákony a predpisy sú vždy spoľahlivé. Hoci niektoré z nich dnes už nie sú pre Božích služobníkov záväzné, nie je to pre to, že by boli chybné alebo neúčinné. Žalmista sa vyjadril: „Spravodlivosť tvojich pripomienok je na neurčitý čas.“ (Žalm 119:144)

3., 4. a) Čo môžu Jehovove pripomienky zahŕňať? b) Aký úžitok mohli mať Izraeliti z toho, keby dbali na tieto pripomienky?

³ Možno si si všimol, že Jehovove pripomienky občas zahŕňajú aj výstrahy. Boh opakovane dával Izraelitom výstrahy prostredníctvom svojich prorokov. Napríklad krátko predtým ako mali vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, ich Mojžiš varoval: „Majte sa na  pozore, aby sa nestalo, že sa vaše srdce dá zvábiť a vy odbočíte a budete uctievať iných bohov a klaňať sa im, a Jehovov hnev bezpochyby vzplanie proti vám.“ (5. Mojž. 11:16, 17) Z Biblie sa dozvedáme, že Boh dal svojmu ľudu množstvo užitočných pripomienok.

⁴ Pri mnohých ďalších príležitostiach Jehova nabádal Izraelitov, aby sa ho báli, počúvali jeho hlas a posväcovali jeho meno. (5. Mojž. 4:29–31; 5:28, 29) Keby boli dbali na tieto pripomienky, Jehova by ich bol istotne veľmi požehnal. (3. Mojž. 26:3–6; 5. Mojž. 28:1–4)

5. Prečo Jehova bojoval za kráľa Ezechiáša?

⁵ Boh svoj sľub, že Izraelitov požehná, dodržiaval počas celých ich búrlivých dejín. Napríklad keď asýrsky kráľ Senacherib vtrhol do Judska a vyhrážal sa, že zvrhne kráľa Ezechiáša, Jehova zasiahol tak, že poslal Ezechiášovi na pomoc anjela. Ten za jedinú noc usmrtil „každého udatného, mocného muža“ v asýrskom vojsku, takže Senacherib sa musel pokorený vrátiť domov. (2. Par. 32:21; 2. Kráľ. 19:35) Prečo Boh bojoval za kráľa Ezechiáša? Pretože sa „stále... pridržiaval Jehovu. Neodbočil od jeho nasledovania, ale stále dodržiaval jeho prikázania.“ (2. Kráľ. 18:1, 5, 6)

6. Ako Joziáš prejavil dôveru v Jehovu?

⁶ Ďalším príkladom človeka, ktorý poslúchal Jehovove prikázania, je kráľ Joziáš. Už v útlom veku, keď mal osem rokov, „konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach... a neodbočil napravo ani naľavo“. (2. Par. 34:1, 2) Svoju dôveru v Jehovu prejavil tým, že očistil krajinu od modiel a obnovil pravé uctievanie. Vďaka tomu bol požehnaný nielen on, ale aj celý národ. (Prečítajte 2. Paralipomenon 34:31–33.)

7. K čomu to viedlo, keď Izraeliti nedbali na Božie pripomienky?

⁷ Je však smutné, že Boží ľud sa vždy nespoliehal na Božie pripomienky. V priebehu stáročí niekedy Izraeliti poslúchali, inokedy neposlúchali. Keď ich viera zoslabla, často boli ‚unášaní sem a tam každým vetrom učenia‘, keby sme sa mali vyjadriť slovami apoštola Pavla. (Ef. 4:13, 14) Ich nedostatok dôvery v Božie pripomienky viedol k tomu, že žali trpké ovocie svojho počínania, presne ako bolo predpovedané. (3. Mojž. 26:23–25; Jer. 5:23–25)

8. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa stalo Izraelitom?

 ⁸ Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa stalo Izraelitom? Tak ako oni, aj Boží služobníci dnes dostávajú rady a napomenutia. (2. Petra 1:12) Vždy, keď si čítame Božie inšpirované Slovo, pripomíname si Jehovove prikázania. Keďže Jehova nám dal slobodnú vôľu, môžeme sa sami rozhodnúť, či budeme poslúchať jeho rady, alebo či budeme robiť to, čo je správne v našich očiach. (Prísl. 14:12) Pouvažujme teraz o niektorých dôvodoch, prečo sa na Jehovove pripomienky môžeme spoliehať, a o tom, aký úžitok z toho budeme mať.

9. Ako Jehova uisťoval Izraelitov na pustatine, že ich podporuje?

⁹ Keď sa Izraeliti vydali na cestu, ktorá nakoniec trvala 40 rokov, Jehova im vopred nepovedal podrobnosti o tom, ako ich bude viesť a chrániť a ako sa bude o nich starať. No mnohokrát im dokázal, že mu môžu dôverovať a spoliehať sa na jeho pokyny. Cez nehostinné územie ich viedol oblakovým stĺpom vo dne a ohnivým stĺpom v noci, a tak im pripomínal, že ich podporuje. (5. Mojž. 1:19; 2. Mojž. 40:36–38) Staral sa aj o ich základné životné potreby. „Odevy sa im neobnosili a nohy im neopuchli.“ Naozaj, „nič im nechýbalo“. (Neh. 9:19–21)

10. Ako dnes Jehova vedie svoj ľud?

¹⁰ Boží služobníci dnes stoja na prahu spravodlivého nového sveta. Dôverujeme Jehovovi, že nám zaobstará všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli prežiť blížiace sa „veľké súženie“? (Mat. 24:21, 22; Žalm 119:40, 41) Je pravda, že Jehova nás do nového sveta nevedie pomocou oblakového ani ohnivého stĺpa. Používa však svoju organizáciu, aby nám dával pripomienky, vďaka ktorým môžeme zostať bdelí. Napríklad stále väčší dôraz sa kladie na to, aby sme si posilňovali duchovnosť osobným čítaním Biblie, aby sme si vyhradzovali večer na rodinné uctievanie a aby sme sa pravidelne zúčastňovali na zhromaždeniach a na službe. Urobili sme vo svojom živote potrebné zmeny, aby sme sa riadili týmito radami? Tak si vybudujeme silnú vieru, ktorá nám pomôže prežiť do nového sveta.

11. Z čoho vidieť, že Bohu na nás záleží?

¹¹ Rady, ktoré dostávame, nám nielenže pomáhajú zostať duchovne bdelými, ale nám aj umožňujú múdro sa rozhodovať v záležitostiach každodenného života. Pripomína sa nám napríklad, aby sme mali vyrovnaný pohľad na hmotné veci a viedli jednoduchý život, čo nás ušetrí pred úzkostlivými starosťami. Úžitok máme aj z rád týkajúcich sa nášho oblečenia a úpravy zovňajšku, výberu vhodnej zábavy či nášho rozhodnutia, aké vzdelanie si vyberieme a koľko času mu budeme venovať. A zamyslime sa tiež nad pripomienkami, ako predchádzať úrazom v domácnosti či v sále Kráľovstva, ako bezpečne viesť auto a ako byť pripravený na naliehavé situácie. Všetky tieto rady sú dôkazom toho, že Bohu na nás veľmi záleží.

12. a) O čom sa Ježiš opakovane rozprával so svojimi učeníkmi? b) Aký skutok pokory urobil na Petra trvalý dojem a ako by mal zapôsobiť na nás?

¹² Aj Boží ľud v prvom storočí často dostával pripomienky. Ježiš opakovane hovoril so svojimi učeníkmi o tom, že si majú rozvíjať pokoru. Nezostal však pri tom, že by im len vysvetlil, čo znamená prejavovať pokoru, ale im aj ukázal,  ako to majú robiť. V posledný deň svojho ľudského života zhromaždil svojich apoštolov na slávnosť Pesach. Kým jedli, Ježiš vstal od stola a umyl im nohy, čo obyčajne robil sluha. (Ján 13:1–17) Tento skutok pokory urobil na nich trvalý dojem. Apoštol Peter, ktorý tam vtedy bol, dal asi o 30 rokov svojim spoluveriacim radu o pokore. (1. Petra 5:5) Ježišov príklad by nás mal všetkých podnietiť, aby sme sa k sebe správali s pokorou. (Fil. 2:5–8)

13. Čo nevyhnutné si mali podľa Ježišových pripomienok učeníci rozvinúť?

¹³ Ďalšia téma, o ktorej sa Ježiš so svojimi učeníkmi často rozprával, sa týkala silnej viery. Keď učeníci nemohli vyhnať démona z istého chlapca, opýtali sa Ježiša: „Prečo sme ho my nemohli vyhnať?“ Ježiš im odpovedal: „Pre vašu malú vieru. Lebo pravdivo vám hovorím, ak budete mať vieru veľkosti horčičného zrna... nič pre vás nebude nemožné.“ (Mat. 17:14–20) Počas celej svojej služby učeníkov vyučoval, že je nevyhnutné mať vieru. (Prečítajte Matúša 21:18–22.) Navštevujeme všetky zjazdy a zhromaždenia, aby sme si na nich posilnili vieru? Zjazdy a zhromaždenia nie sú len radostnými stretnutiami, ale aj príležitosťami na to, aby sme prejavili dôveru v Jehovu.

14. Prečo je dnes dôležité rozvíjať si lásku podobnú Kristovej?

¹⁴ Kresťanské grécke Písma obsahujú veľa pripomienok, aby sme si prejavovali lásku. Ježiš povedal, že druhé najväčšie prikázanie je „milovať svojho blížneho ako sám seba“. (Mat. 22:39) Podobne aj Ježišov nevlastný brat Jakub hovoril o láske a nazval ju „kráľovským zákonom“. (Jak. 2:8) A apoštol Ján napísal: „Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku.“ (1. Jána 2:7, 8) Čo mal Ján na mysli, keď spomenul „staré prikázanie“? Hovoril o prikázaní prejavovať si lásku. „Staré“ bolo v tom zmysle, že kresťania ho mali „od začiatku“, lebo Ježiš im ho dal už desaťročia pred napísaním Jánovho listu. Ale „nové“ bolo v tom, že si od učeníkov vyžadovalo prejavovať obetavú lásku v nových situáciách. Sme vďační za to, že dostávame výstrahy, ktoré nám pomáhajú nerozvinúť si sebecký postoj typický pre tento svet, ale prejavovať nesebeckú lásku k blížnemu?

15. Čo bolo Ježišovým hlavným poslaním na zemi?

¹⁵ Ježiš sa úprimne zaujímal o ľudí. Bolo to zjavné z toho, že uzdravoval chorých  a kriesil mŕtvych. Avšak Ježišovým hlavným poslaním nebolo uzdravovať ľudí. Oveľa trvalejší úžitok mali ľudia z jeho zvestovateľskej služby a vyučovania. Prečo? Napríklad preto, lebo tí, ktorých Ježiš v prvom storočí uzdravil alebo vzkriesil, časom zostarli a zomreli. Ale ľudia, ktorí priaznivo reagovali na posolstvo, ktoré hlásal, získali nádej na večný život. (Ján 11:25, 26)

16. Aké rozsiahle je dnes dielo zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov?

¹⁶ Zvestovateľské dielo, ktoré Ježiš začal, sa dnes vykonáva v oveľa väčšom rozsahu ako v prvom storočí. Ježiš svojich nasledovníkov poveril: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Mat. 28:19) Toto poverenie naozaj splnili, a plníme ho aj my dnes. Jehovovi svedkovia v počte vyše siedmich miliónov horlivo hlásajú o Božom Kráľovstve vo viac ako 230 krajinách a vedú milióny biblických štúdií. Toto zvestovateľské dielo je dôkazom toho, že žijeme v posledných dňoch.

17. Aké rady dali Pavol a Peter kresťanom v prvom storočí?

¹⁷ Raným kresťanom pripomienky pomohli, aby zostali pevní vo viere. Predstavme si, ako muselo Timoteja povzbudiť, keď mu Pavol, ktorý bol v tom čase uväznený v Ríme, napísal: „Stále sa pridŕžaj vzoru zdravých slov, ktoré si počul odo mňa.“ (2. Tim. 1:13) A keď apoštol Peter písal spolukresťanom, najprv ich povzbudil, aby si rozvíjali vlastnosti ako vytrvalosť, bratskú náklonnosť a sebaovládanie, a potom dodal: „Budem vždy naklonený k tomu, aby som vám pripomínal tieto veci, hoci ich poznáte a ste upevnení v pravde.“ (2. Petra 1:5–8, 12)

18. Ako sa kresťania v prvom storočí pozerali na pripomienky?

¹⁸ Pavol a Peter vo svojich listoch vlastne tlmočili „výroky, ktoré už predtým vyriekli svätí proroci“. (2. Petra 3:2) Dráždili bratov v prvom storočí tieto pripomienky? Nie, pretože ich považovali za prejav Božej lásky a vedeli, že im pomáhajú ‚vyrastať ďalej v nezaslúženej láskavosti a v poznaní nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista‘. (2. Petra 3:18)

19., 20. Prečo by sme mali Jehovovým pripomienkam dôverovať a aký máme z toho úžitok?

¹⁹ Dnes máme veľa dôvodov na to, aby sme dôverovali Jehovovým pripomienkam obsiahnutým v Božom spoľahlivom Slove, Biblii. (Prečítajte Jozuu 23:14.) Na jeho stránkach sa môžeme dočítať, ako Boh počas tisícročí zaobchádzal s nedokonalými ľuďmi. Tento historický záznam bol v písomnej podobe zachovaný na náš úžitok. (Rim. 15:4; 1. Kor. 10:11) Okrem toho vidíme spĺňanie biblických proroctiev. Proroctvá sú ako pripomienky vyslovené vopred. Sme napríklad svedkami toho, ako sa spĺňa proroctvo, že „v konečnej časti dní“ budú k čistému uctievaniu Jehovu zhromaždené milióny ľudí. (Iz. 2:2, 3) Aj zhoršujúce sa podmienky vo svete sú splnením biblického proroctva. A už spomenuté zvestovateľské dielo, ktoré teraz prebieha na celom svete, je priamym splnením Ježišovho proroctva. (Mat. 24:14)

²⁰ Náš Stvoriteľ si získal povesť absolútne dôveryhodného Boha. Dôverujeme mu? O jeho pripomienkach by sme nemali nikdy pochybovať. Takúto dôveru prejavila sestra, ktorá sa volá Rosellen. Hovorí: „Keď som začala plne dôverovať Jehovovi, viac a viac som videla, ako ma podporuje a posilňuje.“ Kiež aj my máme podobný úžitok z toho, že zachovávame Jehovove pripomienky.