1., 2. a) Akú inšpirovanú radu dal Šalamún mladým ľuďom? b) Prečo by mala Šalamúnova rada zaujímať aj skôr narodených kresťanov?

KRÁĽ Šalamún bol inšpirovaný osloviť mladých ľudí týmito slovami: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni.“ Aké „biedne dni“ mal na mysli? Opísal ich ďalej, keď poetickými slovami vyjadril ťažkosti spojené s vysokým vekom — trasúce sa ruky, neistý krok, strata zubov, slabý zrak, zlý sluch, šedivé vlasy a zhrbená postava. Nikto by nemal čakať až do tohto obdobia života, kým začne slúžiť Jehovovi. (Prečítajte Kazateľa 12:1–5.)

² Mnohí kresťania, ktorí majú okolo 50 rokov, prípadne o čosi viac, sú stále plní energie. Možno už majú zopár šedín, ale málokedy sa na nich vzťahuje celý rad ťažkostí, ktoré opísal Šalamún. Môžu mať aj títo skôr narodení kresťania úžitok z rady danej mladým: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa“? Čo táto rada znamená?

3. Čo znamená pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa?

 ³ Aj keď už slúžime Jehovovi veľa rokov, je dobré, keď sa z času na čas zamyslíme nad tým, aký vznešený je náš Stvoriteľ. Nie je život fascinujúci? Zložitosť, ktorú vidíme v rôznych formách života, často presahuje ľudské chápanie. Rôznorodosť všetkých úžasných vecí, ktoré Jehova vytvoril, nám prináša nepreberné možnosti tešiť sa zo života. Keď rozjímame o Jehovových stvoriteľských dielach, stále viac si ceníme lásku, múdrosť a moc nášho Boha. (Žalm 143:5) Pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa však znamená premýšľať aj o povinnostiach, ktoré voči nemu máme. V takýchto chvíľach nepochybne cítime túžbu vyjadrovať vďačnosť nášmu Stvoriteľovi, a to tým, že mu chceme slúžiť zo všetkých síl až do konca života. (Kaz. 12:13)

4. Akú otázku si môžu položiť kresťania s dlhoročnými skúsenosťami a prečo?

⁴ Ak máš za sebou desaťročia skúseností, stojíš pred dôležitou otázkou: Ako využijem svoj život, kým mám ešte dostatok síl? Ako skúsený kresťan máš jedinečné príležitosti, aké iní nemajú. To, čo ťa Jehova naučil, môžeš odovzdávať mladším. Môžeš druhým rozprávať, čo všetko si zažil v službe Bohu, a tým ich posilňovať. Kráľ Dávid sa o takéto príležitosti modlil. Napísal: „Ó, Bože, vyučoval si ma od mladosti... Až do staroby a do šedín ma, ó, Bože, neopúšťaj, kým neporozprávam o tvojom ramene tomu pokoleniu, všetkým, ktorí majú prísť, o tvojej moci.“ (Žalm 71:17, 18)

5. Ako môžu starší kresťania odovzdávať to, čo vedia, druhým?

⁵ Ako by mohli mať druhí úžitok z múdrosti, ktorú si nadobudol v priebehu rokov? Mohol by si napríklad pozvať mladších spolukresťanov k sebe domov a stráviť s nimi príjemné chvíle budujúcimi rozhovormi. Alebo by si ich mohol pozvať do zvestovateľskej služby, aby videli, s akou radosťou slúžiš Jehovovi. Elíhu kedysi povedal: „Mali by rozprávať dni, a množstvo rokov by malo dať na vedomie múdrosť.“ (Jób 32:7) Apoštol Pavol podnecoval skúsené kresťanky, aby povzbudzovali druhých slovom i príkladom. Napísal: „Nech sú [vekom staršie ženy] učiteľkami dobrého.“ (Tít. 2:3)

6. Prečo by kresťania s bohatými skúsenosťami nemali podceňovať svoje možnosti?

⁶ Ak si kresťan s bohatými skúsenosťami, máš veľa možností. Pouvažuj napríklad, čo všetko dnes vieš, čo si pred 30 či 40 rokmi nevedel. Naučil si sa uplatňovať biblické zásady vo svojom živote. Nepochybne vieš biblickou pravdou zapôsobiť na srdce ľudí. Ak slúžiš ako starší, vieš pomôcť kresťanom, ktorí urobili chybný krok. (Gal. 6:1) Možno si získal skúsenosti ako dozorca v zbore, v niektorom zjazdovom oddelení či pri výstavbe sál Kráľovstva. Možno vieš, ako pristupovať k lekárom, aby uplatnili liečebné postupy bez použitia krvi. A keď patríš k tým, ktorí spoznali pravdu len nedávno, určite máš cenné životné skúsenosti. Napríklad keď si vychoval deti, získal si praktickú múdrosť. Starší kresťania sú mocným zdrojom povzbudenia pre Jehovov ľud, lebo učia, vedú a posilňujú svojich bratov a sestry. (Prečítajte Jóba 12:12.)

7. V čom môžu starší kresťania školiť mladších?

⁷ Ako môžeš využiť svoje skúsenosti  ešte viac? Mohol by si mladším kresťanom ukázať, ako zavádzať a viesť biblické štúdiá. Sestra by mohla poradiť mladým mamičkám, ako popri starostlivosti o malé dieťa zvládať duchovné činnosti. Brat by mohol učiť mladších bratov, ako s nadšením vyučovať z pódia a ako účinnejšie zvestovať dobré posolstvo. Mohol by im ukázať, ako navštevuje zostarnutých bratov a sestry, aby ich duchovne povzbudil. Hoci už možno nemáš toľko síl, čo kedysi, máš množstvo príležitostí školiť mladších. V Božom Slove čítame: „Krásou mládencov je ich sila a nádherou starcov sú ich šediny.“ (Prísl. 20:29)

8. Čo robil apoštol Pavol v neskoršom období svojho života?

⁸ Apoštol Pavol využíval všetky svoje možnosti, aby slúžil Bohu aj v neskoršom období života. Keď bol okolo roku 61 n. l. prepustený z väzenia v Ríme, mal už za sebou roky náročnej misionárskej služby a mohol si povedať, že je čas usadiť sa a zvestovať v tomto veľkom meste. (2. Kor. 11:23–27) Tamojší bratia by si to určite cenili. Pavol však videl, že v iných krajinách je ešte veľa práce. Spolu s Timotejom a Títom sa opäť zapojil do misionárskej činnosti. Išli do Efezu, odtiaľ na Krétu a potom pravdepodobne do Macedónie. (1. Tim. 1:3; Tít. 1:5) Nevieme, či sa dostal aj do Španielska, ale mal to v pláne. (Rim. 15:24, 28)

9. Koľko rokov mohol mať Peter, keď sa presťahoval tam, kde bolo potrebné zvestovať? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Apoštol Peter mohol mať už vyše 50 rokov, keď sa presťahoval tam, kde bolo potrebné zvestovať dobré posolstvo. Prečo to môžeme tvrdiť? Ak mal Peter približne toľko rokov, čo Ježiš, alebo trochu viac, tak v roku 49 n. l., keď sa stretol s ostatnými apoštolmi v Jeruzaleme, mohol mať asi 50 rokov. (Sk. 15:7) Nejaký čas po tomto stretnutí sa odsťahoval do Babylona, nepochybne s cieľom zvestovať veľkému počtu Židov, ktorí žili v tej oblasti. (Gal. 2:9) V Babylone býval aj v čase, keď napísal svoj prvý inšpirovaný list, čo bolo asi v roku 62 n. l. (1. Petra 5:13) Pre Petra nemuselo byť ľahké usadiť sa v zrelom veku v cudzej krajine, ale nedal sa tým obrať o radosť a ďalej slúžil Jehovovi naplno.

10., 11. Porozprávaj skúsenosť niekoho, kto sa v zrelom veku presťahoval tam, kde je potrebných viac zvestovateľov.

¹⁰ Mnohým kresťanom vo veku 50 rokov a viac sa menia okolnosti a v službe Jehovovi sa im ponúkajú nové možnosti. Niektorí sa sťahujú na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov. Napríklad Robert píše: „S manželkou sme mali okolo 55 rokov, keď sme si uvedomili, aké príležitosti sa nám otvárajú. Náš jediný syn sa osamostatnil, nemuseli sme sa už starať o zostarnutých rodičov a dostali sme aj malé dedičstvo. Vypočítal som, že keby sme predali dom, mohli by sme splatiť hypotéku a peniaze by nám vystačili do času, kým by som nezačal dostávať dôchodok. Počuli sme, že v Bolívii je počet ľudí, ktorí chcú študovať Bibliu, veľký a životné náklady malé. A tak sme sa rozhodli, že sa tam presťahujeme. Zvyknúť si na nový domov nebolo ľahké. Všetko bolo úplne iné ako to, na čo sme boli zvyknutí v Spojených štátoch. No naše úsilie bolo bohato odmenené.

¹¹ Teraz sa celý náš život točí okolo zborových činností. Niektorí zo záujemcov, s ktorými sme študovali Bibliu, sa dali pokrstiť. Jedna rodina, s ktorou sme študovali, žije v skromných podmienkach v dedine vzdialenej od nás niekoľko  kilometrov. Ale členovia tejto rodiny každý týždeň podnikajú náročnú cestu do mesta, aby boli prítomní na zhromaždení. Viete si predstaviť našu radosť, keď sme videli, aký pokrok robia a ako sa ich najstarší syn stal priekopníkom?“

12., 13. Porozprávaj skúsenosť niekoho, kto využil nové možnosti na službu Jehovovi, keď odišiel do dôchodku.

¹² Aj cudzojazyčné zbory a skupiny môžu mať veľký úžitok z príkladu starších bratov a sestier. A služba v takom obvode môže byť veľmi radostná. Brian, ktorý žije v Británii, píše: „Keď som dosiahol dôchodcovský vek 65 rokov, s manželkou sme mali pocit, že v našom živote zavládol nezáživný stereotyp. Deti už s nami nebývali a málokedy sme našli niekoho, s kým by sme mohli študovať Bibliu. Potom som stretol istého mladého Číňana, ktorý sa venoval výskumu na miestnej univerzite. Prijal pozvanie na naše zhromaždenie a začal som s ním študovať Bibliu. Po niekoľkých týždňoch priviedol aj svojho čínskeho kolegu. O dva týždne priviedol tretieho a neskôr aj štvrtého.

¹³ Keď o biblické štúdium požiadal piaty Číňan z univerzity, pomyslel som si: Nuž, Brian, aj keď už máš 65 rokov, Jehova ťa ešte neposlal do dôchodku. A tak som sa opýtal manželky, ktorá je odo mňa o dva roky mladšia, či by sa nechcela učiť po čínsky. Učili sme sa tak, že sme počúvali nahrávky čínštiny. Bolo to pred desiatimi rokmi. Vďaka zvestovaniu v cudzojazyčnom poli sa opäť cítime mladí. Doteraz sme študovali Bibliu so 112 Číňanmi! Väčšina začala chodiť aj na zhromaždenia. A jedna Číňanka z tejto skupiny teraz slúži ako priekopníčka.“

14. Na čo by mali pamätať starší kresťania a ako ich môže povzbudiť Pavlov príklad?

¹⁴ Hoci mnohí kresťania v zrelom veku majú vynikajúce príležitosti slúžiť  Jehovovi, všetci takú možnosť nemajú. Niektorých trápi chatrné zdravie alebo majú deti či starnúcich rodičov, ktorí potrebujú ich pomoc. Pamätaj, že Jehova si cení všetko, čo preňho robíš. Preto sa netráp tým, čo nemôžeš robiť, ale s radosťou rob, čo môžeš. Zamysli sa nad príkladom apoštola Pavla. Roky bol v domácom väzení, takže nemohol pokračovať vo svojich misionárskych cestách. No každému, kto ho prišiel navštíviť, rozprával o Písme a posilňoval jeho vieru. (Sk. 28:16, 30, 31)

15. Prečo sú vekovo starší kresťania veľmi cenní?

¹⁵ Jehova si cení aj službu tých, ktorí sú vo veľmi pokročilom veku. Šalamún uznal, že vyšší vek, keď má človek podlomené zdravie, prináša biedne dni, ktoré vôbec nie sú ľahké. Jehova si však cení, keď ho vekovo starší kresťania chvália. (Luk. 21:2–4) Aj členovia zboru si veľmi vážia dlhoročných Božích služobníkov, ktorých majú medzi sebou.

16. Akých výsad sa Anna už pravdepodobne nedožila, ale ako slúžila Bohu?

¹⁶ V Biblii čítame o Anne, ktorá verne slúžila Jehovovi až do staroby. Keď sa narodil Ježiš, mala 84 rokov a bola vdova. Pravdepodobne sa už nedožila toho, aby sa stala Ježišovou nasledovníčkou, aby dostala svätého ducha ani aby zvestovala dobré posolstvo o Kráľovstve. Ale s radosťou robila to, čo mohla. „Nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne.“ (Luk. 2:36, 37) Keď kňaz každé ráno a každý večer pálil v chráme kadidlo, čo trvalo asi pol hodiny, Anna bola so zhromaždeným zástupom na nádvorí a po celý ten čas sa ticho modlila. Keď uvidela malého Ježiša, začala „hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema“. (Luk. 2:38)

17. Ako môžeme pomáhať zostarnutým a chorým spolukresťanom, aby sa zúčastňovali na pravom uctievaní?

¹⁷ Aj dnes máme medzi sebou zostarnutých či chorých spolukresťanov. Ako im môžeme pomáhať? Niektorí z nich by veľmi radi boli na zhromaždeniach a zjazdoch, ale okolnosti im to často nedovoľujú. V mnohých zboroch sa o takýchto starších kresťanov bratia láskavo starajú tak, že im umožňujú počúvať zhromaždenia cez telefón. Niekde to nie je možné. No aj vtedy môžu títo kresťania podporovať pravé uctievanie. Ako? Napríklad tak, že sa modlia, aby sa zboru dobre darilo. (Prečítajte Žalm 92:13, 14.)

18., 19. a) Čo si kresťania vo vyššom veku možno neuvedomujú? b) Kto by mal poslúchať radu: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa“?

¹⁸ Kresťania vo vyššom veku si možno ani neuvedomujú, akým veľkým povzbudením sú pre druhých. Napríklad Anne, ktorá roky verne chodievala do chrámu, by pravdepodobne ani nenapadlo, že jej príklad bude povzbudzovať druhých aj o stáročia neskôr. Na Jehovu zapôsobila Annina láska k nemu, a preto je o nej zmienka v Písme. Nepochybne aj tvoja láska k Bohu pôsobí na tvojich spolukresťanov. Preto nie div, že sa v Božom Slove píše: „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti.“ (Prísl. 16:31)

¹⁹ Každý z nás má určité obmedzenia v tom, čo môže robiť v službe Jehovovi. Ale nech si všetci, ktorí sa ešte tešia pomerne dobrému zdraviu a majú dostatok energie, vezmú k srdcu tieto inšpirované slová: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa... skôr než prídu biedne dni.“ (Kaz. 12:1)