1. – 3. a) Aké finančné ťažkosti dnes mnohí majú a ako ich niektorí riešia? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Aké obavy vznikajú v súvislosti s výchovou detí?

„MÔJ manžel James prichádzal každý deň z práce úplne zničený, ale z toho, čo zarobil, sme ledva vyžili,“ rozpráva Marilyn. * „Chcela som mu to uľahčiť a tiež dopriať nášmu synovi Jimmymu veci, ktoré si užívajú jeho spolužiaci.“ Marilyn chcela pomôcť i ďalším príbuzným a myslieť aj na budúcnosť. Mnohé jej priateľky sa presťahovali do iných krajín, aby mohli viac zarobiť. Ale keď ona sama zvažovala tento krok, mala zmiešané pocity. Prečo?

² Marilyn sa desila predstavy, že by mala opustiť milovaného manžela a syna a nebyť s nimi pri pravidelných duchovných činnostiach. Na druhej strane uvažovala, že je veľa takých, ktorí na nejaký čas odišli do zahraničia, a zdá sa, že ich rodinám to duchovne neublížilo. Ako však bude vychovávať Jimmyho na diaľku? Dá sa úspešne vychovávať dieťa „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“ cez internet? (Ef. 6:4)

³ Marilyn hľadala niekoho, kto by jej poradil. Jej manžel nechcel, aby odišla, no povedal, že jej v tom nebude  brániť. Starší a iní v zbore jej radili, aby neodchádzala, ale niekoľko sestier ju k odchodu povzbudzovalo. „Ak ľúbiš svoju rodinu, pôjdeš,“ hovorili. „Slúžiť Jehovovi môžeš aj tam.“ Marilyn napokon napriek pochybnostiam pobozkala manžela a syna na rozlúčku a odcestovala do zahraničia. „Nebudem preč dlho,“ sľúbila.

4. Z akých dôvodov sa mnohí sťahujú a kto sa potom stará o ich deti?

⁴ Jehova nechce, aby jeho služobníci žili v úplnej chudobe. (Žalm 37:25; Prísl. 30:8) Jeden z najstarších spôsobov, ako sa chudobe vyhnúť, je presťahovať sa. Patriarcha Jakob poslal svojich synov nakúpiť potraviny do Egypta, aby ich rodiny neumreli hladom. * (1. Mojž. 42:1, 2) Väčšina z tých, ktorí dnes odchádzajú do zahraničia, to nerobí preto, že by ich rodina hladovala. Možno žijú v krajine so slabou ekonomikou, nedokážu sa dostať z dlhov alebo jednoducho chcú svojej rodine zabezpečiť lepšiu životnú úroveň. A tak si hľadajú prácu buď v cudzine, alebo v inej časti vlastnej krajiny. O ich malé deti sa potom často stará druhý rodič, starší súrodenec, starí rodičia alebo iní príbuzní či priatelia. Hoci partnera a deti opúšťajú s ťažkým srdcom, myslia si, že nemajú na výber.

5., 6. a) Čo Ježiš učil o šťastí a skutočnej istote? b) O čo sa máme podľa Ježišových slov modliť? c) Ako sa prejavuje Jehovovo požehnanie?

⁵ Aj v Ježišových dňoch boli mnohí chudobní a mali ťažký život. Možno si mysleli, že keby mali viac peňazí, boli by šťastnejší a žili by vo väčšej istote. (Mar. 14:7) No Ježiš chcel, aby svoju nádej vkladali do niečoho iného. Chcel, aby sa spoliehali na skutočné bohatstvo, ktorého Zdrojom je Jehova. V kázni na vrchu povedal, že pravé šťastie a pocit bezpečia nám neprinesú materiálne veci ani vlastné snahy, ale priateľstvo s naším nebeským Otcom.

⁶ Vo vzorovej modlitbe nás Ježiš neučil modliť sa o dobré finančné zabezpečenie, ale o každodenné potreby, o „chlieb na tento deň“. Svojim poslucháčom otvorene povedal: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi... Radšej si ukladajte poklady v nebi.“ (Mat. 6:9, 11, 19, 20) Môžeme dôverovať Jehovovi, že nám bude žehnať, tak ako to sľúbil. Božie požehnanie nie je len prejav jeho schválenia. Znamená, že Boh nám poskytuje to, čo naozaj potrebujeme. A tak jediný spôsob, ako dosiahnuť pravé šťastie a bezpečie, je dôverovať nášmu starostlivému Otcovi, nie peniazom. (Prečítajte Matúša 6:24, 25, 31–34.)

7. a) Komu Jehova zveril zodpovednosť vychovávať deti? b) Z čoho vyplýva, že deti musia vychovávať obaja rodičia?

⁷ „Stále hľadať najprv Božiu spravodlivosť“ zahŕňa pozerať sa na rodinné záväzky tak ako Jehova. Zákon, ktorý dal Boh prostredníctvom Mojžiša, obsahuje zásadu platnú aj pre kresťanov: Rodičia musia duchovne školiť svoje deti. (Prečítajte 5. Mojžišovu 6:6, 7.) Boh zveril túto zodpovednosť rodičom, nie starým rodičom ani nikomu inému. Kráľ Šalamún vyhlásil: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Prísl. 1:8) Z toho vyplýva, že obaja rodičia majú osobne viesť a vyučovať svoje deti. (Prísl. 31:10, 27, 28)  Deti sa môžu od rodičov veľa naučiť. Zvlášť to platí v duchovnom ohľade, keď denne počujú rodičov rozprávať sa o Jehovovi a vidia ich príklad.

8., 9. a) Aké zmeny môžu v rodine nastať, keď je jeden z rodičov dlho preč? b) Akú citovú a morálnu škodu môže napáchať odlúčenie?

⁸ Skôr ako niekto odíde za prácou do zahraničia, snaží sa zvážiť riziká i obete, ktoré s tým môžu byť spojené. Málokto však dokáže predvídať všetky následky. * (Prísl. 22:3) Hneď ako Marilyn odišla, začalo sa jej cnieť za domovom. Manžel a syn jej veľmi chýbali a rovnako ona im. Malý Jimmy sa jej pýtal: „Prečo si odišla?“ Ako sa z pôvodných mesiacov stávali roky, Marilyn si vo svojej rodine všimla znepokojivé zmeny. Jimmy sa uzavrel do seba a prestal sa jej zdôverovať so svojimi pocitmi. Marilyn smutne spomína: „Prestal ma mať rád.“

⁹ Keď rodičia a deti nebývajú spolu ako rodina, môže im to citovo aj morálne ublížiť. * Čím menšie sú deti a čím dlhšie trvá odlúčenie, tým väčšiu škodu to spôsobí. Marilyn vysvetľovala Jimmymu, že sa obetovala kvôli nemu. Ale on to bral tak, že ho opustila. Zozačiatku ťažko znášal, keď bola preč. No neskôr, keď prišla domov na návštevu, mu jej prítomnosť už prekážala. Jimmy mal tak ako veľa opustených detí pocit, že jeho matka už nemá právo na jeho poslušnosť a lásku. (Prečítajte Príslovia 29:15.)

10. a) Aký vplyv to má na deti, keď rodič nahrádza svoju neprítomnosť darčekmi? b) Čo rodič nemôže robiť na diaľku?

¹⁰ Hoci sa Marilyn snažila vynahradiť rodine svoju neprítomnosť posielaním peňazí a darčekov, videla, že svojho syna stráca a nechtiac ho vedie k tomu, aby boli preňho materiálne veci dôležitejšie ako duchovné záujmy a rodinné vzťahy. (Prísl. 22:6) „Nemusíš sa vracať,“ povedal jej Jimmy. „Len posielaj darčeky.“ Marilyn si začala uvedomovať, že nie je možné vychovávať syna na diaľku prostredníctvom listov, telefonátov či videohovorov. Hovorí: „Cez internet nemôžete svoje dieťa objať ani mu dať pusu na dobrú noc.“

11. a) Aký vplyv má odlúčenie na manželstvo? b) Kedy si Marilyn uvedomila, že sa musí vrátiť k rodine?

¹¹ Trpel aj Marilynin vzťah k Jehovovi. Na zhromaždenia a do služby  mohla ísť len raz do týždňa alebo ani to nie. Ohrozené bolo aj jej manželstvo s Jamesom, pretože musela odmietať sexuálne návrhy svojho zamestnávateľa. Keďže títo manželia nemali pri sebe jeden druhého, aby sa navzájom podporovali pri riešení problémov, vytvorili si blízky citový vzťah k niekomu inému, čo takmer viedlo k nemravnosti. Marilyn si uvedomila, že hoci sa ani jeden z nich nedopustil cudzoložstva, tým, že žili oddelene, nemohli poslúchať biblický príkaz uspokojovať vzájomné citové a sexuálne potreby. Nemohli sa tešiť zo spontánnych rozhovorov, z letmých pohľadov, ktoré nepotrebujú slová, či z úsmevu, z jemného dotyku rúk, vrúcneho objatia, z „prejavov nežnosti“ či z „toho, čo patrí“ k manželstvu. (Pies. 1:2; 1. Kor. 7:3, 5) A nemohli uctievať Jehovu spolu so svojím synom. Marilyn spomína: „Keď som na zjazde počula, že pravidelné rodinné uctievanie je nevyhnutné na to, aby sme prežili Jehovov veľký deň, pochopila som, že sa musím vrátiť domov. Musím si začať znova budovať svoj duchovný a rodinný život.“

12. Ktorá biblická rada môže pomôcť tým, ktorí nežijú so svojou rodinou?

¹² Rozhodnutie Marilyn vrátiť sa domov vyvolalo rôzne reakcie. Starší z jej zboru v zahraničí ju chválili za jej vieru a odvahu. No iní, ktorí boli v podobnej situácii, taký názor nemali. Nenasledovali jej dobrý príklad, ale snažili sa ju odradiť. „Zakrátko budeš naspäť,“ hovorili. „Ako chceš uživiť rodinu, keď sa vrátiš domov?“ Ale spolukresťania by namiesto odhovárania mali viesť mladé ženy k tomu, „aby milovali svojich manželov, aby milovali svoje deti, aby boli... doma [čiže vo vlastnej domácnosti] pracovité... aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne“. (Prečítajte Títovi 2:3–5.)

13., 14. Prečo je potrebná viera na to, aby sa kresťan vzoprel očakávaniam rodiny? Uveď príklad.

¹³ Mnohí z tých, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, vyrastali v kultúre, kde sú tradície a povinnosti voči rodine, najmä voči rodičom, dôležitejšie ako všetko ostatné. Preto kresťan, ktorý sa musí vzoprieť zvykom či želaniam svojej rodiny, aby sa páčil Jehovovi, potrebuje silnú vieru.

¹⁴ Pozrime sa, čo zažila Carin: „Keď sa mi narodil syn Don, s manželom sme pracovali v zahraničí a krátko predtým som začala študovať Bibliu. Každý  z rodiny čakal, že nechám Dona mojim rodičom, aby ho vychovávali, kým sa finančne nezabezpečíme.“ Keď Carin trvala na tom, že Dona bude vychovávať ona, jej príbuzní vrátane rodičov ju označili za lenivú a smiali sa jej. „Úprimne povedané, vtedy som presne nevedela, čo je zlé na tom, nechať Dona niekoľko rokov u našich,“ rozpráva Carin. „Ale vedela som, že Jehova zveril výchovu nášho syna nám, jeho rodičom.“ Keď Carin znova otehotnela, jej neveriaci manžel chcel, aby išla na potrat. No jej predošlé dobré rozhodnutie posilnilo jej vieru, a tak opäť zaujala pevný postoj na Jehovovej strane. Dnes sú všetci šťastní, že zostali spolu. Keby Carin zverila jedno či obe deti do výchovy niekomu inému, mohlo sa to skončiť úplne inak.

15., 16. a) Opíš, čo v detstve zažila istá sestra. b) Prečo sa táto sestra rozhodla konať inak ako jej matka?

¹⁵ Svedkyňa, ktorá sa volá Vicky, rozpráva: „Niekoľko rokov ma vychovávala stará mama. Mladšia sestra vyrastala u rodičov. Kým som sa opäť vrátila domov, moje city k rodičom sa zmenili. Sestra im bez zábran prejavovala svoje city, objímala ich a mala k nim vrúcny vzťah. Ja som nemala k rodičom blízko a ešte aj dnes, keď som už dospelá, je pre mňa ťažké niečo k nim cítiť. So sestrou uisťujeme rodičov, že sa o nich postaráme, keď to budú potrebovať. Ale ja viem, že na rozdiel od mojej sestry to budem robiť viac z povinnosti ako z lásky.

¹⁶ Teraz mama chce, aby som poslala svoju dcéru k nej, presne tak, ako ona poslala mňa k svojej mame. Taktne som to odmietla,“ pokračuje Vicky. „S manželom chceme vychovávať vlastné dieťa v súlade s Jehovovými zásadami. A nechcem si narušiť svoj vzťah k dcére.“ Vicky sa naučila, že jediný úspešný spôsob života je dávať Jehovu a jeho zásady pred finančné ciele a pred to, čo očakáva rodina. Ježiš jasne povedal: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov“, Boha a bohatstva. (Mat. 6:24; 2. Mojž. 23:2)

17., 18. a) Ako sa môže kresťan rozhodnúť v každej situácii? b) O čom budeme hovoriť v ďalšom článku?

¹⁷ Náš Otec Jehova sa zaviazal, že nám pomôže zaobstarať si to, čo naozaj potrebujeme, ak dávame Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť na prvé miesto v živote. (Mat. 6:33) Praví kresťania teda vždy majú na výber. Jehova sľubuje, že „zaobstará východisko“, ktoré si nebude vyžadovať urobiť kompromis v biblických zásadách, bez ohľadu na to, aká náročná situácia to bude. (Prečítajte 1. Korinťanom 10:13.) Keď „túžobne čakáme“ na Jehovu a „spoliehame sa naňho“ tým, že ho prosíme o múdrosť a rady a držíme sa jeho príkazov a zásad, potom „on sám bude konať“. (Žalm 37:5, 7) Požehná naše úprimné snahy slúžiť mu ako nášmu jedinému Pánovi. Ak ho dávame na prvé miesto, nepochybne sa nám bude v živote dobre dariť. (Porovnaj 1. Mojžišovu 39:3.)

¹⁸ Ale ako môžeme napraviť škody, ktoré napáchalo odlúčenie? Aké praktické kroky môžeme urobiť, aby sme sa dokázali postarať o rodinu bez toho, že by sme museli odcestovať za prácou? A ako môžeme láskavo podnecovať iných, aby sa v tejto veci rozhodli správne? To sa dozvieme v ďalšom článku.