1. Vďaka čomu vzniklo medzi Bohom a jeho Synom láskyplné puto?

JEHOVOV Syn, Ježiš Kristus, vyhlásil: „Milujem Otca.“ (Ján 14:31) A povedal tiež: „Otec má náklonnosť k Synovi.“ (Ján 5:20) Nie je na tom nič prekvapujúce, lebo skôr ako Ježiš prišiel na zem, celé veky slúžil ako Boží „majster v diele“. (Prísl. 8:30) Pri tejto spolupráci sa Syn veľa naučil o vlastnostiach svojho Otca a získal nespočetne mnoho dôvodov milovať ho. Vďaka tomu, že spolu trávili toľko času, mohla ich vzájomná láska rásť.

2. a) Čo je láska? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

² Láska je hlboký citový vzťah k druhému. Žalmista Dávid spieval: „Budem mať k tebe náklonnosť, ó, Jehova, moja sila.“ (Žalm 18:1) Aj my by sme mali Jehovu milovať. Ak ho budeme poslúchať, bude nám prejavovať svoju lásku. (Prečítajte 5. Mojžišovu 7:12, 13.) Môžeme však Boha milovať, aj keď ho nevidíme? Čo znamená milovať Jehovu? Prečo by sme ho mali milovať? A ako môžeme prejavovať Bohu lásku?

3., 4. Prečo môžeme Jehovu milovať?

³ „Boh je Duch“, preto ho nemôžeme vidieť. (Ján 4:24) No  môžeme ho milovať a v Písme sme k tomu dokonca nabádaní. Mojžiš napríklad povedal Izraelitom: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou.“ (5. Mojž. 6:5)

⁴ Prečo môžeme Boha vrúcne milovať? Lebo nás stvoril s duchovnými potrebami a obdaril nás schopnosťou prejavovať lásku. Keď svoje duchovné potreby uspokojujeme správnym spôsobom, naša láska k Jehovovi rastie a sme šťastní. Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mat. 5:3) Ľudia majú vrodenú túžbu uctievať Boha. Istý autor o tejto túžbe napísal: „Keď vidíme, ako ľudstvo celé dejiny hľadá niečo vyššie a verí v túto najvyššiu bytosť, mala by nás napĺňať bázeň, úžas a posvätná úcta.“ (Man Does Not Stand Alone, Človek nemôže existovať sám, A. C. Morrison)

5. Ako vieme, že je možné nájsť Boha?

⁵ No je možné nájsť Boha? Určite áno, lebo Boh chce, aby sme ho našli. Apoštol Pavol to vysvetlil vo svojej reči na Areopágu. Ľudia, ktorí sa tam schádzali, mali výhľad na Partenón, chrám zasvätený bohyni Aténe, patrónke starovekých Atén. Predstav si, že aj ty stojíš medzi nimi a počúvaš, ako Pavol hovorí o „Bohu, ktorý stvoril svet a všetko v ňom“, a potom objasňuje, že tento Boh „nebýva v chrámoch vytvorených rukami“. Ďalej o ňom hovorí, že „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu, a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Sk. 17:24–27) Áno, ľudia môžu nájsť Boha. Našlo ho už viac ako sedem a pol milióna Jehovových svedkov a zo srdca ho milujú.

6. Čo Ježiš označil za „najväčšie a prvé prikázanie“?

⁶ Naša láska k Bohu by mala vyvierať zo srdca. Je to zjavné z odpovede, ktorú dal Ježiš istému farizejovi. Ten sa Ježiša opýtal: „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ Ježiš mu odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie.“ (Mat. 22:34–38)

7. Čo znamená milovať Boha a) „celým svojím srdcom“, b) „celou svojou dušou“, c) „celou svojou mysľou“?

⁷ Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že máme milovať Boha „celým svojím srdcom“? Myslel tým, že musíme milovať Jehovu celým svojím obrazným srdcom, čo zahŕňa naše túžby a emócie. Boha máme milovať aj „celou svojou dušou“, čo znamená, že táto láska sa prejavuje v každej oblasti nášho života. A milovať „celou svojou mysľou“ znamená, že láska k Bohu sa odráža v našom spôsobe uvažovania. Jedným slovom, Jehovu by sme mali milovať bezvýhradne.

8. K čomu nás podnecuje vrúcna láska k Bohu?

⁸ Ak milujeme Boha celým srdcom, dušou a mysľou, budeme usilovne študovať jeho Slovo, zo všetkých síl podporovať jeho predsavzatie a horlivo oznamovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Mat. 24:14; Rim. 12:1, 2) To nás bude k Jehovovi ešte viac približovať. (Jak. 4:8) Máme veľmi veľa dôvodov na to, aby sme Jehovu milovali. Nie je možné vymenovať všetky, ale rozoberme si aspoň niektoré.

9. Ktoré prejavy Jehovovej starostlivosti si zvlášť ceníš?

⁹ Jehova nás stvoril a dáva nám všetko, čo potrebujeme. „Od neho máme život, pohybujeme sa a sme,“ vyhlásil Pavol. (Sk. 17:28) Jehova nám dal nádhernú zem ako náš domov. (Žalm 115:16) Dáva nám tiež jedlo a ďalšie veci potrebné pre život. Preto Pavol vyzýval obyvateľov Lystry, aby neuctievali modly, ale „živého Boha“. Povedal im: „[Boh] nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ (Sk. 14:15–17) Nie je to dôvod, aby sme milovali nášho Vznešeného Stvoriteľa, ktorý nám s láskou dáva všetko, čo potrebujeme? (Kaz. 12:1)

10. Ako by sme mali reagovať na to, že Boh zaobstaral výkupné?

¹⁰ Boh sa postaral o to, aby sme mohli byť oslobodení od dedičného hriechu a smrti. (Rim. 5:12) V Biblii čítame: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ (Rim. 5:8) Ak úprimne ľutujeme svoje hriechy a prejavujeme vieru v Ježišovu výkupnú obeť, Jehova nám odpustí. Tak veľmi nás miluje, že poslal svojho Syna, aby za nás zomrel. To je ďalší dôvod, prečo naše srdce oplýva láskou k nemu. (Ján 3:16)

11., 12. Akú nádej nám dáva Jehova?

¹¹ Jehova nám dáva nádej, vďaka ktorej zažívame radosť a pokoj mysle. (Rim. 15:13) Nádej od Boha nám pomáha vytrvávať v skúškach viery. Pomazaní kresťania dostávajú sľub: „Dokáž, že si verný až do smrti, a ja ti dám korunu života.“ (Zjav. 2:10) Ostatní verní Boží služobníci sa budú môcť tešiť z večného života v raji na zemi. (Luk. 23:43) Ako to na teba pôsobí? Nie si naplnený radosťou, pokojom mysle a láskou k Jehovovi, od ktorého je „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“? (Jak. 1:17)

¹² Bohu vďačíme za utešujúcu nádej na vzkriesenie. (Sk. 24:15) Keď nám zomrie niekto milovaný, je prirodzené, že cítime hlboký zármutok. Ale vďaka nádeji na vzkriesenie „nežialime ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej“. (1. Tes. 4:13) Jehova túži vzkriesiť tých, čo zomreli, najmä svojich verných služobníkov, akým bol napríklad Jób. (Jób 14:15) Predstav si tie radostné stretnutia, keď budú mŕtvi prebudení zo spánku smrti! Naše srdce nepochybne prekypuje láskou k nášmu nebeskému Otcovi, ktorý nám dáva nádhernú nádej na vzkriesenie.

13. Čo dokazuje, že Boh sa o nás s láskou stará?

¹³ Jehova sa o nás s láskou stará. (Prečítajte Žalm 34:6, 18, 19; 1. Petra 5:6, 7.) Vieme, že náš milujúci Boh je vždy pripravený pomáhať tým, ktorí sú mu verní, a preto sa cítime v bezpečí ako ovečky v „stáde jeho pastvy“. (Žalm 79:13) Božia láska bude zjavná aj z toho, čo pre nás Jehova urobí prostredníctvom mesiášskeho Kráľovstva. Ježiš Kristus, Kráľ, ktorého vybral Boh, zbaví zem násilia, útlaku a skazenosti, takže poslušné ľudstvo bude zažívať trvalý pokoj a blahobyt. (Žalm 72:7, 12–14, 16) Nie je to ďalší dôvod, prečo milujeme nášho starostlivého Boha celým srdcom, dušou, silou a mysľou? (Luk. 10:27)

14. Akú česť nám Boh preukazuje?

¹⁴ Jehova nám preukazuje nesmiernu česť tým, že môžeme byť jeho svedkami. (Iz. 43:10–12) Milujeme Boha, lebo nám umožňuje podporovať jeho zvrchovanosť a prinášať ľuďom spoľahlivú  nádej, ktorú v tomto svete tak veľmi potrebujú. Oznamujeme dobré posolstvo založené na Slove pravého Boha, a preto môžeme hovoriť s vierou a presvedčením. Božie sľuby, ktoré vlievajú nádej, sa vždy splnia. (Prečítajte Jozuu 21:45; 23:14.) Máme skutočne všetky dôvody na to, aby sme Jehovu milovali. Ako však môžeme svoju lásku k Bohu prejavovať?

15. Ako nám to pomáha, keď študujeme a uplatňujeme Božie Slovo?

¹⁵ Usilovne študujme Božie Slovo a konajme podľa neho. Tým ukážeme, že milujeme Jehovu a že chceme, aby jeho slovo bolo „svetlom nášmu chodníku“. (Žalm 119:105) Kedykoľvek prechádzame ťažkým obdobím, môžeme čerpať útechu z takýchto hrejivých slov: „Srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ „Tvoja milujúca láskavosť, ó, Jehova, ma podporovala. Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ (Žalm 51:17; 94:18, 19) Jehova i Ježiš súcitia s tými, ktorí trpia. (Iz. 49:13; Mat. 15:32) Práve pri štúdiu Biblie si ešte viac uvedomujeme Jehovovu láskyplnú starostlivosť, a tým naša láska k Bohu rastie.

16. Ako môžu pravidelné modlitby prehlbovať našu lásku k Bohu?

¹⁶ Pravidelne sa modlime. Keď sa modlíme, stále viac sa približujeme k „Tomu, ktorý vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2) A keď vidíme, ako Jehova na naše modlitby odpovedá, naša láska k nemu sa prehlbuje. Možno sme pocítili, že Boh nedovoľuje, aby sme boli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť. (1. Kor. 10:13) Ak sa nás zmocní úzkosť a obrátime sa na Jehovu s pokornou prosbou, môžeme pocítiť „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Fil. 4:6, 7) Niekedy sa pomodlíme potichu tak ako Nehemiáš a zistíme, že Jehova nás vypočul. (Neh. 2:1–6) Tým, že „vytrvávame v modlitbe“ a vidíme, že Jehova  reaguje na naše prosby, rastie nielen naša láska k nemu, ale aj naša dôvera, že bude pri nás stáť v každej skúške. (Rim. 12:12)

17. Aký postoj budeme mať k účasti na zhromaždeniach, ak milujeme Boha?

¹⁷ Navštevujme všetky zhromaždenia a zjazdy. (Hebr. 10:24, 25) Izraeliti sa zhromažďovali, aby počúvali a učili sa o Jehovovi. Tak mohli mať k nemu hlbokú úctu a mohli dodržiavať jeho Zákon. (5. Mojž. 31:12) Ak Boha naozaj milujeme, pokyn chodiť na všetky zhromaždenia nebudeme považovať za bremeno. (Prečítajte 1. Jána 5:3.) Preto nikdy neberme účasť na zhromaždeniach na ľahkú váhu. Určite nechceme prísť o lásku, ktorú sme mali k Jehovovi na začiatku. (Zjav. 2:4)

18. K čomu nás motivuje láska k Bohu?

¹⁸ Horlivo zvestujme „pravdu dobrého posolstva“. (Gal. 2:5) Láska k Bohu nás motivuje, aby sme hovorili druhým o mesiášskom Kráľovstve Božieho milovaného Syna, ktorý bude v Armagedone bojovať „vo veci pravdy“. (Žalm 45:4; Zjav. 16:14, 16) Keď rozprávame ľuďom v službe alebo na biblických štúdiách o prejavoch Božej lásky a o sľúbenom novom svete, prináša nám to veľkú radosť. (Mat. 28:19, 20)

19. Prečo by sme si mali vážiť kresťanských starších?

¹⁹ Vážme si pastierov, ktorých dosadil Jehova. (Sk. 20:28) Kresťanskí starší sú darom od Jehovu a on vždy koná v našom najlepšom záujme. Sú „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Iz. 32:1, 2) Keď nás vonku zastihne prudký lejak či silný vietor, sme radi, keď sa máme kam ukryť. A keď páli poludňajšie slnko, je príjemné schovať sa do tieňa. Tieto prirovnania ukazujú, že starší sú zdrojom duchovnej pomoci a osvieženia, ktoré potrebujeme. Keď ich poslúchame, dávame najavo, že si ceníme tieto „dary v podobe ľudí“ a že milujeme Boha a Krista, ktorý je Hlavou zboru. (Ef. 4:8; 5:23; Hebr. 13:17)

20. K čomu nás povzbudzujú slová z Jakuba 1:22–25?

²⁰ Ak máme k Jehovovi blízky vzťah, budeme „tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi“. (Prečítajte Jakuba 1:22–25.) Svoju vieru budeme dokazovať skutkami, napríklad horlivým zvestovaním dobrého posolstva a aktívnou účasťou na zhromaždeniach. Keďže miluješ Boha, poslúchaš jeho „dokonalý zákon“ a robíš všetko, čo od teba očakáva. (Žalm 19:7–11)

21. K čomu možno prirovnať vrúcne modlitby?

²¹ Láska k Bohu Jehovovi ťa bude podnecovať, aby si sa k nemu modlil často a vrúcne. Žalmista Dávid prirovnal modlitby ku kadidlu, ktoré sa malo podľa zmluvy Zákona páliť každý deň. Spieval: „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou [Jehova], dvíhanie mojich dlaní ako večerná obilná obeť.“ (Žalm 141:2; 2. Mojž. 30:7, 8) Nech sú aj tvoje pokorné žiadosti, úprimné prosby a vrúcne vyjadrenia chvály a vďaky príjemné Jehovovi ako sladká vôňa kadidla. (Zjav. 5:8)

22. O čom budeme hovoriť v ďalšom článku?

²² Ježiš povedal, že musíme milovať nielen Boha, ale aj svojho blížneho. (Mat. 22:37–39) V ďalšom článku sa dozvieme, ako nám láska k Jehovovi a jeho zásadám pomáha dobre vychádzať s druhými a milovať svojho blížneho.