1., 2. a) Kto je najvýznamnejší Jehovov svedok? b) Čo znamená meno Ježiš? c) Z čoho je zjavné, že Ježiš žil v súlade s významom svojho mena?

„PRETO som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ (Prečítajte Jána 18:33–37.) Tieto slová povedal Ježiš Kristus počas súdneho procesu pred rímskym miestodržiteľom Judey krátko po tom, ako potvrdil, že je kráľom. Po rokoch apoštol Pavol vyzdvihol odvahu, ktorú Ježiš prejavil, keď „ako svedok urobil znamenité verejné vyhlásenie pred Pontským Pilátom“. (1. Tim. 6:13) Áno, človek musí niekedy prejaviť veľkú odvahu, keď chce v tomto Satanovom svete plnom nenávisti vystupovať ako „verný a pravdivý svedok“. (Zjav. 3:14)

² Ježiš bol Žid, a preto bol Jehovovým svedkom už od narodenia. (Iz. 43:10) Bol najväčším Jehovovým svedkom v dejinách. Žil v súlade s významom svojho mena, ktoré mu dal Boh. Keď anjel oznámil Ježišovmu adoptívnemu otcovi Jozefovi, že Mária počala pôsobením svätého ducha, dodal: „Porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od jeho hriechov.“ (Mat. 1:20, 21) Väčšina biblických učencov sa zhoduje na tom, že meno Ježiš je odvodené  z hebrejského mena Ješua, ktoré obsahuje skrátenú formu Božieho mena, a znamená „Jehova je záchrana“. Ježiš v súlade s významom svojho mena pomáhal „strateným ovciam domu Izraela“, aby sa kajali zo svojich hriechov a znovu získali Jehovovo schválenie. (Mat. 10:6; 15:24; Luk. 19:10) Preto horlivo vydával svedectvo o Božom Kráľovstve. Evanjelista Marek napísal: „Ježiš išiel do Galiley, zvestoval Božie dobré posolstvo a hovoril: ‚Ustanovený čas sa naplnil a Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte dobrému posolstvu.‘“ (Mar. 1:14, 15) Ježiš tiež odvážne odsúdil židovských náboženských vodcov, ktorí niesli spoluvinu na tom, že bol popravený na kole. (Mar. 11:17, 18; 15:1–15)

3. Čo sa stalo na tretí deň po Ježišovej smrti?

³ Na tretí deň po Ježišovej krutej smrti sa stalo niečo úžasné. Jehova vzkriesil Ježiša, no nie ako človeka, ale ako nesmrteľnú duchovnú bytosť. (1. Petra 3:18) Pán Ježiš sa na dôkaz toho, že žije, niekoľkokrát zhmotnil. Ešte v ten deň, ako bol vzkriesený, sa svojim učeníkom zjavil najmenej päťkrát. (Mat. 28:8–10; Luk. 24:13–16, 30–36; Ján 20:11–18)

4. Ako prebiehalo Ježišovo stretnutie s učeníkmi a čím ich poveril?

⁴ Keď sa Ježiš zjavil piatykrát, boli pri tom jeho apoštoli a ďalší učeníci. Pri tejto pamätnej príležitosti urobil niečo, čo by sa dalo nazvať biblickým štúdiom. Čítame o tom: „Celkom im otvoril myseľ, aby pochopili význam Písiem.“ Vďaka tomu porozumeli, že jeho smrť rukami Božích nepriateľov a jeho zázračné vzkriesenie bolo predpovedané v Písme. Na záver tohto stretnutia Ježiš svojim poslucháčom objasnil, čo bude ich úlohou. Povedal, že „na základe jeho mena sa bude vo všetkých národoch zvestovať pokánie na odpustenie hriechov — počínajúc Jeruzalemom“. Potom dodal: „Vy máte byť toho svedkami.“ (Luk. 24:44–48)

5., 6. a) Prečo Ježiš povedal, že učeníci budú jeho svedkami? b) Čo nové mali Ježišovi učeníci oznamovať?

⁵ Keď sa teda po 40 dňoch Ježiš zjavil apoštolom naposledy, určite ľahko pochopili jednoduchý, ale veľmi významný pokyn: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ (Sk. 1:8) Prečo Ježiš povedal, že majú byť jeho svedkami, a nie Jehovovými svedkami? Lebo oslovoval Izraelitov, ktorí už boli Jehovovými svedkami, no teraz mali vydávať svedectvo aj o Ježišovi.

⁶ Ježišovi učeníci mali od tejto chvíle oznamovať ľuďom, že súčasťou Jehovovho predsavzatia sa stalo čosi nové. Bolo to niečo ešte veľkolepejšie ako oslobodenie Izraelitov z otroctva v Egypte a neskôr zo zajatia v Babylone. Vďaka tomu, že Ježiš Kristus zomrel a bol vzkriesený, Boh umožnil oslobodenie z toho najhoršieho druhu otroctva — z otroctva hriechu a smrti. Na Letnice roku 33 n. l. boli Ježišovi učeníci pomazaní svätým duchom a začali s ľuďmi hovoriť „o vznešených Božích veciach“. Na ich svedeckú činnosť priaznivo zareagovali tisíce ľudí. Robili pokánie a prijímali Ježiša ako Jehovov prostriedok na záchranu. Ježiš tak mohol z miesta po pravici svojho Otca vidieť, ako jeho meno nadobúda stále väčší význam. (Sk. 2:5, 11, 37–41)

7. Čoho dôkazom boli udalosti v deň Letníc roku 33 n. l.?

⁷ Udalosti na Letnice roku 33 n. l. boli dôkazom toho, že Jehova prijal Ježišovu dokonalú ľudskú obeť ako výkupné za hriechy ľudstva. (Hebr. 9:11, 12, 24) Sám Ježiš vysvetlil, že „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Mat. 20:28) Medzi tých „mnohých“, ktorí mali mať úžitok z Ježišovej výkupnej obete, nemali patriť len kajúcni Židia. Božou vôľou totiž je, aby boli zachránení „ľudia každého druhu“, lebo výkupná obeť „sníma hriech sveta“. (1. Tim. 2:4–6; Ján 1:29)

8. Nakoľko rozsiahla bola zvestovateľská činnosť v prvom storočí a vďaka čomu to bolo možné?

⁸ Mali raní kresťania stále dostatok odvahy na vydávanie svedectva o Ježišovi? Áno, ale nie z vlastných síl. Jehova ich podnecoval a posilňoval svojím mocným svätým duchom. (Prečítajte Skutky 5:30–32.) Asi po 27 rokoch od Letníc roku 33 n. l. mohol apoštol Pavol napísať, že dobré posolstvo sa dostalo k Židom i k ľuďom z národov „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kol. 1:5, 23)

9. Čo sa podľa Ježišových slov stalo s pôvodným kresťanským zborom?

⁹ Je smutné, že pôvodný kresťanský zbor sa časom skazil. (Sk. 20:29, 30; 2. Petra 2:2, 3; Júda 3, 4) Ježiš predpovedal, že odpadlíctvo, za ktorým stál Satan, získa prevahu nad pravým kresťanstvom a tento stav potrvá až do „záveru systému vecí“. (Mat. 13:37–43) V októbri roku 1914 však Jehova dosadil Ježiša Krista za Kráľa nad ľudstvom. Od tej chvíle začali plynúť „posledné dni“ Satanovho skazeného systému. (2. Tim. 3:1)

10. a) Na ktorý významný dátum vopred upozorňovali pomazaní kresťania? b) Čo sa stalo v októbri roku 1914 a prečo to môžeme tvrdiť?

¹⁰ Pomazaní kresťania pochopili, že október roku 1914 bude významným dátumom a poukazovali na to viac ako 30 rokov vopred. Svoje tvrdenie zakladali na Danielovom proroctve o veľkom  strome, ktorý bol zoťatý a po uplynutí „siedmich časov“ mal znovu začať rásť. (Dan. 4:16) Ježiš v proroctve o svojej prítomnosti a „závere systému vecí“ označil toto obdobie siedmich časov za „ustanovené časy národov“. Zo svetových udalostí, ktoré sa dejú od významného roku 1914, jasne vyplýva, že Kristus je prítomný ako nový Kráľ zeme. (Mat. 24:3, 7, 14; Luk. 21:24) Odvtedy patrí medzi „vznešené Božie veci“ i správa, že Jehova dosadil Ježiša za Kráľa nad ľudstvom.

11., 12. a) Čo sa odohráva od roku 1919? b) Čo začalo byť zjavné od polovice 30. rokov? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹¹ Od roku 1914 začal Ježiš Kristus v postavení Kráľa oslobodzovať svojich pomazaných nasledovníkov zo zajatia „Veľkého Babylona“. (Zjav. 18:2, 4) V povojnovom roku 1919 sa otvorila možnosť po celom svete vydávať svedectvo o Božom prostriedku na záchranu a o tom, že v nebesiach bolo zriadené Božie Kráľovstvo. Pomazaní kresťania sa chopili tejto príležitosti a vďaka tomu boli zhromaždené ďalšie tisíce pomazaných, ktorí mali vyhliadku na to, že sa stanú spoludedičmi s Kristom.

¹² Od polovice 30. rokov bolo zjavné, že Kristus začal zhromažďovať milióny svojich „iných oviec“, ktoré budú tvoriť „veľký zástup“ zo všetkých národov. Pod vedením pomazaných kresťanov „iné ovce“ nasledujú Kristov príklad a s odvahou verejne oznamujú, že za svoju záchranu vďačia Bohu a Kristovi. Vďaka tomu, že vytrvávajú vo svedeckej činnosti a ďalej prejavujú vieru v Kristovo výkupné, budú môcť prežiť „veľké súženie“, v ktorom sa skončí Satanov svet. (Ján 10:16; Zjav. 7:9, 10, 14)

13. Čo sme odhodlaní robiť a prečo si môžeme byť istí, že to dokážeme?

¹³ Ceňme si vzácnu výsadu vydávať svedectvo o „vznešených veciach“, ktoré Boh Jehova robí, ako aj o jeho sľuboch týkajúcich sa budúcnosti. Je pravda, že to nie je vždy ľahké. Mnohí slúžime v obvodoch, kde sa stretávame s nezáujmom, posmechom alebo dokonca s odporom. Pomôže nám, keď si zachováme rovnaký postoj, aký mal apoštol Pavol a jeho druhovia. Pavol napísal: „Pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ (1. Tes. 2:2) Nikdy sa teda nevzdávajme! Buďme odhodlaní konať v súlade s našou oddanosťou Bohu. Chceme byť Jehovovými svedkami, až kým sa Satanov systém „nezrúti  v troskách“. (Iz. 6:11) Nedokážeme to však z vlastných síl. Preto sa podobne ako raní kresťania musíme modliť k Jehovovi, aby nám prostredníctvom svojho ducha dal „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (Prečítajte 2. Korinťanom 4:1, 7; Luk. 11:13)

14., 15. a) S čím sa stretávali kresťania v prvom storočí a čo o nich napísal apoštol Peter? b) Na čo by sme mali pamätať, keď v službe zažívame odpor?

¹⁴ Milióny ľudí sa dnes považujú za kresťanov, „ale svojimi skutkami [Boha] zapierajú, lebo sú odporní a neposlušní a nespôsobilí pre akékoľvek dobré dielo“. (Tít. 1:16) Pamätajme na to, že v prvom storočí väčšina ľudí nenávidela kresťanov. Preto apoštol Peter napísal: „Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva... Boží duch.“ (1. Petra 4:14)

¹⁵ Dajú sa tieto slová uplatniť aj na nás? Určite áno, lebo aj my vydávame svedectvo o tom, že Ježiš je Kráľom. Keď nás „hania pre Kristovo meno“, je to to isté, ako keď sme nenávidení pre Jehovovo meno, lebo Ježiš svojim odporcom povedal: „Prišiel som v mene svojho Otca, ale neprijímate ma.“ (Ján 5:43) Preto keď sa pri najbližšej príležitosti stretneš v službe s odporom, nedaj sa tým odradiť. Považuj to za dôkaz, že Boh ťa schvaľuje a že ti dáva svojho ducha.

16., 17. a) Aké výsledky prináša služba Jehovovho ľudu v mnohých častiach sveta? b) Čo si odhodlaný robiť ty?

¹⁶ Pamätajme aj na to, že v mnohých častiach sveta je stále veľký vzrast. Dokonca i v často prepracúvaných obvodoch ešte nachádzame ľudí, ktorí sú ochotní si nás vypočuť, takže sa s nimi môžeme podeliť o nádherné posolstvo záchrany. Buďme preto dôslední a opakovane navštevujme všetkých, ktorí prejavili záujem. Ak je to možné, študujme s nimi Bibliu a pomáhajme im, aby sa oddali Jehovovi a dali sa pokrstiť. Sestra Sarie z Južnej Afriky, ktorá zvestuje dobré posolstvo už viac ako 60 rokov, hovorí: „Veľmi si vážim, že vďaka Kristovej výkupnej obeti môžem mať blízky vzťah k Jehovovi, Zvrchovanému Panovníkovi celého vesmíru. Som šťastná, že môžem ľuďom oznamovať jeho slávne meno.“ Sarie a jej manžel Martinus pomohli svojim trom deťom i mnohým ďalším ľuďom, aby začali slúžiť Jehovovi. Sarie dodáva: „Žiadna iná činnosť neprináša väčšie uspokojenie. Jehova nám prostredníctvom svojho svätého ducha dáva potrebnú silu, aby sme mohli ďalej konať toto dielo, ktoré zachraňuje životy.“ S jej pocitmi sa určite stotožňuješ aj ty.

¹⁷ Či už sme pokrstenými kresťanmi, alebo k tomuto cieľu smerujeme, máme všetky dôvody byť vďační za to, že sme spojení s celosvetovým zborom Jehovových svedkov. Preto ďalej vydávajme dôkladné svedectvo a snažme sa zo všetkých síl, aby sme sa neznečistili Satanovým skazeným svetom. Tak budeme prinášať slávu nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, ktorého slávne meno môžeme nosiť.