Kedy bola napísaná Biblia?

Biblia je výnimočná kniha. Viac než tri miliardy ľudí ju považujú za posvätnú. Bola preložená do vyše 2 400 jazykov. Celkový počet výtlačkov celej Biblie alebo jej častí sa odhaduje na 6 000 000 000. Preto bola označená za najpredávanejšiu knihu všetkých čias.

HOCI je Biblia najčítanejšou knihou v dejinách, je veľa názorov na to, kedy bola napísaná. Týka sa to najmä Hebrejských Písiem, často nazývaných Starý zákon. Možno ste o niektorých z týchto teórií čítali v časopisoch a knihách alebo ste videli v televízii nejaké dokumentárne filmy, v ktorých učenci tieto teórie vysvetľovali. Tu je niekoľko výrokov, ktoré odrážajú niektoré súčasné názory.

▪ „Biblická literatúra bola napísaná prevažne v ôsmom až šiestom storočí pred n. l., čiže niekedy v čase Izaiáša a Jeremiáša.“

▪ „Posledných dvesto rokov biblickí učenci usudzujú, že Hebrejská Biblia bola napísaná a zostavená prevažne v perzskom a helenistickom období (v piatom až druhom storočí pred n. l.).“

▪ „Celý text Hebrejskej Biblie, tak ako ho poznáme dnes, sa datuje do helenistického obdobia (teda až do 2. – 1. storočia [pred n. l.]).“

Ako by sa mal kresťan, ktorý verí, že „celé Písmo je inšpirované Bohom“, pozerať na tieto protichodné názory? (2. Timotejovi 3:16) Odpoveď nájdeme, keď sa na vec pozrieme z dvoch uhlov pohľadu — z pohľadu Biblie a z pohľadu kritikov.

Chronológia Biblie

Hebrejská Biblia obsahuje množstvo chronologických údajov. Z nich vyplýva, že prvé knihy Biblie boli napísané v čase, keď žil Mojžiš a Jozua, teda asi pred 3 500 rokmi. * Ďalšie spisy, ktoré napísali Samuel, Dávid, Šalamún a ďalší, pribudli v 11. storočí pred n. l. Po nich nasledovali historické, poetické a prorocké  knihy, ktoré sa datujú do deviateho až piateho storočia pred n. l.

Odpisy alebo zlomky odpisov týchto biblických kníh s výnimkou knihy Ester sa našli medzi zvitkami od Mŕtveho mora. Datovanie pomocou rádiokarbónovej metódy a paleografie (štúdia starého písma) potvrdzuje, že najstaršie z týchto zvitkov boli napísané niekedy medzi rokmi 200 až 100 pred n. l.

Čo hovoria kritici

Jedným z hlavných dôvodov, prečo kritici spochybňujú časový sled udalostí v Biblii, je jej tvrdenie, že je inšpirovaná Bohom. Profesor Walter C. Kaiser ml. o tom v knihe The Old Testament Documents (Starozákonné dokumenty) píše: „Problém [biblického] textu je v jeho tvrdení o jeho božskom pôvode a v tom, že hovorí o zázrakoch a o Bohu.“ Učenci so sekularistickým zmýšľaním tvrdia, že k Biblii treba pristupovať rovnako kriticky ako ku každej inej knihe.

Istý čas sa na základe Darwinovej evolučnej teórie vysvetľovalo, že náboženstvá sa vyvíjali od jednoduchých k zložitejším, od animizmu k polyteizmu, a nakoniec vyústili do monoteizmu. Keďže prvé biblické knihy opisujú monoteistické uctievanie Boha, niektorí usudzujú, že museli byť napísané oveľa neskôr, než samy tvrdia.

Odvtedy kritika Biblie nadobudla rôzne formy. Napríklad jeden nedávno vydaný slovník Starého zákona obsahuje podrobné články o kritike formy, o historickej kritike, literárnej kritike, o histórii kritiky Pentateuchu, o kritike prameňov a o kritike tradície.

Hoci učenci sa rozchádzajú v názoroch na datovanie biblických kníh, mnohí sa prikláňajú k teórii profesora R. E. Friedmana. Tento profesor píše: „Starovekí pisatelia stovky rokov tvorili poetické, prozaické a právnické diela a dokumenty. Z týchto zdrojov potom čerpali ďalší pisatelia, ktorí z nich vytvorili Bibliu.“

Kniha Faith, Tradition, and History (Viera, tradícia a história) rozoberá niektoré z týchto a ďalších kritických názorov na Bibliu. V závere však podotýka: „Hoci učenci sú zjednotení vo svojej nedôvere k Písmam a sú plne presvedčení o správnosti svojich teórií, sú veľmi kritickí voči názorom jeden druhého.“

Na obhajobu biblickej chronológie

Prvé biblické knihy boli napísané na materiáloch, ktoré podliehajú skaze. Je preto nerealistické očakávať, že sa niekedy nájdu pôvodné rukopisy alebo ich prvé odpisy z čias Mojžiša,  Jozuu, Samuela či Dávida. Dajú sa však preskúmať nepriame historické dôkazy, ktoré svedčia o tom, že uznanie biblického datovania udalostí je rozumné, s čím súhlasia aj niektorí uznávaní učenci a archeológovia. Pozrime sa na niekoľko príkladov.

▪ Existovala na Blízkom východe pred 3 500 rokmi, keď podľa Biblie žili Mojžiš a Jozua, písaná literatúra? Áno, v starovekej Mezopotámii a Egypte vznikali historické, náboženské, právnické a literárne texty. A ako je to so spismi Mojžiša a iných Izraelitov? Dictionary of the Old Testament: Pentateuch odpovedá: „Nie je dôvod pochybovať, že v neskorej bronzovej dobe [asi 1550 až 1200 pred n. l.] existovala v Kanaane písaná literatúra.“ A dodáva: „Keď vezmeme do úvahy existenciu starovekého písomníctva, nemáme dôvod pochybovať o tom, že text, ktorý napísal Mojžiš, bol naozaj napísaný v čase, ktorý naznačuje Biblia, a to isté platí aj o zvyšku [Hebrejských Písiem].“ ​(2. Mojžišova 17:14; 24:4; 34:27, 28; 4. Mojžišova 33:2; 5. Mojžišova 31:24)

▪ Čerpali biblickí pisatelia z nejakých starovekých prameňov? Áno, niektorí sa zmieňujú o ‚knihách‘, čo mohli byť štátne dokumenty, rodové záznamy, historické diela alebo dokumenty, ktoré vlastnili hlavy kmeňov a rodín. (4. Mojžišova 21:14; Jozua 10:13; 2. Samuelova 1:18; 1. Kráľov 11:41; 2. Paralipomenon 32:32)

▪ Prečo sa nenašli žiadne biblické dokumenty, ktoré by boli staršie než zvitky od Mŕtveho mora? Časopis Biblical Archaeology Review vysvetľuje: „Papyrusové dokumenty a dokumenty písané na koži sa na väčšine územia Palestíny nezachovali; zachovali sa iba vo veľmi suchých oblastiach, ako je napríklad okolie Mŕtveho mora. Tieto materiály sa vo vlhkej pôde rozkladajú. Preto fakt, že sa takéto dokumenty nenašli, neznamená, že neexistovali.“ V skutočnosti sa našli stovky hlinených pečatí, ktorými boli zapečatené nejaké dokumenty. Dokumenty napísané na papyruse alebo na koži zničil oheň alebo sa rozpadli vo vlhkej pôde, ale hlinené pečate sa zachovali. Tieto pečate sa datujú približne do deviateho až piateho storočia pred n. l.

▪ Ako sa zachovávali biblické rukopisy? Kniha The Bible as It Was tvrdí: „Príbehy, žalmy, zákony a proroctvá, ktoré sa nám zachovali ako súčasť Biblie, teda museli byť odpisované veľmi veľakrát dokonca ešte v biblických časoch... Ak boli tieto texty opakovane odpisované už v biblických časoch, bolo to preto, lebo sa používali; mali svoju úlohu v každodennom  živote... Nikto by si s odpisovaním textov nedával takú námahu, keby to nemalo zmysel.“ ​(5. Mojžišova 17:18; Príslovia 25:1)

Teda do prvého storočia n. l. boli prvé biblické knihy odpisované už takmer 1 500 rokov. Tento proces presného odpisovania zahŕňal „modernizáciu zastaraných gramatických foriem a pravopisu, čo bol bežný postup na starovekom Blízkom východe,“ píše sa v knihe On the Reliability of the Old Testament (O hodnovernosti Starého zákona). * To vyvoláva otázniky o hodnovernosti kritiky založenej na literárnych formách a štýloch písaného textu.

Kedy bola napísaná Biblia?

Je rozumné trvať na tom, že chýbajúce rukopisy z čias Mojžiša, Jozuu, Samuela a ďalších dokazujú, že biblické knihy neboli napísané tak dávno, ako to o sebe tvrdia? Mnohí učenci súhlasia s tým, že neexistencia dôkazu nie je dôkazom neexistencie. Keď to vezmeme realisticky, koľko písomného materiálu sa mohlo zachovať, ak išlo o materiál podliehajúci skaze? Egyptológ K. A. Kitchen napríklad usudzuje, že takmer všetky egyptské papyrusy napísané pred grécko-rímskym obdobím sa rozpadli.

Ľudia, ktorí majú úctu k Biblii, si tiež môžu položiť otázku: ‚Ako sa na Hebrejskú Bibliu pozeral Ježiš?‘ Za Ježišových čias nebola otázka jej datovania predmetom sporov. Tak ako Židia vo všeobecnosti, aj Ježiš očividne uznával chronologické informácie uvedené v Písmach. Uznával však aj autorstvo pisateľov prvých biblických kníh?

Ježiš sa niekoľkokrát odvolal na Mojžišove spisy. Zmienil sa napríklad o „Mojžišovej knihe“. (Marek 12:26; Ján 5:46) Odvolal sa na správy v 1. Mojžišovej (Matúš 19:4, 5; 24:37–39), v 2. Mojžišovej (Lukáš 20:37), v 3. Mojžišovej (Matúš 8:4), v 4. Mojžišovej (Matúš 12:5) i v 5. Mojžišovej (Matúš 18:16). Povedal: „Musí [sa] splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.“ ​(Lukáš 24:44) Ak Ježiš uznával autorstvo Mojžiša a ďalších pisateľov, nepochybne považoval za presné aj chronologické informácie uvedené v Hebrejskej Biblii.

Teda kedy bola Biblia napísaná? Je jej chronológia spoľahlivá? Uviedli sme tu názory mnohých kritikov, ako aj informácie zo samotnej Biblie, nepriame historické dôkazy a Ježišov názor. Čo si myslíte vy? Súhlasíte s Ježišom, ktorý v modlitbe svojmu Otcovi, Jehovovi Bohu, povedal: „Tvoje slovo je pravda“? (Ján 17:17)

[Poznámky pod čiarou]

[Časová os/obrázky na stranách 20 – 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

(Časová os uvádza približné roky, keď boli dokončené jednotlivé biblické knihy)

2000 pred n. l.

1800

[Obrázok]

Egyptskí pisári robili písomné záznamy už pred Mojžišom

[Prameň ilustrácie]

© DeA Picture Library/​Art Resource, NY

1600

[Obrázok]

Mojžiš dokončil 1. Mojžišovu okolo roku 1513 pred n. l. Napísal ju na materiál podliehajúci skaze

1. Mojžišova 1513 pred n. l.

Jozua

1400

1200

Samuel

1000 pred n. l.

[Obrázok]

Zachovali sa stovky hlinených pečatí

Datované do obdobia r. 900 až 500 pred n. l.

Jonáš

800

Izaiáš

600

Jeremiáš

Daniel

[Obrázok]

Poskladaný papyrusový dokument, zviazaný šnúrkou a zapečatený hlinenou pečaťou

Datované do roku 449 pred n. l.

[Prameň ilustrácie]

Brooklyn Museum, venovala Theodora Wilbourová zo zbierky svojho otca Charlesa Edwina Wilboura

400

200

[Obrázok]

Zvitky od Mŕtveho mora boli zabalené v plátne a uchované v džbánoch. Sú to najstaršie biblické spisy, aké boli doteraz nájdené

Datované do obdobia r. 200 až 100 pred n. l.

[Prameň ilustrácie]

Shrine of the Book, Photo © The Israel Museum, Jerusalem