Biblia mení životy
PREČO sa jeden muž, ktorý žil v polygamii a odporoval Jehovovým svedkom, neskôr rozhodol, že aj on sa stane svedkom? Čo podnietilo jedného pastora letničnej cirkvi zmeniť vieru? Čo pomohlo jednej žene, ktorá mala ťažké detstvo, prekonať odpor k sebe samej a priblížiť sa k Bohu? Prečo sa jeden fanúšik heavymetalovej hudby stal Božím služobníkom? Nech nám to povedia sami.
„Je zo mňa lepší manžel.“ RIGOBERT HOUETO
-
ROK NARODENIA: 1941
-
KRAJINA: BENIN
-
PREDTÝM: ŽIL V POLYGAMII, ODPOROVAL JEHOVOVÝM SVEDKOM
MOJA MINULOSŤ:
Pochádzam z Cotonou, veľkého mesta v Benine. Bol som vychovávaný ako katolík, ale nechodil som pravidelne do kostola. Tam, kde som žil, malo mnoho katolíkov viacero manželiek, keďže polygamia bola vtedy zákonne uznaná. Postupne som sa oženil so štyrmi ženami.
Keď v 70. rokoch 20. storočia vypukla revolúcia, myslel som si, že to pomôže mojej krajine. Naplno som podporoval revolúciu a zapojil som sa do politiky. Revolucionári nemali radi Jehovových svedkov, lebo svedkovia boli politicky neutrálni. Bol som jedným z tých, ktorí svedkov prenasledovali. Keď boli ich misionári v roku 1976 vyhostení z krajiny, bol som si istý, že sa už nikdy nevrátia.
AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:
Revolúcia sa skončila v roku 1990. Na moje prekvapenie sa misionári čoskoro znovu objavili. Začal som uvažovať, že možno je s týmito ľuďmi Boh. Niekedy v tom čase som zmenil prácu. Jeden z mojich nových kolegov bol Jehovov svedok. Nelenil a hneď mi začal rozprávať o svojej viere. Ukázal mi biblické texty, kde je Jehova opisovaný ako Boh lásky a spravodlivosti. (5. Mojžišova 32:4; 1. Jána 4:8) Tieto vlastnosti sa mi páčili. Chcel som sa o Jehovovi dozvedieť viac, tak som prijal ponuku biblického štúdia.
Zakrátko som začal chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov. Zapôsobilo na mňa, že prejavovali skutočnú lásku — nemali medzi sebou žiadne rasové ani spoločenské rozdiely. Čím viac som sa so svedkami stretával, tým viac mi bolo jasné, že títo ľudia sú pravými Ježišovými nasledovníkmi. (Ján 13:35)
Dospel som k záveru, že ak chcem slúžiť Jehovovi, budem musieť odísť z katolíckej cirkvi. To však nebolo ľahké. Bál som sa, čo si budú myslieť druhí. Po dlhom čase som s Jehovovou pomocou pozbieral odvahu a vystúpil som z cirkvi.
1. Mojžišova 2:18–24; Matúš 19:4–6) V jeho očiach bolo platné iba moje prvé manželstvo. A tak som toto manželstvo zlegalizoval, ostatné manželky som prepustil a zabezpečil som, aby bolo postarané o ich materiálne potreby. Po čase sa dve z mojich bývalých manželiek stali Jehovovými svedkyňami.
Musel som však urobiť ešte jednu veľkú zmenu. Zo štúdia Biblie som sa dozvedel, že Boh neschvaľuje polygamiu. (AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:
Hoci moja manželka zostala katolíčkou, rešpektuje moje rozhodnutie slúžiť Jehovovi. Zhodli sme sa na tom, že je zo mňa lepší manžel.
Predtým som si myslel, že svojej komunite prospejem, keď sa budem zapájať do politiky, ale tieto snahy sa ukázali ako márne. Teraz vidím, že jediným riešením problémov ľudstva je Božie Kráľovstvo. (Matúš 6:9, 10) Som vďačný Jehovovi, že mi ukázal, ako mám žiť, aby som bol skutočne šťastný.
„Nebolo ľahké urobiť potrebné zmeny.“ ALEX LEMOS SILVA
-
ROK NARODENIA: 1977
-
KRAJINA: BRAZÍLIA
-
PREDTÝM: PASTOR LETNIČNEJ CIRKVI
MOJA MINULOSŤ:
Vyrastal som na predmestí Itu v štáte São Paulo. Táto časť mesta bola známa vysokou kriminalitou.
Bol som veľmi násilnícky a viedol som nemravný život. Navyše, bol som zapletený do pašovania drog. Po čase som si však uvedomil, že takýto život ma privedie buď do väzenia, alebo na cintorín. Tak som s tým skončil. Potom som vstúpil do letničnej cirkvi a neskôr som sa stal pastorom.
Myslel som si, že svojou službou v cirkvi môžem naozaj ľuďom pomôcť. Dokonca som vysielal náboženský program cez jedno miestne rádio a stal som sa v našej oblasti známym. Postupne som si však uvedomil, že tejto cirkvi vo všeobecnosti nezáleží na blahu jej členov — a ešte menej jej záleží na tom, aby oslavovala Boha. Mal som pocit, že jediným cieľom cirkvi bolo získať peniaze. Preto som sa z nej rozhodol vystúpiť.
AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:
Keď som začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, od začiatku som videl, že sú iní ako ľudia z ostatných náboženstiev. Zapôsobili na mňa hlavne dve veci. Po prvé, Jehovovi svedkovia nielen rozprávajú o láske k Bohu a k blížnemu, ale ju aj prejavujú. Po druhé, nezapájajú sa do politiky ani do vojen. (Izaiáš 2:4) Tieto dve veci ma presvedčili, že som našiel pravé náboženstvo — úzku cestu, ktorá vedie do večného života. (Matúš 7:13, 14)
Uvedomil som si, že ak sa chcem páčiť Bohu, budem musieť urobiť v niektorých oblastiach veľké zmeny. Musel som sa začať viac venovať svojej rodine. Potreboval som tiež pracovať na pokore. Nebolo ľahké urobiť potrebné zmeny, ale s Jehovovou
pomocou sa mi to podarilo. To, ako som sa zmenil, zapôsobilo na moju manželku. Ona začala študovať Bibliu ešte predo mnou, ale teraz začala napredovať rýchlejšie. Zakrátko sme obaja vedeli, že sa chceme stať Jehovovými svedkami. Boli sme pokrstení v ten istý deň.AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:
Spolu s manželkou sa tešíme z toho, že pomáhame našim trom deťom vytvárať si blízky vzťah k Jehovovi. Sme šťastná rodina. Ďakujem Jehovovi, že ma pritiahol k pravde, ktorá je v jeho Slove. Biblia naozaj mení život ľudí. Som toho živým dôkazom!
„Cítim sa čistá a konečne naozaj žijem.“ VICTORIA TONGOVÁ
-
ROK NARODENIA: 1957
-
KRAJINA: AUSTRÁLIA
-
PREDTÝM: ŤAŽKÉ DETSTVO
MOJA MINULOSŤ:
Vyrastala som v meste Newcastle v Novom Južnom Walese. Som najstaršia zo siedmich detí. Moji rodičia boli násilnícki a otec bol aj alkoholik. Matka ma týrala, telesne aj slovne. Stále mi hovorila, že som zlá a že budem trpieť v pekelnom ohni. Také vyhrážky ma desili.
Matka ma často tak zbila, že som nemohla ísť do školy. Keď som mala jedenásť rokov, odobrali ma rodičom a umiestnili do jedného štátneho zariadenia a neskôr do kláštora. Keď som mala štrnásť, utiekla som odtiaľ. Nechcela som ísť naspäť domov, tak som žila na uliciach Kings Crossu na predmestí Sydney.
Súčasťou môjho života na ulici sa stali drogy, alkohol, pornografia a prostitúcia. Jeden zážitok ma naozaj vydesil. Bývala som v byte majiteľa jedného nočného klubu. Raz večer za ním prišli dvaja muži. Poslal ma do spálne, ale počula som ich rozhovor. Majiteľ klubu ma chcel týmto mužom predať. Chceli ma ukryť na palube nákladnej lode a zobrať ma do Japonska, aby som tam pracovala v nejakom bare. V panike som vyskočila z balkóna a bežala som preč.
Cestou som stretla jedného muža, ktorý bol v Sydney na návšteve. Povedala som mu o svojej situácii a dúfala som, že mi dá nejaké peniaze. On ma však pozval k sebe, aby som sa osprchovala a niečo zjedla. Skončilo sa to tak, že som už nikdy neodišla. O rok sme sa vzali.
AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:
Keď som začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, zaplavila ma široká škála pocitov. Bola som nahnevaná, keď som sa dozvedela, že príčinou zla je Satan. Vždy ma totiž učili, že ten, kto spôsobuje utrpenie, je Boh. Veľmi sa mi uľavilo, keď som sa dozvedela, že Boh netrestá ľudí v pekle. Toto učenie ma desilo, odkedy si pamätám.
Zapôsobilo na mňa, že Jehovovi svedkovia sa pri každom rozhodnutí nechávajú viesť
Bibliou. Naozaj žijú podľa toho, čomu veria. Bola som ťažká povaha, ale nech som povedala alebo urobila čokoľvek, vždy so mnou zaobchádzali s láskou a úctou.Najviac som zápasila s pocitmi bezcennosti. Nenávidela som samu seba a tieto pocity vo mne pretrvávali aj dlho po tom, ako som bola pokrstená ako Jehovova svedkyňa. Vedela som, že milujem Jehovu, ale bola som presvedčená, že on by nikdy nemohol milovať niekoho, ako som ja.
Zlom nastal asi po pätnástich rokoch od môjho krstu. Počas jednej prednášky v sále Kráľovstva Jehovových svedkov rečník rozoberal text z Jakuba 1:23, 24. Tieto verše prirovnávajú Božie Slovo k zrkadlu, v ktorom sa môžeme vidieť tak, ako nás vidí Jehova. Začala som uvažovať, či sa nevidím inak, ako ma vidí On. Spočiatku som sa tejto novej myšlienke bránila. Stále som mala pocit, že by som od Jehovu očakávala priveľa, keby som chcela, aby ma mal rád.
O niekoľko dní som čítala biblický text, ktorý zmenil môj život. Bol to Izaiáš 1:18, kde Jehova hovorí: „Tak poďte a napravme veci medzi nami... I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh.“ Cítila som, akoby sa Jehova prihováral mne osobne: „Tak poď, Vicky, napravme veci medzi nami. Poznám ťa, poznám tvoje hriechy, poznám tvoje srdce — a milujem ťa.“
V tú noc som nemohla spať. Hoci som stále pochybovala, že by ma Jehova mohol milovať, začala som uvažovať o Ježišovej výkupnej obeti. Zrazu som pochopila, že Jehova bol ku mne tak dlho trpezlivý a v mnohých veciach mi ukazoval, že ma má rád. Ale ja som mu v podstate hovorila: „Tvoja láska nie je dostatočne veľká, aby si mohol milovať aj mňa. Obeť tvojho Syna nie je dostatočná, aby prikryla aj moje hriechy.“ Bolo to, akoby som dar výkupného odmietala a vracala ho Jehovovi späť. No po úvahe nad týmto darom som konečne začala cítiť, že Jehova ma miluje.
AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:
Cítim sa čistá a konečne naozaj žijem. Mám lepšie manželstvo. Som šťastná, že môžem využiť svoje skúsenosti na pomoc druhým. Cítim, že sa stále viac približujem k Jehovovi.
„Bola to odpoveď na moju modlitbu.“ SERGEJ BOTANKIN
-
ROK NARODENIA: 1974
-
KRAJINA: RUSKO
-
PREDTÝM: HEAVYMETALOVÝ FANÚŠIK
MOJA MINULOSŤ:
Pochádzam z Votkinska, kde sa narodil aj slávny skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij. Naša rodina bola chudobná. Môj otec mal veľa dobrých vlastností, ale bol alkoholik, a tak bola u nás doma vždy napätá atmosféra.
V škole som sa neučil veľmi dobre a časom som začal trpieť komplexom menejcennosti. Stal som sa utiahnutým a nedôverčivým. Chodiť do školy bolo pre mňa veľmi stresujúce. Keď som mal
napríklad predniesť referát, často som nebol schopný vysvetliť ani základné veci, ktoré mi inokedy nerobili problém. Keď som skončil ôsmy ročník, na vysvedčení som mal napísané: „Má obmedzenú slovnú zásobu, nie je schopný vyjadriť svoje myšlienky.“ Bol som tým zdrvený a cítil som sa ešte viac bezcenný. Začal som uvažovať, či má môj život nejaký zmysel.Ako dospievajúci som začal piť alkohol. Spočiatku mi to pomáhalo cítiť sa lepšie. Ale keď som toho vypil veľa, trápilo ma svedomie. Zdalo sa mi, že môj život nemá zmysel. Upadol som do ešte hlbšej depresie a niekedy som celé dni nevyšiel z domu. Začal som uvažovať o samovražde.
V dvadsiatich som objavil niečo, čo mi prinieslo dočasnú úľavu — heavymetalovú hudbu. Táto hudba mi dodávala energiu. Vyhľadával som ďalších, ktorí ju počúvali tiež. Nechal som si narásť dlhé vlasy, nosil som náušnice a obliekal som sa ako hudobníci, ktorých som obdivoval. Postupne som sa stal bezohľadným a agresívnym a často som sa hádal so svojou rodinou.
Myslel som si, že počúvanie heavymetalovej hudby ma urobí šťastným, ale stal sa pravý opak. Zmenil som sa k horšiemu! A keď som sa dozvedel niektoré zlé veci o slávnych hudobných hviezdach, ku ktorým som vzhliadal, cítil som sa podvedený.
Znova som začal uvažovať o samovražde — teraz už vážne. Jediná vec, ktorá mi v tom bránila, bola myšlienka na to, ako to zasiahne moju matku. Mala ma veľmi rada a urobila pre mňa tak veľa. Prežíval som muky. Nechcel som už žiť, ale nemohol som si ani vziať život.
Aby som sa niečím rozptýlil, začal som čítať diela ruských klasikov. Jeden príbeh bol o človeku, ktorý slúžil v cirkvi. Zrazu sa vo mne rozhorela túžba robiť niečo pre Boha a pre iných ľudí. Vylial som si srdce v modlitbe k Bohu — niečo, čo som ešte nikdy predtým neurobil. Poprosil som ho, aby mi ukázal, ako mám žiť zmysluplným životom. Počas modlitby som pocítil úžasnú úľavu. Ešte úžasnejšie však bolo to, čo sa stalo potom. Už o dve hodiny mi zaklopala na dvere jedna Jehovova svedkyňa a ponúkla mi biblické štúdium. Som presvedčený, že to bola odpoveď na moju modlitbu. Bol to prvý deň môjho nového, šťastného života.
AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:
Hoci to bolo pre mňa veľmi ťažké, zahodil som všetko, čo sa týkalo heavymetalovej hudby. Dlho som ju však nemohol dostať z mysle. Vždy, keď som išiel okolo nejakého miesta, kde sa hrala táto hudba, okamžite sa mi vybavila moja minulosť. Nechcel som, aby mi ju niečo pripomínalo a ovplyvňovalo dobré veci, ktoré sa mi teraz zakoreňovali v mysli a v srdci. Preto som sa takým miestam zámerne vyhýbal. A vždy, keď som bol v pokušení rozmýšľať nad svojou minulosťou, úpenlivo som sa modlil. To mi pomohlo zažiť „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Filipanom 4:7)
Zo štúdia Biblie som sa dozvedel, že kresťania majú zodpovednosť rozprávať sa o svojej viere s druhými. (Matúš 28:19, 20) Bol som presvedčený, že ja to nikdy nedokážem. Ale nové veci, ktoré som sa dozvedal, mi prinášali šťastie a vnútorný pokoj a ja som vedel, že aj ostatní ľudia sa o nich potrebujú dozvedieť. A tak som aj napriek strachu začal druhým rozprávať o tom, čo som sa naučil. Na moje veľké prekvapenie to posilnilo moju sebadôveru. A upevnilo to aj moju vieru.
AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:
Teraz som šťastne ženatý. Teším sa, že som mohol viacerým ľuďom, vrátane mojej sestry a matky, pomôcť spoznať Bibliu. To, že slúžim Bohu a pomáham druhým dozvedieť sa o ňom, dalo môjmu životu skutočný zmysel.