Úradné listiny perzskej vlády doručovala kráľovská poštová služba. Biblická kniha Ester opisuje, ako v Perzii fungoval tento systém: „[Mardocheus] napísal v mene Kráľa Ahasvera a zapečatil kráľovým pečatným prsteňom a rozposlal písané doklady rukou kuriérov na koňoch, a išli na poštových koňoch používaných v kráľovskej službe, na synoch rýchlych kobýl.“ ​(Ester 8:10) Podobnú službu na doručovanie úradných a vojenských zásielok mala aj Rímska ríša.

Tento systém však nebolo možné využívať na posielanie súkromných listov, napríklad tých, ktoré napísal apoštol Pavol a iní. Ak bol niekto bohatý, mohol list poslať po otrokovi. Väčšina ľudí však posielala listy po známych alebo dokonca aj neznámych ľuďoch, ktorí cestovali tým smerom. Možnými doručovateľmi boli členovia rodiny, priatelia, vojaci či obchodníci. Odosielateľovi, prirodzene, veľmi záležalo na tom, aby bol človek, po ktorom list posiela, dôveryhodný a svedomitý a aby písomný odkaz odovzdal neporušený. Biblia naznačuje, že Pavol prinajmenšom niektoré svoje listy poslal po spolukresťanoch. (Efezanom 6:21, 22; Kolosanom 4:7)

Ekonomika izraelského národa bola postavená hlavne na obrábaní pôdy, chove domácich zvierat a výmennom obchode. Biblia sa zmieňuje o takých mestských bránach, ako „Ovčia brána“, „Rybná brána“ a „Brána črepov“. (Nehemiáš 3:1, 3; Jeremiáš 19:2) Tieto brány boli zrejme pomenované podľa tovaru, ktorý sa tam formou trhu predával. Písma sa zmieňujú aj o jeruzalemskej „ulici pekárov“, ako aj o množstve iného tovaru, s ktorým sa obchodovalo. (Jeremiáš 37:21)

Aké tam boli ceny? V jednom komentári k Biblii sa uvádza: „Počas stáročí sa ceny, prirodzene, menili a je ťažké zistiť, koľko nejaký tovar v určitom čase a na určitom mieste stál.“ No informácie zo starovekých zdrojov vrátane Biblie ukazujú, že už v tých časoch existovala inflácia. V staroveku sa napríklad bežne obchodovalo s otrokmi. Jozef bol predaný za 20 kúskov striebra (mohlo ísť o šekle), čo bola pravdepodobne priemerná cena otroka v 18. storočí pred n. l. (1. Mojžišova 37:28) O tristo rokov neskôr bola cena otroka 30 šeklov. (2. Mojžišova 21:32) V ôsmom storočí pred n. l. mal otrok cenu 50 šeklov. (2. Kráľov 15:20) A o dvesto rokov, v období Perzskej ríše, sa cena otroka vyšplhala až na 90 šeklov a viac. Je teda zjavné, že rastúce ceny nie sú len problémom súčasnosti.