ZAMÝŠĽALI ste sa niekedy nad tým, kto vlastne ste? Napadlo vám niekedy, či ste už v minulosti žili? Ak áno, nie ste sami. Už oddávna ľudia z východných i západných kultúr uvažujú nad týmito otázkami. Pri hľadaní odpovedí niektorých oslovilo učenie o reinkarnácii. Toto učenie je založené na myšlienke, že keď človek zomrie, nehmotná „duša“ opúšťa telo a narodí sa znova v inom tele — ako človek, zviera alebo dokonca rastlina — a to raz alebo aj viackrát za sebou.

Táto predstava môže niektorých uspokojovať, ale ako si môžeme byť istí, že je založená  na pravde? Čo o tom hovorí Božie Slovo, Biblia? Najskôr si však položme otázku: Odkiaľ táto predstava pochádza?

Podľa historikov a učencov sa s myšlienkou, že ľudská duša je nesmrteľná, pohrávali už obyvatelia starovekého Babylona, mesta založeného v druhej polovici tretieho tisícročia pred n. l. Morris Jastrow ml. vo svojej knihe The Religion of Babylonia and Assyria (Náboženstvo Babylonie a Asýrie) napísal: „Problémom nesmrteľnosti sa vážne zaoberali babylonskí teológovia.“ Pre Babylončanov bola smrť „prechodom k inému druhu života,“ vysvetlil. „Nepochybne to, že človek si nedokázal sám seba predstaviť tak, že by bol navždy zbavený vedomia, bolo základom pre vznik prvotnej teórie o večnej existencii v tej či onej forme.“

Babylonské učenie o prevteľovaní a znovuzrodení duše prebrali a rozvíjali aj iné národy starovekého sveta. Indickí filozofi rozvinuli myšlienku kolobehu znovuzrodení do zložitého náukového systému, ktorý bol založený na zákone príčiny a dôsledku, čiže na karme. Myšlienku reinkarnácie prijali aj významní grécki filozofi, ktorí ju spopularizovali.

V súčasnosti sa táto myšlienka teší zvýšenému záujmu aj v západných krajinách. Celebrity a mladšiu generáciu fascinujú myšlienky a praktiky východných náboženstiev. Kníhkupectvá a internet sú zaplavené množstvom materiálov, ktoré rozoberajú význam zážitkov z údajných minulých životov. V mnohých krajinách si rýchlo získava popularitu takzvaná regresná terapia, ktorá využíva hypnózu na preskúmanie domnelých minulých životov človeka v snahe pochopiť príčiny jeho súčasného zdravotného stavu alebo správania.

Hoci korene náuky o reinkarnácii siahajú do staroveku, určite je potrebné nájsť odpoveď na najdôležitejšiu otázku: Zakladá sa táto náuka na pravde? A kresťania by určite chceli vedieť, či je toto učenie v súlade s kresťanskou vierou založenou na Biblii. (Ján 17:17) Keďže náš Stvoriteľ, Boh Jehova, je Zdrojom života a „Zjavovateľom tajomstiev“, odhaľuje nám informácie o živote a smrti, ktoré by sme inak nemohli vedieť. Tak aj v otázke reinkarnácie sa môžeme s dôverou obrátiť na jeho Slovo, Bibliu. (Daniel 2:28; Skutky 17:28)

Odpovede, ktoré dáva Boh, môžeme ľahko nájsť, ak vezmeme do úvahy celý kontext Biblie. Napríklad v 1. Mojžišovej 3:19 nachádzame slová, ktoré Boh povedal Adamovi po tom, čo Adam s Evou neposlúchli jeho príkaz. Povedal mu: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ Boh sa vyjadril úplne jasne. Adam bol vytvorený z prachu zeme. Keď zomrel, vrátil sa do prachu. Človek sa teda po smrti nenarodí znova ako niekto iný, ale prestane existovať. * Tak ako teplo a chlad, sucho a mokro, svetlo a tma sú protiklady, aj smrť je protikladom života. Mŕtvi sú skutočne mŕtvi! Nie je to jednoduché a logické vysvetlenie toho, čo sa s nami stane po smrti?

Spomienky na minulé životy musia mať preto iné vysvetlenie. Pochody ľudskej mysle vrátane tých, ktoré prebiehajú v našom podvedomí, a tiež účinky liekov alebo traumatických zážitkov ešte stále úplne nechápeme. Sny a predstavy, ktoré vychádzajú z nesmierneho množstva informácií uložených v našej pamäti, môžu byť také živé, že sa javia ako reálne. V niektorých prípadoch môžu stáť za  mystickými zážitkami zlé duchovné sily, ktoré môžu spôsobiť, že sa nám neskutočné veci zdajú skutočné. (1. Samuelova 28:7–19)

Pre ľudí je prirodzené, že túžia žiť a poznať budúcnosť. Ale odkiaľ máme takúto túžbu? Je zaujímavé, čo Biblia hovorí o našom Stvoriteľovi: „Aj večnosť im dal do sŕdc.“ ​(Kazateľ 3:11, Evanjelický preklad) Teda ľudia majú v srdci hlbokú túžbu po večnom živote.

Ak náš Stvoriteľ, Boh Jehova, vložil do sŕdc ľudí túžbu žiť večne, je len logické, že tiež objasnil, ako je možné túto túžbu uspokojiť. Biblia nám odhaľuje jeho vznešený zámer — požehnať poslušných ľudí večným životom na rajskej zemi. „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy,“ napísal pod Božou inšpiráciou žalmista, kráľ Dávid. (Žalm 37:29) Základnou biblickou náukou, ktorá je neoddeliteľne spätá s Božím večným predsavzatím, je vzkriesenie mŕtvych. (Skutky 24:15; 1. Korinťanom 15:16–19)

Biblia obsahuje osem správ o mŕtvych, ktorí boli privedení späť k životu tu na zemi. * Sú doložené svedectvom očitých svedkov a boli to prípady vzkriesenia, nie reinkarnácie. Tých, ktorí boli privedení späť k životu, okamžite spoznala rodina i priatelia. Ani v jednom prípade nemuseli príbuzní hľadať medzi novorodencami, aby zistili, či niektoré z nich nie je náhodou prevtelenou dušou ich blízkeho. (Ján 11:43–45)

Je veľmi utešujúce vedieť, že podľa Božieho Slova veľká väčšina tých, ktorí zomreli, bude vzkriesená z mŕtvych v Božom novom svete, ktorým bude čoskoro tu na zemi nahradený tento skazený svet. (2. Petra 3:13, 14) Záznam o živote miliárd ľudí je teraz uchovaný v neobmedzenej, dokonalej pamäti Jehovu, Boha, ktorý si dokonca pamätá mená všetkých hviezd! (Žalm 147:4; Zjavenie 20:13) Keď v novom svete postupne privedie späť k životu jednotlivé generácie, ľudia budú môcť zistiť svoj rodokmeň a budú môcť osobne spoznať svojich predkov. Nie je to úžasná vyhliadka?