Láska je hlboká náklonnosť k iným. Ten, kto niekoho miluje, dáva svoj cit najavo slovami i skutkami, bez ohľadu na to, aké obete si to od neho vyžaduje.

Mojžiš dával najavo lásku k Bohu. Ako? Spomeňte si na slová zaznamenané v 1. Jána 5:3: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ Mojžiš žil podľa tejto zásady. Nech od neho Boh žiadal čokoľvek — či už to bola taká náročná úloha ako predstúpiť pred mocného faraóna, alebo taká zdanlivo jednoduchá vec ako vystrieť prút nad Červené more —, Mojžiš vždy poslúchol. Áno, Mojžiš vždy vykonal všetko, čo od neho Boh chcel — „urobil to práve tak“. (2. Mojžišova 40:16)

Mojžiš dával najavo aj lásku k ľuďom. Izraeliti si uvedomovali, že Jehova poveril Mojžiša, aby ich viedol, a tak za ním chodili s rôznymi záležitosťami. Čítame: „Ľud stál pred Mojžišom od rána do večera.“ (2. Mojžišova 18:13–16) Predstavte si, aké to muselo byť pre Mojžiša vyčerpávajúce, hodiny a hodiny počúvať Izraelitov, ktorí sa mu zverovali so svojimi problémami! No Mojžiš ich mal rád, a preto im s radosťou pomáhal.

Mojžiš nielenže druhých počúval, ale sa za nich aj modlil. Modlil sa dokonca aj za tých, ktorí mu ublížili! Napríklad keď jeho sestra Mirjam proti nemu reptala, Jehova ju postihol malomocenstvom. Mojžiš sa neradoval z toho, že bola potrestaná, ale okamžite sa začal v modlitbe za ňu prihovárať: „Ó, Bože, prosím! Prosím, uzdrav ju!“ (4. Mojžišova 12:13) Čo iné než láska mohlo Mojžiša podnietiť, aby vyslovil takú nesebeckú modlitbu?

Príklad Mojžiša môžeme napodobňovať tým, že si budeme rozvíjať a prehlbovať lásku k Bohu. Keď budeme Boha hlboko milovať, budeme jeho prikázania poslúchať „zo srdca“. (Rimanom 6:17) A takouto poslušnosťou rozradostníme Jehovovo srdce. (Príslovia 27:11) Navyše to prinesie úžitok aj nám. Veď keď budeme Bohu slúžiť z úprimnej lásky, nielenže budeme robiť to, čo je správne, ale budeme to robiť radi. (Žalm 100:2)

Ďalší spôsob, ako môžeme napodobňovať Mojžiša, je rozvíjať si obetavú lásku k druhým. Keď sa na nás priatelia alebo členovia rodiny obrátia so svojimi starosťami, láska nás podnieti (1) úprimne im venovať pozornosť, (2) prejaviť im empatiu, teda vžiť sa do ich pocitov, a (3) uistiť ich, že nám na nich záleží.

Tak ako Mojžiš, aj my sa môžeme modliť za tých, ktorých máme radi. Niekedy sa môžeme cítiť bezradní, keď sa nám zveria so svojimi problémami. Možno dokonca s povzdychom povieme: „Je mi ľúto, že nedokážem urobiť pre teba viac, než sa za teba modliť.“ Pamätajte však, že „pokorná prosba spravodlivého... má mnoho sily“. (Jakub 5:16) Naše modlitby môžu totiž Jehovu podnietiť, aby pre toho človeka urobil niečo, čo by možno inak neurobil. Teda mohli by sme pre našich blízkych urobiť niečo lepšie, než sa za nich modliť? *

Nesúhlasíte s tým, že sa od Mojžiša môžeme veľa naučiť? Hoci to bol obyčajný človek, zanechal nám neobyčajný príklad viery, pokory a lásky. Čím viac sa budeme snažiť napodobňovať jeho príklad, tým väčší úžitok z toho budeme mať my i druhí. (Rimanom 15:4)