TENTO poklad, ktorý archeológovia našli v marci 1961 v skalnej trhline, pozostával z viac ako 400 predmetov. Boli zabalené v trsťovej rohoži a väčšina z nich bola z medi — rôzne koruny, žezlá, nástroje a zbrane. Tento nález určite zaujal čitateľov Biblie, pretože v 1. Mojžišovej 4:22 sa píše o Tubal-kainovi, „kováčovi všetkých druhov medených a železných nástrojov“.

Mnoho otázok o pôvode tohto pokladu zostáva nezodpovedaných. Tento nález však naznačuje, že ťažba, tavenie a odlievanie medi boli na miestach spomínaných v Biblii známe už na začiatku ľudskej histórie.

Tesne pred vstupom do Zasľúbenej krajiny Mojžiš povedal Izraelitom, že z jej vrchov budú „ťažiť meď“. (5. Mojžišova 8:7–9) Na území dnešného Izraela a Jordánska našli archeológovia viacero miest, kde sa v staroveku ťažila a tavila meď — napríklad vo Fejnáne, v Timne a v Chirbet en-Naháse. Čo tieto náleziská odhalili?

Oblasť Fejnánu a Timny je posiata plytkými povrchovými baňami, v ktorých sa ťažila meď najmenej 2 000 rokov. Ešte aj dnes tu môžu návštevníci všade naokolo vidieť kamene, ktorých časti sú sfarbené do zelena, lebo obsahujú meď. Starovekí baníci kamennými nástrojmi najprv zo skál prácne vysekávali medené žily. Keď sa tieto zdroje vyčerpali, pomocou železných nástrojov kopali hlbšie a vytvárali hlboké šachty a tunely. Postup, akým sa ťažila meď, je opísaný aj v biblickej knihe Jób. (Jób 28:2–11) Bola to ťažká fyzická práca, a preto na ňu vo fejnánskych baniach Rimania v treťom až piatom storočí n. l. používali ťažkých zločincov a iných väzňov.

V Chirbet en-Naháse (v preklade „medené zrúcaniny“) boli nájdené obrovské kopy medenej trosky, čo naznačuje, že v tejto oblasti sa musela meď taviť vo veľkom. Archeológovia sú presvedčení, že medená ruda sa sem vozila z neďalekých baní, napríklad z Fejnánu a Timny. Meď sa z rudy oddeľovala tavením v ohni z drevného  uhlia, do ktorého sa fúkalo dúchadlami a mechmi, aby teplota dosiahla asi 1 200 °C. Tento proces trval osem až desať hodín. Na získanie kilogramového medeného ingotu sa spotrebovalo približne päť kilogramov medenej rudy. Z ingotov sa potom odlievali rôzne predmety.

Pri vrchu Sinaj Boh Jehova nariadil, aby bol tento lesklý kov, ktorý sa v danej oblasti hojne vyskytoval, použitý pri stavbe svätostánku. Neskôr sa vo veľkej miere použil aj pri stavbe jeruzalemského chrámu. (2. Mojžišova, 27. kapitola) Izraeliti museli mať skúsenosti so spracovaním kovov ešte z obdobia pred odchodom do Egypta alebo sa to naučili od Egypťanov, lebo v čase odchodu z Egypta už vedeli, ako odliať zlaté teľa. Dokázali vyrobiť aj mnohé ďalšie predmety, ktoré sa používali pri službe vo svätostánku — medenú nádrž, rôzne nádoby, lopatky či vidličky. (2. Mojžišova 32:4)

Počas putovania pustatinou, možno v blízkosti Punonu (zrejme dnešný Fejnán) — v oblasti bohatej na meď, sa Izraeliti začali sťažovať na mannu a nedostatok vody. Jehova ich za to potrestal a poslal jedovaté hady, na ktorých uštipnutie mnohí zomreli. Keď sa Izraeliti kajali, Mojžiš sa za nich prihovoril u Jehovu a ten Mojžišovi nariadil, aby urobil medeného hada a umiestnil ho na signálnu tyč. V biblickom zázname o tom čítame: „A naozaj sa stalo, že ak uštipol had muža a ten sa uprene zahľadel na medeného hada, zostal nažive.“ (4. Mojžišova 21:4–10; 33:43)

Kráľ Šalamún použil obrovské množstvo medi, keď staval chrám v Jeruzaleme. Veľa z nej získal jeho otec Dávid vo vojnách so Sýriou. (1. Paralipomenon 18:6–8) Obrovská nádrž, nazývaná „medené more“, ktorú kňazi používali na umývanie, mala objem asi 66 000 litrov a vážila približne 27 ton. (1. Kráľov 7:23–26, 44–46) Dva medené stĺpy, ktoré sa týčili pri vchode do chrámu, mali tiež kolosálne rozmery. Mali priemer asi 1,7 metra, výšku 8 metrov a ich steny boli hrubé asi 7,5 centimetra. Navrchu boli ukončené ozdobnými hlavicami vysokými asi 2,2 metra. (1. Kráľov 7:15, 16; 2. Paralipomenon 4:17) Človek jednoducho musí žasnúť, keď si predstaví to množstvo medi, ktorá bola potrebná na zhotovenie len týchto vecí.

V biblických časoch sa meď bežne používala aj v každodennom živote. Vyrábali sa z nej napríklad zbrane, okovy, hudobné nástroje či dvere. (1. Samuelova 17:5, 6; 2. Kráľov 25:7; 1. Paralipomenon 15:19; Žalm 107:16) Ježiš napríklad svojim učeníkom povedal, aby si nezaobstarávali „meď do svojich mešcov“, čím mal na mysli medené peniaze. (Matúš 10:9)

Historici a archeológovia musia nájsť odpovede ešte na veľa otázok súvisiacich s pôvodom medených predmetov z biblických čias a tiež rozlúštiť záhadu pokladu z Nahal Mišmaru. No faktom zostáva, že tak ako sa o tom píše v Biblii, Boh voviedol Izraelitov „do dobrej krajiny... z ktorej vrchov [mali] ťažiť meď“. (5. Mojžišova 8:7–9)