KAŽDÝ z nás už videl nahnevaných ľudí a aj my nepochybne bývame z času na čas podráždení. Hoci hnev zrejme vnímame ako negatívnu emóciu, ktorú treba potláčať, veľakrát môžeme mať pocit, že máme pádny dôvod nahnevať sa — hlavne keď si myslíme, že niekto prekročil normy spravodlivosti. V článku uverejnenom Americkou psychologickou asociáciou sa písalo, že „hnev je úplne normálnou, zvyčajne zdravou, ľudskou emóciou“.

Takýto pohľad je do určitej miery v súlade s tým, čo o hneve pod inšpiráciou napísal apoštol Pavol: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ (Efezanom 4:26) Pavol uznal, že ľudia sa niekedy môžu nahnevať. Ale znamená to, že by sme mali dať voľný priechod hnevu alebo sa zo všetkých síl snažiť ovládnuť ho?

Keď Pavol dával kresťanom túto radu, zrejme mal na mysli slová jedného žalmu, v ktorom čítame: „Buďte znepokojení, ale nehrešte.“ (Žalm 4:4) Čo teda chcel Pavol touto inšpirovanou radou docieliť? Chcel kresťanov povzbudiť, aby nedávali hnevu voľný priechod. Vidno to z toho, čo napísal v jednom z ďalších veršov: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ (Efezanom 4:31) Je zaujímavé, že aj v spomínanom článku Americkej psychologickej asociácie bolo uvedené: „Z výskumov vyplýva, že keď človek vybuchne hnevom, situáciu to nevyrieši, naopak, hnev a agresia sa ešte zintenzívni.“

Ako však môžeme „odložiť hnev“ a s ním všetky negatívne následky? Šalamún, múdry kráľ starovekého izraelského národa, napísal: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ (Príslovia 19:11) Ako môže pochopenie človeku pomôcť, keď v ňom kypí žlč?

Pochopenie je schopnosť vnímať hlbšie súvislosti. Človek, ktorý má pochopenie, dokáže vidieť pod povrch veci. Ako mu to môže pomôcť, keď sa cíti urazený alebo podráždený?

Keď sme svedkami nejakej nespravodlivosti, je len prirodzené, že nás to rozhorčí. No ak sa necháme uniesť svojimi emóciami a vybuchneme hnevom, môžeme ublížiť sebe alebo niekomu inému. Tak ako oheň, ktorý sa vymkne spod kontroly, môže spáliť dom, aj výbuch hnevu môže zničiť našu povesť alebo vzťahy s druhými — dokonca aj náš vzťah s Bohom. Preto keď cítime, že to v nás vrie, mali by sme sa nad situáciou hlbšie zamyslieť. Keď sa na vec pozrieme z nadhľadu, určite nám to pomôže mať svoje emócie pod kontrolou.

Potvrdzuje to aj situácia zo života Šalamúnovho otca, kráľa Dávida, ktorý raz na seba takmer priviedol vinu krvi, pretože dovolil, aby ho ovládol hnev. Nestalo sa to len vďaka tomu, že mu niekto pomohol vidieť širšie súvislosti. Pozrime sa, čo sa udialo. Dávid a jeho muži chránili v judskej pustatine ovce muža menom Nábal. V čase, keď Nábal strihal ovce, Dávid si od neho pýtal jedlo pre seba a svojich mužov. No Nábal mu odpovedal: „Musím vziať svoj chlieb a svoju vodu a svoje mäso zo zabíjačky, čo som zabil pre svojich strihačov, a dať to mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?“ Dávida tieto slová veľmi rozhnevali a spolu so 400 mužmi sa vydal za Nábalom s úmyslom vyhladiť všetkých mužov v jeho domácnosti. (1. Samuelova 25:4–13)

Hneď ako sa o tom dozvedela Nábalova manželka Abigail, rozhodla sa ísť Dávidovi v ústrety. Keď ho stretla, padla pred ním na kolená a povedala: „Dovoľ, prosím, svojej otrokyni, aby ti prehovorila do uší, a počuj slová svojej otrokyne.“ Abigail potom Dávidovi vysvetlila, že Nábal je nerozumný človek, a poukázala mu na to, že keď sa za jeho urážlivé slová krvavo pomstí, bude to neskôr ľutovať. (1. Samuelova 25:24–31)

Ako Abigailine slová pomohli Dávidovi získať pochopenie a vyriešiť napätú situáciu? Po prvé, Dávid pochopil, že Nábal má hrubosť v povahe. Po druhé, uvedomil si, že keď sa pomstí, privedie na seba vinu krvi. Tak ako Dávida, aj vás môže niečo veľmi rozhnevať. Čo by ste mali v takej situácii urobiť? „Nachvíľu sa zastavte, zhlboka sa nadýchnite a napočítajte do desať,“ píše sa v článku o zvládaní hnevu, ktorý vydala Mayo Clinic. Ak sa zastavíte a pouvažujete, čo daný problém spôsobilo a k akým následkom môže viesť vaša reakcia, pomôže vám to upokojiť sa, alebo aspoň zmierniť hnev. (1. Samuelova 25:32–35)

Rovnako aj dnes mnohí dostali pomoc, aby sa naučili ovládať svoj hnev. Jedným z nich je Sebastian. Keď mal 23 rokov a odpykával si trest vo väzení, začal študovať Bibliu. Vysvetľuje, čo mu pomáha: „Najskôr sa nad problémom zamyslím a potom sa snažím uplatniť nejakú biblickú zásadu. Zistil som, že v Biblii sú tie najlepšie rady.“

Secuovi pomáha podobný postup. Hovorí: „Kedysi som v práci kričal na ľudí, ktorí ma dráždili. Vďaka štúdiu Biblie si teraz, keď ma niekto podráždi, položím otázky: ‚Čia vina to bola? Nie som to náhodou ja, kto spôsobil ten problém?‘“ Pomáha mu to zmierniť hnev a udržať na uzde negatívne pocity, ktoré sa v ňom nahromadia.

Hnev je veľmi silná emócia, ale rady z Božieho Slova sú ešte silnejšie. Keď tieto múdre rady uplatníte a budete sa modliť k Bohu o pomoc, získate pochopenie, ktoré zmierni váš hnev alebo vám pomôže mať ho pod kontrolou.