TIMOTEJ opúšťa svoj domov. So svojimi spoločníkmi Pavlom a Sílasom svižne kráča cez polia, ktoré dôverne pozná, a uprene hľadí v ústrety tomu, čo ho čaká. Lystra, mestečko ležiace na nevysokom pahorku, pomaly mizne v diaľke. Keď si Timotej vybaví tvár matky a starej matky, ako sa snažia potlačiť slzy a s hrdosťou ho vyprevádzajú, na perách sa mu zjaví úsmev. Uvažuje, či sa má ešte otočiť a naposledy im zamávať.

Apoštol Pavol sa na Timoteja z času na čas pozrie a povzbudí ho úsmevom. Teší ho mladíkovo nadšenie, hoci vie, že je ešte stále trochu plachý a bude s tým musieť bojovať. Timotej má tohto dynamického apoštola rád a veľmi si ho váži. Je ešte mladý, asi len 20-ročný, no je ochotný nasledovať ho na jeho cestách, ktoré ho zavedú stovky kilometrov od domova. Pôjdu po súši i po mori a budú sa stretávať s mnohými nebezpečenstvami. Timotej netuší, či ešte niekedy uvidí svoj rodný dom.

Čo podnietilo tohto mladého muža, aby si vybral takúto obetavú životnú dráhu? Ako ho za to Jehova odmenil? A v čom nám môže byť jeho viera príkladom?

Vráťme sa o dva-tri roky naspäť do minulosti. Lystra, malé vidiecke mestečko uprostred dobre zavlažovaného údolia, bola pravdepodobne Timotejovým domovom. Hovorí sa tu miestnym jazykom, po lykaonsky, ale jej obyvatelia zrejme rozumejú aj grécky. Jedného dňa sa udeje niečo, čo vyvolá v tomto inak pokojnom mestečku veľký rozruch. Z neďalekého väčšieho mesta, z Ikónia, prichádzajú dvaja kresťanskí misionári — apoštol Pavol a Barnabáš — a vykonávajú zázrak! Keď rozprávajú ľuďom o Ježišovi, Pavol si všimne chromého muža, ktorý zjavne uveril posolstvu, ktoré zvestujú. A tak tohto muža uzdravuje! (Skutky 14:5–10)

Mnohí obyvatelia Lystry očividne verili legendám, podľa ktorých sa v tejto oblasti v minulosti pohybovali bohovia prestrojení za ľudí. Preto videli v Pavlovi Hermesa a v Barnabášovi Dia a chceli ich začať uctievať. Títo dvaja pokorní kresťania im v tom ledva-ledva zabránili. (Skutky 14:11–18)

No niektorí miestni ľudia nevnímali Pavla a Barnabáša ako mýtických pohanských bohov. Pre nich to boli skutoční ľudia z mäsa a kostí s úžasným posolstvom. Medzi tých, ktorí s radosťou a s veľkým nadšením počúvali, čo Pavol s Barnabášom hovorili, nepochybne patrila Eunika, židovská žena vydatá za Gréka, * a jej matka Loida. Konečne prišla správa, na ktorú každý verný Žid túžobne čakal — správa, že prišiel Mesiáš a naplnil mnohé proroctvá, ktoré boli o ňom uvedené v Písmach.

Nie je ťažké predstaviť si, ako veľmi na Timoteja zapôsobila Pavlova návšteva. Timotejovi už „od útleho detstva“ vštepovali lásku k svätým spisom, čiže k Hebrejským Písmam. (2. Timotejovi 3:15) Rovnako ako jeho matka a stará matka, aj on jasne rozpoznal, že to, čo Pavol a Barnabáš hovoria o Mesiášovi, je pravda. A spomeňme si na toho  chromého muža, ktorého Pavol uzdravil. Timotej ho pravdepodobne od detstva dennodenne vídal na uliciach Lystry. Teraz toho človeka po prvýkrát videl kráčať! Nečudo, že sa Eunika a Loida stali kresťankami a že Timotej nasledoval ich príklad. Eunika a Loida sú príkladom aj pre dnešných rodičov a starých rodičov. Chceli by ste aj vy mať na mladých taký pozitívny vplyv?

Lystrania, ktorí sa stali kresťanmi, museli byť nadšení, keď sa dozvedeli, akú nádej získavajú Kristovi nasledovníci. Ale zistili, že to so sebou prináša aj ťažkosti. Do mesta prichádzajú fanatickí židovskí odporcovia z Ikónia a Antiochie a chcú vrtkavých obyvateľov Lystry poštvať proti Pavlovi a Barnabášovi. Zanedlho sa rozvášnený dav vrhá na Pavla a začne ho kameňovať. Doráňaný Pavol padá k zemi. Lystrania ho vyvlečú za mesto, mysliac si, že je mŕtvy, a nechávajú ho tam. (Skutky 14:19)

Kresťania z Lystry vychádzajú z mesta a zhŕknu sa okolo Pavla. Akú úľavu pocítia, keď sa Pavol preberie a postaví sa na nohy! A navyše sa tento odvážny zvestovateľ vracia priamo do Lystry! Na druhý deň sa s Barnabášom opäť vydáva na cestu, tentoraz do Derbe, aby aj tam zvestovali o Kristovi. Tu tiež získavajú nových učeníkov. No po nejakom čase sa napriek hroziacemu nebezpečenstvu nebojácne vracajú do Lystry. Prečo? V biblickej správe čítame, že to urobili preto, aby „posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere“. (Skutky 14:22, Katolícky preklad) Predstavme si, ako mladý Timotej so zatajeným dychom počúva Pavla a Barnabáša, keď kresťanom v Lystre vysvetľujú, že ich nádherná nádej je hodná akýchkoľvek obetí. Hovoria im: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia.“ ​(Skutky 14:20–22)

Timotej na vlastné oči videl, že Pavol sa týchto slov sám drží a odvážne sa stavia tvárou v tvár prenasledovaniu, len aby mohol druhým hovoriť o dobrom posolstve. Timotej si teda veľmi dobre uvedomoval, že ak bude nasledovať Pavlov príklad, Lystrania sa postavia aj proti nemu. A možno sa proti nemu postaví aj jeho vlastný otec. Ale Timotej bol rozhodnutý nepripustiť, aby strach utlmil jeho túžbu horlivo slúžiť Bohu. I dnes je veľa mladých, ktorí sú v tomto ohľade ako Timotej. Múdro si vyberajú za priateľov ľudí, ktorí majú pevnú vieru a ktorí ich môžu povzbudiť a posilniť. A rovnako ako Timotej nepripustia, aby ich od služby pravému Bohu odradil odpor.

Po dvoch či troch rokoch Pavol navštívil Lystru opäť, tentoraz v sprievode Sílasa. Aké vzrušenie asi zavládlo v Timotejovej rodine, keď sa dozvedeli, že Pavol je znova v meste! Aj Pavol sa istotne veľmi tešil. Mohol sa sám presvedčiť o tom, čo vzišlo zo semien pravdy, ktoré v Lystre zasial. Napríklad na oddaných kresťankách Loide a jej dcére Eunike si všimol „nepokryteckú vieru“, o ktorej sa neskôr pochvalne zmienil v jednom zo svojich listov. (2. Timotejovi 1:5) A ako sa za ten čas zmenil mladý Timotej?

Tento mladý muž od Pavlovej poslednej návštevy obdivuhodne dozrel. V Biblii čítame, že Pavlovi „podávali o ňom dobrú správu“ nielen bratia z Lystry, ale aj z neďalekého Ikónia, ležiaceho asi 30 kilometrov na severovýchod. (Skutky 16:2) Čím si Timotej vyslúžil takú povesť?

„Sväté spisy“, ku ktorým Timoteja „od útleho detstva“ viedla matka i stará matka, obsahovali rozumné a praktické rady aj pre mladých ľudí. (2. Timotejovi 3:15) Jedna z nich bola: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku.“ ​(Kazateľ 12:1) Keď sa Timotej stal kresťanom, tieto slová preňho nadobudli nový význam. Pochopil, že najlepší spôsob, ako pamätať na svojho Vznešeného Stvoriteľa, je rozprávať druhým o dobrom posolstve o Kristovi, Božom Synovi. Timotejovi sa postupne podarilo prekonať prirodzenú plachosť a odvážne zvestovať druhým o Ježišovi.

Kresťanskí muži, ktorí sa starali o zbory, si všimli, aký pokrok urobil Timotej. Nepochybne na nich zapôsobilo, keď videli, ako veľmi sa tento mladý muž usiluje pomáhať všetkým okolo seba a povzbudzovať ich. Čo je však oveľa dôležitejšie, Timoteja si všimol Jehova — o tomto mladom mužovi bolo vyslovených niekoľko inšpirovaných proroctiev. Možno súviseli práve so službou, ktorú mal Timotej jedného dňa vykonávať v prospech mnohých zborov. Pavol pri návšteve Lystry usúdil, že Timotej by mu mohol byť užitočným spoločníkom na misionárskych cestách, a miestni starší s tým súhlasili. Na znak schválenia položili na tohto mladého muža ruky a týmto gestom ho vymenovali do zvláštneho úradu v službe Bohu. (1. Timotejovi 1:18; 4:14)

Nie je ťažké predstaviť si, ako sa Timotej cítil, keď mu bola prejavená taká obrovská dôvera a zverená taká zodpovednosť. Zrejme sa ho zmocnil úžas a cítil sa nedostatočný. No bol ochotný ísť. * Ako však na Timotejovo nové poslanie cestujúceho služobníka reagoval jeho otec, ktorý nebol kresťanom? Pravdepodobne mal o synovej budúcnosti úplne inú predstavu. A čo na to Timotejova matka a stará matka? Je len prirodzené domnievať sa, že žiarili hrdosťou, snažiac sa nedať najavo obavy o chlapcovu bezpečnosť.

Jedno je však isté — Timotej sa vydal s Pavlom na cestu. V to ráno, ktoré je opísané v úvode, nastúpil dráhu cestujúceho služobníka. Necháva Lystru za sebou a vydáva sa v ústrety nepoznanému. Každým krokom je ďalej a ďalej od domova. Po dlhom dni únavnej chôdze po zaprášených cestách, pri ktorej im pod sandálmi štrkocú kamienky a šuchocú steblá trávy, prichádzajú Pavol, Sílas a Timotej do Ikónia. Tu Timotej sleduje, ako Pavol a Sílas odovzdávajú zboru najnovšie pokyny od vedúceho zboru v Jeruzaleme a posilňujú vieru kresťanov v Ikóniu. (Skutky 16:4, 5) Jeho školenie sa však ešte len začína.

Misionári najskôr navštívia zbory v oblasti Galácie. Potom opúšťajú široké dláždené rímske cesty a kráčajú ďalej stovky a stovky kilometrov smerom na sever a potom na západ krížom cez rozsiahlu náhornú plošinu Frýgie. Na svojich cestách sa vždy nechávajú viesť Božím svätým duchom. Prichádzajú do Troady, kde nastúpia na loď smerujúcu do Macedónie. (Skutky 16:6–12) Za ten čas Pavol zistil, aký je Timotej užitočný, a bez obáv ho necháva so Sílasom v Beroi. (Skutky 17:14) Neskôr ho dokonca posiela samého do Tesaloniky. Timotej svojich školiteľov starostlivo pozoroval a veľa sa od nich naučil. Vďaka tomu dokázal povzbudiť  verných kresťanov, ktorí bývali v Tesalonike. (1. Tesaloničanom 3:1–3)

Pavol neskôr o Timotejovi napísal: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci.“ ​(Filipanom 2:20) Takú povesť Timotej nezískal náhodou. Vyslúžil si ju svojou tvrdou prácou, pokornou službou a vytrvalosťou aj za náročných okolností. Aký vynikajúci príklad pre dnešných mladých ľudí! Nezabúdajte, že vaša povesť do veľkej miery závisí od vás samotných. Máte úžasnú príležitosť už v mladosti si vytvoriť dobré meno u Jehovu tým, že ho dáte v živote na prvé miesto a že sa k druhým budete správať láskavo a s úctou.

Timotej spolupracoval s Pavlom asi 14 rokov a za ten čas sa z nich stali blízki priatelia. Spolu prežívali strasti i radosti spojené s Pavlovou prácou. (2. Korinťanom 11:24–27) V určitom období bol aj Timotej uväznený pre svoju vieru. (Hebrejom 13:23) S Pavlom ich spájala aj úprimná hlboká láska k duchovným bratom a sestrám a obavy o nich. Pavol mu preto napísal: „Pamätám si na tvoje slzy.“ ​(2. Timotejovi 1:4) Timotej sa zjavne tak ako Pavol naučil „plakať s tými, ktorí plačú“, teda vcítiť sa do pocitov druhých ľudí. Vďaka tomu dokázal iných ešte viac utešiť a povzbudiť. (Rimanom 12:15) Kiež sa každý z nás usiluje napodobňovať príklad týchto verných mužov!

Neprekvapuje, že Timotej sa časom stal výnimočným kresťanským starším. Pavol ho poveril nielen tým, aby navštevoval a povzbudzoval zbory, ale aj tým, aby v nich vymenúval spôsobilých mužov za starších a služobných pomocníkov. (1. Timotejovi 5:22)

Pavol mal Timoteja veľmi rád a dával mu užitočné, otcovské rady. Nabádal ho, aby v sebe rozvíjal duchovné dary a stále robil pokrok. (1. Timotejovi 4:15, 16) Povzbudzoval ho, nech nikdy nepripustí, aby mu mladosť — a možno nedostatočná sebadôvera — bránila pevne sa postaviť za to, čo je správne. (1. Timotejovi 1:3; 4:6, 7, 11, 12) A poradil mu tiež, ako zvládať časté zdravotné ťažkosti, ktoré zrejme súviseli so žalúdkom. (1. Timotejovi 5:23)

Prešlo niekoľko rokov a Pavol je teraz v žalári, kde pravdepodobne čaká na popravu. Vie, že sa blíži jeho koniec. Svoj posledný inšpirovaný list adresuje práve Timotejovi. Keďže Pavol Timoteja miloval ako vlastného syna a hovoril o ňom ako o svojom „milovanom vernom dieťati“, píše mu tieto dojímavé slová: „Snaž sa, aby si čoskoro prišiel za mnou.“ ​(1. Korinťanom 4:17; 2. Timotejovi 4:9) Nie div, že Pavol chcel mať svojho priateľa na sklonku života po svojom boku. Je na mieste položiť si otázku: Vnímajú aj mňa ľudia ako zdroj útechy a vyhľadávajú moju spoločnosť, keď majú ťažkosti?

Podarilo sa Timotejovi prísť za Pavlom včas? To sa z Biblie nedozvedáme. Vieme však, že sa vždy veľmi usiloval poskytnúť Pavlovi i mnohým ďalším útechu a povzbudenie. Jeho spôsob života odzrkadľoval význam mena Timotej — „ten, kto si ctí Boha“. A zanechal výnimočný príklad hodný napodobňovania, a to nielen pre mladých.