Je zrejmé, že Boh nie je proti všetkým vojnám, keďže on osobne bojoval proti Egyptu. Pri iných príležitostiach poveril Izraelitov, svoj národ, aby viedli vojnu. Napríklad im prikázal, aby bojovali proti Kanaančanom, ktorí boli nenapraviteľne zlí. (5. Mojžišova 9:5; 20:17, 18) Kráľa Dávida viedol v boji proti Filištíncom a dokonca mu povedal aj to, akým spôsobom má bojovať, aby vyhral. (2. Samuelova 5:17–25)

Z týchto biblických správ je zrejmé, že Boh schvaľoval vojnu, keď Izraelitom hrozilo nejaké nebezpečenstvo alebo boli utláčaní. Robil to preto, aby chránil svoj ľud a zachoval pravé uctievanie. No všimnite si, aké tri podmienky museli spĺňať vojny, ktoré Boh schvaľoval:

1. BOH STANOVIL, KTO BUDE BOJOVAŤ. Pri jednej príležitosti Boh Izraelitom povedal: „V tomto prípade nebudete musieť bojovať.“ Prečo? Lebo za nich bojoval on sám. (2. Paralipomenon 20:17; 32:7, 8) Urobil to veľa ráz, napríklad v prípade, ktorý bol spomenutý v úvode článku. Inokedy zasa poveril svoj ľud Izrael, aby bojoval, najmä vtedy, keď šlo o zaberanie Zasľúbenej krajiny a jej neskoršiu obranu. (5. Mojžišova 7:1, 2; Jozua 10:40)

2. BOH STANOVIL, KEDY SA BUDE BOJOVAŤ. Boží služobníci museli trpezlivo čakať, kým im Boh povolí bojovať proti útlaku a skazenosti, ktorá ich obklopovala. Nemali sa púšťať do boja  na vlastnú päsť. Keď to urobili, stratili Božiu priazeň. V Biblii čítame, že keď Izraeliti začali vojnu bez Božieho pokynu, malo to často katastrofálne následky. *

3. BOH URČIL, AKÝM SPÔSOBOM SA BUDE BOJOVAŤ, LEBO NEMÁ POTEŠENIE ZO SMRTI ĽUDÍ. Boh Jehova je Zdroj života a Stvoriteľ ľudí. (Žalm 36:9) Preto ho neteší, keď vidí ľudí zomierať. Keďže však existujú ľudia, ktorí zlomyseľne plánujú, ako uškodiť druhým či dokonca ako ich zabiť, Boh v niektorých prípadoch dovolil viesť ťaženie proti takýmto zlým ľuďom, aby zabránil konaniu zla. (Žalm 37:12, 14). Napriek tomu, že roky poveroval Izraelitov viesť vojny, bol voči ich utláčateľom „milosrdný“ a „pomalý do hnevu“. (Žalm 86:15) Napríklad do Zákona dal zapísať, že skôr než Izraeliti zaútočia na mesto, majú mu oznámiť „podmienky mieru“ a tým dať jeho obyvateľom možnosť zmeniť sa a vyhnúť sa vojnovému konfliktu. (5. Mojžišova 20:10–13) Takým spôsobom Boh ukázal, že „nemá potešenie v smrti zlého, ale v tom, že sa zlý odvracia od svojej cesty a skutočne zostáva nažive“. (Ezechiel 33:11, 14–16) *

Z uvedeného rozboru môžeme vidieť, že v staroveku Boh považoval vojnu za oprávnený prostriedok na ukončenie rôznych foriem útlaku a skazenosti. No vždy to bol Boh — nie ľudia —, kto určil, kedy sa bude bojovať a kto sa do boja zapojí. A okrem toho spôsob, akým Boh viedol vojny, nikdy nebol krvilačný ani krutý. Z Biblie sa dozvedáme, že Boh nenávidí násilie. (Žalm 11:5) Zmenil sa Boží pohľad na vojny, keď v prvom storočí prišiel na zem jeho Syn, Ježiš Kristus?