Prejsť na článok

Prejsť na obsah

PIESEŇ Č. 157

Vytúžený pokoj

Vytúžený pokoj

(Žalm 29:11)

  1. 1. Pokojnou oázou

    za búrlivých dní

    je ľud, čo má Boh v náručí.

    Jeho láska nás

    cez búrku prenesie

    a svet po nej nás očarí.

    (REFRÉN)

    Celú zem naplní

    pokoj úžasný,

    už žiadnych búrok niet.

    V najhlbších dolinách

    až po štíty hôr

    znie len náš šťastný smiech.

    Nádej máš.

  2. 2. Celá zem, nebesia

    chvália už Jah,

    to on všetkých nás zjednotí.

    Všetko zlé je preč,

    len pokoj zázračný,

    Boh nás v láske žiť naučí.

    (REFRÉN)

    Celú zem naplní

    pokoj úžasný,

    už žiadnych búrok niet.

    V najhlbších dolinách

    až po štíty hôr

    znie len náš šťastný smiech.

    Nádej máš.

    (REFRÉN)

    Celú zem naplní

    pokoj úžasný,

    už žiadnych búrok niet.

    V najhlbších dolinách

    až po štíty hôr

    znie len náš šťastný smiech.

    (REFRÉN)

    Celú zem naplní

    pokoj úžasný,

    už žiadnych búrok niet.

    V najhlbších dolinách

    až po štíty hôr

    znie len náš šťastný smiech.

    Nádej máš.

    Nádej máš.